AB: Kiera Cass - The Selection

Originálny názov: The Selection
Autor: Kiera Cass
Séria: The Selection
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: eng 4/2012, sk 9/2014
Vydavateľstvo: HarperTeen, CooBoo
Počet strán: 336
Hodnotenie GR: 4,15

Fun  3/5
Love  3/5
Boyfriend  4/5
Tears  1/5

Anotácia: 
Pre tridsaťpäť dievča je Selekcia životná šanca. Možnosť utiecť z ich života dopredu nalinkovaného od narodenia, do sveta plného trblietavých rób a drahých šperkov. Možnosť bývať v paláci a súťažiť o srdce očarujúceho princa Maxona.
Ale pre Americu Singer je to nočná mora. Znamená to, že sa musí otočiť chrbtom k jej tajnej láske - Aspenovi, ktorý je spoločenskom rozdelení o rebríček nižšie. Teraz musí opustiť svoj domov, aby sa zúčastnila neľútostnej súťaže o korunu, o ktorú ani nestojí. Teraz musí bývať v paláci, ktorý je neustále ohrozený násilnými útokmi rebelov.
America však stretáva princa Maxona. Postupne začína spochybňovať vlastné plány a uvedomovať si, že život, o ktorom snila sa možno nedá porovnať s budúcnosťou, ktorú si nikdy nepredstavovala.

Môj názor:

Knihu som si chcela prečítať až neskutočne dlho. Každý ju ospevoval, má dokonalú obálku a zaujal ma dej. Koho by vlastne nezaujal? Všetci sme snáď pozerali v telke tú súťaž o srdce akéhosi boháča, ktorý každej súťažiacej dával ruže so slovami: "Příjmeš moji ruži?" V živote som totiž knihu s takýmto príbehom nečítala a pôvodne som inak ani nevedela, že ide o dystopiu. Avšak som sa dostala k audiobooku (to je to AB v názve článku) a už som to nemohla odkladať. Pustila som si to a o osem hodín skončila.

---

Skôr než sa budem venovať knihe, chcem spomenúť, že som to počúvala a aké to bolo. Audiobook som už dlho chcela vyskúšať, pretože sa mi páčila ta myšlienka, ako vo filmoch napríklad bežia po parku a počúvajú knihu a nie hudbu. Pustila som si to cestou do školy, no mala som problém s tým, že keď si pustíte hudbu, sledujete ľudí, pozorujete, čo sa deje vonku na ulici či zastávke, premýšľate o nesmrteľnosti chrústa. A presne to sa mi stalo, keď som si pustila knihu. Absolútne som jej nevenovala pozornosť. Je to naozaj ťažké sa do toho dostať zo začiatku, ale keď som si knihu opäť pustila cez voľnú hodinu (ok, bola suplovaná, ale rebelsky sme na ňu nešli) už som naozaj dávala pozor. No podobné momenty výpadku sa mi stávali až do konca.

Okrem toho má audiobook aj inú nevýhodu. Viete, aké to bolo divné, keď moja mama išla spať, vypla telku, zhasla svetlo a ja som tu po tme sedela na gauči a čumela do blba? Inokedy som sa z ničoho nič začala smiať ako prípad na psychiatriu či kričala na hlavnú hrdinku. Je to iné hľadieť do knihy a prejavovať svoje pocity a iné je, keď kukáte na stenu a smejete sa či plačete. Hlavne je to divné, keď počúvate na verejnosti a nie doma.
Posledným mínusom počúvania knihy je to, že je to podľa mňa príliš návykové. Proste to nečítate vy, svojim či už rýchlym, alebo pomalým tempom, ale číta to niekto iný a tak si poviete, že to v pohode môžete dopočúvať už za jeden deň. A nakoniec si uvedomíte, že kniha skončila, je hlboká noc a vy sedíte v tmavej a tichej izbe a ani neviete, kedy to prešlo.
Dosť veľkým plusom, no zároveň mínusom je počúvanie v angličtine. Jedna vec je čítať, keď si dané slovíčko môžete vyhľadať a celkovo viac rozumiete a druhá vec je počúvať, keď si nie ste istý napríklad výslovnosťou a nemôžete si prekladať úplne všetko. Avšak audiobooky podľa mňa dokážu pomôcť v zlepšovaní sa v angličtine viac než obyčajné knihy v tomto jazyku.
Inak bolo super to, že som mohla chodiť na záchod, robiť si večeru, popíjať kávu, ísť do školy, zo školy a stále počúvať knihu. Nemusela som to stopnúť pri nijakej činnosti a tak som to počúvala, akoby nejaký film. Určite som s audiobookmi neskončila, je to naozaj dobrý vynález.

