Tabitha Suzuma - Forbidden

Originálny názov: Forbidden
Autor: Tabitha Suzuma
Žáner: YA, realistic fiction, romance
Dátum vydania: eng vyšlo
Počet strán: 432
Hodnotenie GR: 4,07

Fun  0/5
Love  4/5
Boyfriend  1/5
Tears  3/5

Anotácia: 
Ona je pekná a talentovaná, šestnásťročná a nepobozkaná. On je sedemnásť ročný, nádherný a na ceste za skvelou budúcnosťou. A teraz sa zamilovali. Ale... sú brat a sestra.
17-ročný Lochan a 16-ročná Maya sa vždy cítili viac ako kamaráti než súrodenci. Spoločne zastúpili svoju rozmarnú alkoholičku matku, aby sa postarali o svojich troch mladších súrodencov. Ako skutoční rodičia pre súrodencov, Lochan a Maya museli rýchlo vyrásť. Stres zo života - a to, ako si navzájom úplne rozumejú - ich taktiež priviedlo bližšie, než by dvaja súrodenci mali byť. Tak blízko, až sa nakoniec zamilovali. Ich tajný románik rýchlo prerástol do hlbokej a zúfalej lásky. Vedia, že ich vzťah je zlý a nemôže skutočne pokračovať. A napriek tomu, nedokážu zabrániť niečomu, čo sa zdá byť také správne. Ako sa príbeh posúva napred k šokujúcemu finále, len jediná vec je istá: láska taká devastujúca nemá žiaden šťastný koniec.

Môj názor:
Zakázaná láska, skvelé hodnotenie a ešte lepšie recenzie. Niečo pre mňa, tak prečo si to neprečítať? Tešila som sa na to, chcela som si prečítať nejakú skutočnú zakázanú lásku konečne. A ako to dopadlo?

“I mean, at the end of the day, what the hell does it matter who I end up with if it can't be you?”

Príbeh je o dvoch súrodencoch, Mayi a Lochanovi, ktorí sa starajú o mladších súrodencov ako rodičia. Snažia sa zatajiť skutočnosť, že ich matka je alkoholička, aby na to neprišiel sociálny úrad. Lenže to nie je jediná vec, ktorú zatajujú. Postupne zisťujú, že ich súrodenecká láska siaha možno ďalej, než si mysleli. Až kým si neuvedomia, že sa zamilovali.
Znie to ako perfektný príbeh. Lenže nie je všetko tak, ako vyzerá.
Úvod knihy bol taký ako zvyčajne. Ešte to nebolo geniálne a každou chvíľou som očakávala, kedy ma kniha vtiahne do deja. To som sa načakala. Nestalo sa to. Trištvrte knihy išlo len o nudné opisovanie každodennej rutiny. Vždy nový deň, no stále to isté. Autorka mohla v pohode použiť ctrl c a ctrl v. Bolo by to to isté. Nudilo ma to už po pár stranách a veľmi som sa musela premáhať, aby som v čítaní pokračovala. Čítať trištvrte knihy o tom, ako nakŕmili deti, išli do školy, nakŕmili deti a išli spať nie je taká zábava.
Tá zvyšná štvrtina knihy sa venovala aktom vzťahu Mayi a Lochana. Lenže napriek tomu som sa toho nedočakala do polovice knihy, vďaka čomu ma to nudilo ešte viac.
Autorka vymyslela zaujímavý dej, ktorý však nespracovala rovnako zaujímavo. Jej písanie pozostávalo z nekonečných vnútorných monológov a opisov pocitov. Sem tam sa v knihe mihli aj nejaké rozhovori, ktoré boli krátke a nezaujímavé alebo dlhšie a plné vysvetľovania, prečo spolu hlavní hrdinovia nemôžu byť, no napriek tomu stále nezaujímavé. Niekedy som mala fakt pocit, že Tabithe chýbalo o niečo viac kreativity.
Do polovice knihy som poctivo čítala všetko, nakoniec ma to úplne prestalo baviť a len kvôli zvedavosti som sa to snažila dokončiť. Dočítala som to asi takým spôsobom, že som čítala každý piaty odsek. Chcela som totiž vedieť, čo sa stane na konci a byť aj trochu v obraze.

Postavy ma nezaujali. Čo nie je dobré, vzhľadom na to, že je kniha písaná z dvoch pohľadov. Mala by som ich viac poznať a dokázať sa do nich vžiť. Opäť sa nič také nestalo. Maya bola taká obyčajná až sa mi nepáčila. Vždy mala pripravenú nejakú hlbokú myšlienku ako odpoveď na všetko. A napriek tomu, aká múdra sa zdala byť, bola podľa mňa neskutočne hlúpa. Všetko, čo sa stalo zapríčinila ona. Takže áno, nemám ju rada.
Lochan... ľudia ho majú radi, no mňa ani on nezaujal. Napriek tomu, že je to tichý emo chlapec s istými problémami ma nechytil za srdce. Bol milý, sem tam stratil kontrolu, no celkovo mi taktiež neprišiel ako práve najinteligentnejšia postava a miestami mi spolu s Mayou liezol na nervy.
Po zhodnotení postáv musím povedať, že napísať knihu z dvoch pohľadov bolo úplne zbytočné. Lochan mal síce problémy, no ani to nepomohlo v odlišnosti. Bolo jedno z ktorého pohľadu som čítala, stále som mala pocit, že je to ten istý.

Milujem knihy o zakázanej láske. Myslím tú skutočnú zakázanú lásku a nie tie akože zakázané lásky, ktoré dokážu vyprodukovať niektoré autorky. Lenže keď sa hrdinovia zblížili aj napriek tomu, že si celý čas hovorili ako to nemôžu urobiť, vtedy sa mi to akosi zhnusilo.
Celú knihu snáď oživuje iba ten koniec a epilóg, ktorý bol podľa mňa úplne zbytočný a zmenila by som to. Rada by som to videla skôr inak. Už v anotácii je, že taká láska nemôže mať šťastný koniec, to by som nezmenila, to sa hodí, ale naozaj som nečakala koniec taký, aký bol.
Ako som spomínala, príbeh bol zaujímavý, no chcelo by to ešte niečo. Nejakú vedľajšiu dejovú líniu, ktorá by to celé oživila a ja by som sa nudila.
Knihu miluje mnoho ľudí a ja naozaj nechápem, ako sa vám podarilo prehrýzť takýmto nudným dielom. Neodsudzujem vás, lebo to bol zaujímavý nápad a každý ma svoj názor. Ešte som sa ani nestretla s negatívnou recenziou, ja som zrejme prvá. Dokonca som ani neplakala, ani len neusmiala, nič vo mne toto dielo nevyvolalo. Kniha ma naozaj neočarila, akurát len tá obálka, ktoré je mimochodom dokonalá.