Sarra Manning - Tweetni mi!

Originálny názov: Adorkable
Autor: Sarra Manning
Dátum vydania: eng 5/2012, sk 12/2012
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 312
Hodnotenie GR: 3,64

Fun  4/5
Love  3/5
Boyfriend  3/5
Tears  2/5

Anotácia: 
Jeane Smithová je blogerka, kráľovná sekáčov a charitatívnych výpredajov. Má vlastnú lajfstajlovú značku Adorkable, pol milióna followerov na Twitteri, ale v škole ju považujú za chodiacu módnu katastrofu. Je výstredná, provokatívna, nemožná. Ani náhodou nezapadne medzi spolužiakov, na ktorých sa díva zvrchu, lebo sú nudne rovnakí – všetci sa rovnako obliekajú, rovnako myslia. Michael Lee je školská hviezda, vzorný študent, idol dievčat, skvelý futbalista, zlatý chlapec svojich rodičov. Nemajú vôbec nič spoločné. Tak prečo sa stále bozkávajú?

    

Môj názor:
Tak neskutočne dlho mi táto kniha ležala, teda skôr stála na poličke, ako sa nepodarilo len tak hocijakej. Práve s ňou som začala zbesilé zháňanie kníh a ich nečítanie. No nedávno som o niečo skôr vypla počítať, keďže som sa poriadne nudila, a tak som si hľadela na svoje poličky a v tom mi napadlo - prečo si neprečítať niečo krátke a oddychové? A vytiahla som Tweetni mi!.

Úprimne som nevedela, čo čakať od knihy. Vedela som len, že je hlavná hrdinka divná a vlastní blog. Práve to ma na tejto knihe najviac lákalo. Milujem, keď autorky do svojho diela zakomponujú nejaký blog.
Dočkala som sa teda príbehu o excentrickej, zvláštnej, svojskej, krikľavej a osamelej Jeane, ktorá sa považuje za hlas a budúcnosť jej generácie. Jeane píše blog, z ktorého sa stal životný štýl. Je známa nie len na svojej škole, no aj mimo Londýna, kde žije. Je pozývaná na rôzne konferencie po svete a často ju citujú vo svetoznámych magazínoch. Svojich spolutrpiteľov v škole považuje za prízemné spodiny, ktoré jej nestoja ani za jediné prehovorené slovko. Až kým sa k nej raz neprihovorí najpopulárnejší chalan na škole - Michael.
Fakt som nečakala, že sa kniha začne takto zhurta. Už na prvých stranách sa celý príbeh začína, keď sa dvaja hlavní hrdinovia začnú rozprávať. A už vtedy som obdivovala hlavnú hrdinku. Páčilo sa mi, že si stojí za svojim názorom, je drzá, panovačná a sarkastická.