---

A teraz ku selekcii. Spomínala som, že som podobný príbeh ešte nečítala a preto som sa naozaj tešila. Síce mi dej naozaj nevadil, nebol nudný a bol kreatívny, mierne mi prekážalo to, že sa to podľa mňa až príliš podobalo na Hry o život. Je logické, že sú dystopie rozdelené do nejakých spoločenských skupín, no toto rozdelenie podľa čísel bolo podobné ditriktom v HG, teda čím vyššie číslo tým väčšia bieda, postavy zo Selekcie akoby presne reprezentovali tie z Hier (Aspen = Gale - rovnako chudobný, bez otca a snažiaci sa uživiť svoju rodinu, Maxon = Peeta, America = Katniss, Mia = Prim, moderátor = Caesar). A nakoniec celé to s tou súťažou, proste ako hry. V niektorých momentoch mi to neskutočne pripomínalo aj šou Amerika hľadá topmodelku, ale to bolo v poriadku, pretože je logické, že sa to podobá.
Ako som spomínala, dej sa mi aj napriek podobnosti s HG páčil a už po chvíli som do toho bola neskutočne zažratá. Autorka si to vymyslela naozaj dobre, nie len teda tú súťaž, ale aj celkovú históriu Ameriky. Narozdiel od iných dystopii, kde ledva vysvetlia, čo sa vôbec stalo, tu sa súťažiace učili históriu, vďaka čomu nám Kiera vysvetlila, čo sa stalo so štátmi a ako to dospelo až ku takej rozdelenej spoločnosti a kráľovstvu.
Okrem toho som vďačná autorke za to, že celý príbeh nespočíval len na naivnej súťaži, ale zakomponovala tam aj politiku, teda útoky rebelov, ktorí sa búria proti systému. Dúfam, že s tým Kiera bude ďalej nejako pracovať a neskončí to len pri zaľúbenom trojuholníku.
Písanie veľmi hodnotiť nebudem, ale štýl rozprávania sa mi páčil. Dialógy boli normálne a nie strojené, často som sa aj zasmiala, keďže hlavná hrdinka mala vždy, čo povedať.
Keďže ide o súťaž s 35-timi dievčatami, je logické, že nám autorka predstavila naozaj veľa postáv. Nevenovala sa síce úplne všetkým súťažiacim, ale sem tam ich nejako spomenula. Okrem týchto dievčat sa v knihe objavuje aj Aspen, jeho rodina, Americina rodina, kráľovská rodina a nejaký ten personál. Áno, tých postáv, je naozaj habadej. Ani si poriadne nepamätám ich mená, ale vôbec mi to nevadí.
Najdôležitejšie charaktery tvoria hlavný trojuholník. Aspen a America sa objavuju už na začiatku, kde nám Kiera predstavuje ich vzťah. Aspen sa mi zapáčil takmer okamžite a hneď som si aj hovorila, že ak s ním čoskoro autorka niečo nezrobí, zrejme nebudem taká nadšená z princa. A poslúchla ma. Síce nezrobil niečo až také hrozné, ale keď som už neskôr stretla Maxona, vedela som, že Aspen u mňa nemá šancu. Tak ako som ho na začiatku mala rada, tak som ho ku koncu neznášala. Keďže neznášam trojlístky, vadilo mi, že ho tam autorka zakomponovala a krútila som hlavou pri každom jeho výstupe. Moje srdce si teda nakoniec nezískal.
Za to Maxon áno. TEAM MAXON! Nebudem vám to tu spojlerovať, ak ste knihu nečítali, no je dosť jasné, s kým asi hlavná hrdinka skončí. Pôvodne som si myslela, že Maxon bude nejaký namyslený a rozmaznaný chalan, ktorý sa nebude chovať práve podľa mojich predstáv, ale úplne som sa mýlila. Maxon ma chytil za srdce hneď, keď sa tam objavil. Správal sa milo, mal vhodné pripomienky a netlačil sa tam, kde ho nebolo treba. Tým mám na mysli, že nemusel byť v každej jednej scéne, no zároveň som túžila po tom, aby tam bol stále. Naozaj sa mi zapáčil, pretože bol síce mladý a neskúsený, ale zároveň vyspelý a schopný získať si pozornosť a rešpekt. Proste dokonalá kombinácia všetkého a nič nebolo prehnané.

America bola ako hrdinka celkom schopná, rozumná, nebola uplakaná a bola v podstate dosť silná. Väčšinou jednala rovnako ako ja, nenechala si skákať po hlave, a keď bolo treba, aby sa ozvala, tak to urobila. Často vypustila z úst vtipné či ironické poznámky, za čo si ma získala ešte viac. Pôvodne som čakala, že to bude nejaké naivné dievča, ktoré sa do princa buchne takmer okamžite a bude tam neustále nariekať, no mýlila som sa.
Páčilo sa mi, ako sa vzťah medzi Americou a Maxonom postupne rozvíjal a nebolo to zrazu veľké BUM a láska.
Kniha to bola v celku teda zaujímavá, so skvelým nápadom od súťaže, cez rebelov až po históriu Ameriky (ako toho kontinentu). Zamilovala som si Maxona a dokonca aj trochu Americu. Malo to zaujímavé vyvrcholenie a koniec, ktorý síce neskončil až tak otvorene, ale okamžite po dopočúvaní som sa chcela pustiť na Elitu. Som zvedavá, ako sa autorka popasovala s pokračovaním, zatiaľ ma odo mňa tento diel najlepšie hodnotenie.