Brittainy C. Cherry - Loving Mr. Daniels || toľká snaha o rozplakanie...

Originálny názov: Loving Mr. Daniels 
Autor: Brittainy C. Cherry 
Žáner: YA 
Dátum vydania: eng kindle edícia
Počet strán: 310
Hodnotenie GR: 4,48

Fun  2/5
Love  2/5
Boyfriend  3/5
Tears  1/5

Anotácia:
Pre toho, koho sa to týka,

Bolo to ľahké nazvať nás zakázanými a ťažšie nazvať nás spriaznenými dušami. Verila som, že sme obe. Zakázané spriaznené duše.
Keď som prišla do Edgewoodu vo Wisconsine, neplánovala som ho stretnúť. Neplánovala som ísť do Joevho baru, aby mi Danielova hudba zamiešala s citmi. Nevedela som, že jeho hlas mi pomôže zabudnúť na moje utrpenie. Nevedela som, že moja radosť si bude pamätať to dávne blaho.
Keď som začala maturitný ročník na novej škole, nebola som pripravená volať ho pán Daniels. Ale niekedy sa život odohrá v nesprávny čas pre správne dôvody.
Náš milostný príbeh nebol len o fyzickej príťažlivosti.
Bolo to o rodine. O strate. O tom byť živý. Bolo to hlúpe. Bolo to bolestivé. Bolo to smutné. Bol to smiešne.
Bolo to naše.
A pre každý tento dôvod zvlášť nikdy neoľutujem milovanie pána Danielsa.
- Ashlyn Jennings. 

Môj názor:
Po Veiled Innocence, ktoré ma donútilo po dlhom čase dať plný počet diamantíkov, som ostala nabudená na podobné knihy o vzťahu učiteľa so študentkou. Keď som si dala vyhľadať podobné knihy, hneď mi našlo Loving Mr. Daniels. Chvíľu som premýšľala či si to prečítať, alebo nie, pretože už z názvu mi to prišlo ako presladená hlúposť. Nakoniec som sa odhodlala. A mám len jedno slovo - katastrofa.

Príbeh je v podstate o tom istom ako vždy. Ashlyn sa presťahuje k otcovi, tesne predtým, než začne škola stretne milého mladíka. Zamiluje sa do milého mladíka za jeden deň a o pár dní zistí, že milý mladík je jej profesor. Takto by som to zhrnula jednoducho.
Teraz to rozpitvám. Ashlyn zomrela sestra - dvojča. Tu sa vo vás snaží autorka vyvolať pocit smútku, aby ste plakali... po prvýkrát. Ashlynina matka sa nerozpráva s vlastnou dcérou a odvrhne ju. Ashlyn je nútená sa presťahovať k otcovi, ktorý sa o svoje dcéry doteraz nestaral. Tu sa vo vás snaží autorka vyvolať pocit smútku po druhýkrát. Ashlyn stretne vo vlaku pekného mladíka, neskôr ide na jeho koncert do istého baru. Zamilujú sa hneď v ten deň. Tu sa vo vás autorka snaží vyvolať pocit... romantickosti? Hrdinka prichádza na novú školu, kde zistí, že je jej milovaný mladík zhodou okolností učiteľ. Tu sa vo vás snaží autorka vyvolať pocit smútku po tretíkrát. A takto by som mohla pokračovať.
Veď aj budem.
Kniha začala... zaujímavo. Neironizujem, myslím to sčasti vážne. Prológ ma nezaujal a ja som sa musela nútiť čítať ďalej. Prvé kapitoly si ma však získali a ja som takmer prvú polovicu knihy slepo hltala autorkine hlúposti. V podstate sa len v tej prvej polovici skutočne rieši to, že sú hentí dvaja profesor a študentka. Tak veľmi sa nám to v anotácii snažila autorka ozrejmiť, hovorila nám o nejakej tej zakázanej láske, lenže skutočnosť bola iná.