Zamilovala som sa do knihy od prvého momentu a nevedela som sa od nej odtrhnúť, ani keď sa nič poriadne nedialo. Čítala som a čítala a presviedčala sa, že už je veľa hodín, tak by som mala ísť spať, no nezastavili ma ani 4 hodiny ráno. Proste ma to neskutočne bavilo.
Páčil sa mi príbeh, hlavne celá myšlienka s blogom. Zapáčila sa mi Michaelova povaha a rodina. Smiala som sa na skvelých vtipoch, takže som sa zamilovala aj do autorkinho písania.
Práve to písanie podľa mňa zachránilo knihu pred katastrofou, akou to mohla byť. Klišé, keď sa najkrajší chalan zamiluje do škaredej dievčiny určite všetci poznáme. No ešte nie v podaní Sarry Manning. Nešlo o krásneho chalana, ktorý zrazu videl v tej otrasnej dievčine modelku z Vicotrias Secret. Išlo proste o skutočný príbeh teenagerov. Michael neustále hľadel na Jeane ako na niečo otrasné, nevkusné a škaredé. Dokonca jej to aj povedal. Neustále sa hádali, až som z toho cítila sama hnev a zároveň vášeň medzi postavami. Celý to bol jednoducho reálny vzťah pekného chalana a škaredého dievčaťa, ktoré si to však neprizná, lebo vie, že je lepšia, než by sa mala sama zhadzovať.
Nie len to mi prišlo byť neuveriteľne realistické, ale aj celkovo to, ako autorka poznala chovanie teenagerov. Niektorí boli sarkastickí, niektorí poslúchali doma na slovo, niektorí boli osamelí, niektorí potrebovali kŕdeľ kamarátok, aby ich upokojovali... Každý mladý bol niečím výnimočný, no zároveň bol skutočný.
Hádali sa pre hlúposti, písali trápne tweety, jašili sa za chlapcami či naopak, bozkávali sa, a to dosť často a radi, a MALI SEX! To ma na celej knihe prekvapilo najviac, pretože som si fakt myslela, že sa autorka tejto téme vyhne, ako sa to deje v každej young adult knihe. Lenže tým, že to nebolo písané americkou autorkou, tak som sa dočkala skutočného mladíckeho života. Pili, fajčili a mali sex. A bolo to opísané úplne normálne, akoby to bolo prirodzené, keďže to aj je. Autorka z toho nerobila veľké haló, ako to býva pri väčšine amerických spisovateliek. Tie ak náhodou opíšu sex, tak je to najkrajšia vec aká existuje, opisujú tam hviezdy, ohňostroje, číslo orgazmov prevyšuje vek hrdinov a všetci sú skúsení ako pornohviezdy či neskúsení sťa mimozemšťan. Ak píšu o alkohole či nedajbože drogách, tak sú hrdinky hneď ožraté a dopadne to vždy zle, alebo s nejakým bolehlavom, aby spisovateľky ukázali, že to nie je dobré!
Tu si však Sarra pred ústa servítku nedávala. Sex? ÁNO! Opísaný aj neopísaný, proste spomenutý,
ako bežná súčasť života. Hrdinka nebola panna, čo bolo ďalším pozitívom. Najväčším pozitívom však bol samotný prvý akt. Neskutočne som sa nasmiala a tlieskala som autorke za jej reálne zobrazenie. Najprv to bolo sekundové a potom to vôbec nebolo. V preklade? Áno! Chalani sa môžu urobiť aj za krátky čas a nemusia vždy prekonávať Guinessov rekord. Dievčatá sa nemusia vôbec urobiť, pretože je to úplne normálne, že sa to nestane vždy alebo rovno 5x za noc, ako to v niektorých knihách býva.
Celé to bolo také divné, milé a reálne, ako veľa vecí v tejto knihe. Rovnako ako aj pitie alkoholu, ktoré sa taktiež bralo za samozrejmosť. Autorka nemala potrebu neustále písať, že ešte nemajú vek na alkohol a hi hi hi - ha ha ha idú niečo kúpiť a idú na párty kde sa ožerú. Proste to bolo prirodzené byť v bare a objednať si pivo, víno či nejaký kokteil.

"Ale mala si si vrchol, však?" povedal, keď vyvrcholil, lebo pri sexe tak ako v živote to chalani majú ľahšie."

Avšak kniha nebola len plná pozitív. Posledný štvrtina či polovica ma nudila, akosi to už nebolo ono. No hlavne mi liezla na nervy hlavná postava.
Jeane bola zaujímavá hrdinka, pretože som pri nej mala zmiešané pocity, aké som snáď pri nijakej postave ešte nemala. Na jednu stranu som milovala to, aká je iná, aká je drzá, aká je ironická, aká je samostatná, aká je divoká a farebná. Na druhú stranu som však neznášala aká je iná, aká je drzá, aká je ironická, aká je samostatná, aká je divoká a farebná. A potom som ju ľutovala. Nevedela som skrátka, čo si o nej myslieť. V jednu chvíľu som ju zbožňovala a v tú druhu som mala chuť ňou zatriasť a vykričať jej do tváre, že nie je pupok sveta! Písala o sebe ako o vyvrheľovi, ako o niekom, koho všetci odsudzujú, stránia sa jej a sú k nej drzí, lebo je iná, no bolo to presne opačne. To ona ich od seba odháňala, bola ku všetkým hnusná a stále si myslela, že je niečo viac, než oni, čo mi mimoriadne liezlo hore krkom. Na konci som ju však trochu poľutovala a rozišli sme sa v dobrom.
Michael Lee bol všetko, len nie môj ďalší na zozname knižných priateľov. Bol milý a všetko naokolo, ale proste nie pre mňa. Nezaujal ma, aj keď musím uznať, že si s Jeane poradil dobre a nenechal si vkuse skákať po hlave, aj keď to bolo dosť často.
Celkovo hodnotím knihu sa vydarené dielo, ktoré sa oplatí prečítať už len kvôli tej odlišnosti od ostatných YA kníh. Určite sa zasmejete na vtipnom písaní a budete hltať každé Jeanine slovo na jej blogu, lebo niektoré jej posty sa mi fakt páčili, hlavne manifest (až na tie dristy na istej konferencii). Fakt odporúčam prečítať si (na tú otrasnú obálku nehľaďte :D).