Po tom, čo zistili, že on je jej profesor nám autorka opisuje v jednej či dvoch kapitolách nehorázne utrpenie hlavnej hrdinky, ktorá toho jej milého mladíka poznala len... štyri dni? Opisuje ako veľmi po ňom Ashlyn túži, ako veľmi ho chce a ako veľmi ho nemôže mať. Naozaj po kapitole či dvoch sa dvaja hlavní hrdinovia na seba vrhnú a zakázanej lásky je koniec. Vôbec im nevadilo, že sa stretávala v JEHO aute za školským pozemkom. Hocikedy ich mohol hocikto vidieť. Robili veľmi... nevhodné veci na cintoríne. Podotýkam VEREJNOM cintoríne. A nikto si nič nevšimol. Takže áno, zakázanej lásky koniec, pretože nejako autorka pozabudla na to, o čom v skutočnosti chcela písať.
A viete o čom táto kniha naozaj bola? O smrti. kam sa hrabe George R.R: Martin či hocikto iný. Autorka tejto knihy sa vydala na zvláštnu púť vyvraždiť úplne všetkých. Ashlyna sestra - mŕtva. Danielovi rodičia - mŕtvi. Danielova ex-priateľka - mŕtva. Randyho rodičia - mŕtvi.  Ryan - mŕtvi. Ryanov otec - mŕtvy.
Autorka TAK VEĽMI chcela, aby to bolo nejaké dramatické dielo, ktoré by sme celé preplakali, že sa rozhodla všetkých vyzabíjať a takto v nás evokovať smutné pocity. K tomu nám pravdepodobne malo dopomôcť aj to, že v každej jednej kapitola tam niekto reval. Reval muž, revala žena, revalo dieťa, reval otec, revala matka, revala hrdinka, reval hrdina, reval škrečok, reval pes, revala dážďovka, revala som ja z toho, čo to za hlúposť čítam.
Postavy... postavy postavy postavy. Toto bude moja druhá recenzia plná nenávisti. Pardon, nedá mi to.
Ashlyn. Všimli ste si niekedy, že hrdinky v new adult knihách majú takmer vždy nejaké zvláštne meno? (Ja viem, že som NA nepridala do žánru, lenže toto má od NA podľa mňa ďaleko, rovnako ako aj od erotiky či k čomu všetkému to ľudia prirovnávajú.) Fakt sa "Ashlyn" zle píše. Ale k veci.

Prvé dve strany s ňou a mala som ju celkom rada. Len prvé dve strany. Koniec. Mala by som si vytvoriť zoznam najotrasnejších hlavných hrdiniek a ju by som tam určite zaradila, hneď za Anu z 50 shades a Pigeon (keďže bola celú knihu oslovovaná tak, zabudla som, ako sa skutočne volá) z Beautiful Disaster.
Chystá sa vlna hnevu... Autorka ju urobila 19-ročnú, lenže jej správanie sa v 95% podobalo skôr na šesť ročné dievčatko. Sebecká, neschopná, mysliaca len na seba. Pre pána boha veď Danielovi zomreli všetci naokolo a celý ich vzťah išlo len o to, že ona revala aký ma otrasný život a on ju upokojoval. To ako vážne? DANIEL, si snáď slepý? Keď zomrel Ryan, jediné čo ju zaujímalo bola ona sama, jej vzťah s Danielom a premýšľanie nad mŕtvou sestrou. Oplakávala ho asi jednu stranu a to bolo všetko. Tri strany na jeho pohreb si tam už užívala s Danielom, nehovoriac o tom, že to ONA môže za smrť Ryana. Daniel strážil Ryana kým ona spala. Potom tam tá hlupaňa nabehla, rozhodla sa, že je práve najlepší čas na to si to rozdať a hupsli na to. Ráno vstali a BUM Ryan je mŕtvy. To mi je prekvapenie.
Musím tiež spomenúť jej neustále revanie. Nebola jedna kapitola, kde by sa Ashlyn nerozrevala nad totálnou debilitou. Už musím byť neslušná, ale bolo to tak. Plakala úplne za všetko. A keď myslím všetko, tak fakt všetko. Najurevanejšia hlavná postava, akú som zažila. Áno áno, mala ťažký život a blá blá blá, ale spamätaj sa už dievča konečne. Aspoň rev vtedy, keď sa to hodí. 
Takú sebeckú hrdinku ste tiež asi ešte nezažili. Ako som spomínala, Danielovi všetci umreli, ale všetko sa týkalo len jej. Ak by jej hocikto povedal napríklad, že má rakovinu, ona by to vždy dokázala niečim predčiť, pretože ona všetko zažila, všetko hrozné sa stalo len jej. 
Autorka sama nevedela, čo od tejto postavy chce, pretože Ashlyn nemala stálu povahu. Ok, stále bolo, že furt revala... Ale naozaj, raz bola naivná a hlúpa, hneď na by sa uživila ako striptérka v bare. Bola sčítaná a inteligentná, a vzápätí sa zachovala ako dvojročné decko, ktoré chce a musí mať. Z jednej strany na druhú sa z nej stávala štetka, mníška a tak dookola. Na konci sa ešte začala obviňovať, že všetci čo zomreli tak kvôli nej. Áno, presne, si vymyslela nádor aj všetky ostatné choroby alebo čo.
Aj by som pokračovala, ale bolo tam ešte viac postáv. Daniel. Príliš dokonalý a perfektný. Nechce sa mi veriť, že 22-ročný chalan už plne učí na strednej škole, ako inak angličtinu. Hraje na gitare a z úst mu vychádzajú samé múdrosti. Možno mi tam prišiel ako najnormálnejšia postava, zároveň však najhlúpejšia, keď sa zaľúbil do takej fúrie akou bola Ashlyn. 
Najviac si moje srdce získal Ryan. A to by nebolo ono, keby sa dačo nestalo. Samozrejme ho autorka zabila. Samovražda. Och prosím vás, toto bola tak zbytočná smrť ako napísanie tejto knihy. Načo ho zabila? No predsa aby v nás vyvolala smutné pocity a my sme plakali. Keď zomrel, tak som sa smiala. nemohla som už ďalej.

Ďalšia hlúpa postava? Hailey. Jej chalan ju podvádza s jej najlepšou kamarátkou. Pred ňou. Chce od nej, aby brala drogy. Chce ju práve na drogy nalákať do postele, aby sa s ňou mohol vyspať. Podvedie ju miliónkrát a chová sa k nej hrozne. A my všetky ženy by sme určite urobili to isté, čo Hailey. Viete, čo to je? Ísť za dotyčným chalanom a ospravedlniť sa mu. Áno áno, logika nadovšetko.
A určite viete, že neznášam tie nezmyselné rozchody. Už mi začína byť jedno, že vám spojlerujem, potrebujem sa vykecať. Takže, Dan a Ash sa zamilujú za jeden deň. Rozídu sa (?????), lebo on je profesor. O kapitolu či dve sa dajú dokopy na verejnom priestranstve. Na ďalších verejných priestranstvách sa stretávajú a vôbec im nevadí, že sa rozprávajú o svojom vzťahu a hádajú sa v jeho triede s otvorenými dverami. Veď ľudia takú magickú vec ako uši nemajú. Dan sa s Ash rozíde, lebo ho istý niekto vydiera. Dan to nepovie Ash, lebo na to má neskutočný dôvod = žiadny. Dan pošle Ash do riti niekoľkokrát a Ash sa zrúti, lebo jej neodpísal na smsku. Dan sa stále chová ako debil. Dan sa s ňou chce rozísť z nevysvetliteľných dôvodov napriek tomu, že ju nadovšetko miluje. Ash flirtuje s kde kým, lebo je z nej zrazu štetka zdá sa. Dan sa nahnevá a dobreže ju neurobí rovno na stole v triede. Ash sa zľakne, že to riaditeľ vie, Ash plače Danovi do náruče, on ju utišuje, povie jej prvýkrát milujem ťa a rozíde sa s ňou. Ash si to s ním rozdá. Sú spolu. Ash zistí, že Dan sa chce pre ňu vzdať všetkého, rozíde sa ona s nim. Dan ju chce, ona jeho chce, ale ona sa rozhodne, že chce nájsť samu seba a odíde.

Keď som sa blížila ku koncu a prečítala som vetu "Ja už neviem ani kto som." mala som pocit, že niečo rozbijem. Neznášam túto vetu. Nenávidím, keď to povedia hlavné hrdinky. Fackala by som za každú túto vetu všetkých, ktorí to vyslovia či napíšu.
A tak Ashlyn odíde, aby sa našla (ta šak kuknem do zrkadla a vidim, ne?).
V jednej kapitole zažijeme ďalších päť rokov a sladký happy end.
Kniha bola písaná z dvoch pohľadov. Danielovho a Ashlynho. A musím vám povedať, že to bolo neskutočne zbytočné. Danielove kapitoly ma nebavili. O to horšie bolo, 85% tvorili kapitoly Ashlyn a zvyšok tie Danielove. Načo to bolo dobré? Načo mala autorka potrebu napísať knihu z dvoch pohľadov, keď prevažne využívala jeden a ten druhý bol nudný? 
Mala som pocit, že sa počas čítania kúpem v presladenej poleve zatiaľ čo okolo mňa brázdil vírus "zabíjam všetkých naokolo". Príliš preromantizovaný vzťah, príliš veľa plaču, príliš veľa smrti, príliš veľa fikcie. Katastrofálne dielo. No čo ma na ňom najviac hnevá? Pretože je to totálna sklamanie. Sklamanie, lebo téma je geniálna. Zomrie dvojča sestra a zanechá listy svojej dvojča sestre číslo 2. Napíše jej, čo má urobiť a za každú splnenú úlohu môže otvoriť list. Toto, spolu so vzťahom študentky a učiteľa mohli byť hlavné ťahače celého príbehu. Takže katastrofálne spracovanie zaujímavého nápadu. Presne o tom som včera písala s Freckles. Neznášam, keď super tému spracujú autorky tak otrasne, až sa mi chce plakať, ako niečo dokážu tak... dokakať.
Práve preto nedám len jednu hviezdičku. Pretože to mohol byť zaujímavý nápad... keby sa tam stále nerevalo a nezomieralo.