RC: Sabaa Tahir - Iskra v popole

Originálny názov: An Ember in the Ashes
Autor: Sabaa Tahir
Séria: An Ember in the Ashes
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: sk 6/2016, eng 4/2015
Vydavateľstvo: Ikar (Yoli)
Počet strán: 424
Hodnotenie GR: 4,31

Fun  1/5
Love  2/5
Boyfriend  3,5/5
Tears  3/5

Anotácia: 
V ríši vojakov sa odpor trestá smrťou. Tí, čo nezaprisahajú svoju krv a telo cisárovi, riskujú popravu svojich blízkych a skazu všetkého, čo im je drahé.V tomto krutom svete sa životom ťažko prebíja otrokyňa Laia, ktorá žije so starými rodičmi a starším bratom Darinom v pokútnej štvrti.
Rodina živorí a vedie biednu existenciu. Nikto z nich sa nestavia na odpor proti ríši, lebo videli, ako dopadli tí, čo tak urobili. Jedného dňa k nim však vtrhnú vojaci, zabijú starkých a Lainho brata zatknú za zradu. Laii sa podarí utiecť a vyhľadá pomoc rebelov, ktorí jej prisľúbia, že zachránia jej brata, zato však bude musieť pre nich robiť špiónku v najväčšej vojenskej akadémii v ríši. Laia sa tam stretne so synom krutej generálky Eliášom – najlepším vojakom školy, ktorý však v kútiku duše celú ríšu i armádu hlboko nenávidí. Túži iba po tom, aby sa oslobodil spod tyranie, ktorou si ríša vynucuje poslušnosť. On aj Laia čoskoro zistia, že ich osudy sú prepletené a že ich činy môžu zmeniť osud celej ríše.

Môj názor:
Od kedy táto kniha vyšla, tak o nej zovšadiaľ počúvam.Všetci booktuberi ju ospevovali, potom vyšla v Čechách a opäť o nej každý všade hlásal, a nakoniec ju vydalo aj Yoli u nás. Musela som si ju už konečne prečítať, a tak som sa do nej pustila.

"Život sa skladá z množstva okamihov, ktoré nič neznamenajú. A potom, jedného dňa príde jediný moment, ktorý zadefinuje každú sekundu, čo bude nasledovať."

Príbeh začína dosť zhurta. Autorka čitateľa hodí hneď do deja, do akčnej scény a ukáže, o čom táto kniha vlastne bude. Že to nebude len prechádzka ružovou záhradou. Po tom, čo vojaci zavraždia Lainych starých rodičov a uväznia brata, sa hlavná hrdinka vrhá hľadať pomoc. Tú nájde v odboji, ktorý však za oplátku žiada, aby Laia pre nich špehovala. No nie len tak hocikde, ale na jednom z najnebezpečnejších miest v ríši. Eliasa čakajú posledné dni utrpenia na vojenskej škole, ale on tam nechce ostať. Nenávidí život, ktorý vedie a chce sa od neho dostať čo najďalej. Všetko sa však hneď zmení, keď do školy zavítajú nečakaní hostia.
Táto kniha je niečo neskutočné. Keď som ju začínala čítať, myslela som si, že pôjde o nejaké obyčajné fantasy, ktoré sa mi bude páčiť, ale bude to mať ten bežný rámec.
Vôbec to tak nebolo. Bola som milo prekvapená, pretože toto dielo je neskutočne originálne. Nie len že fantasy svet nie je opäť ďalšia pekná zelená krajinka s kopou lesov, ale aj celkovo to celé pripomínalo skôr také antické obdobie. Staroveký rím zmiešaný s nejakou Mezopotámiou. Neskutočne ma to dostalo. To, že som si tam predstavovala mesto podobné niečomu ako z filmu Princ z Perzie, ktoré stojí uprostred ničoho. Uprostred púšte. Fakt sa mi to veľmi páčilo.
Zamilovala som sa do knihy od prvých stránok, pretože Sabaa píše neskutočne. Pútavo, napínavo a pekne. Bolo tam niekoľko naozaj krásnych myšlienok, ktoré dopĺňali akčný príbeh. Celé sa to čítalo strašne rýchlo, práve kvôli tomu, že takmer každá kapitola skončila s takým miernym cliffhangerom a väčšinou, keď som chcela vedieť, ako to pokračuje, tak som musela čakať ešte na ďalšiu kapitolu. Kniha je totiž písaná z dvoch pohľadov. Aj to je originálne, pretože je to ako taká Pieseň ľadu a ohňa. Mala som pocit, že všetci sú hlavnými postavami. Laia väčšinou robila to svoje, Elias tiež a cez oboch sme mohli ešte sledovať ďalšie postavy. Každá bola úplne iná a autorka nám tak cez nich mohla ukázať, ako jej svet vnímajú rôzne oči s rôznymi názormi. Či už to bol Elias ako vojak, ktorý nedôveroval vlastnej ríši, Laia, ktorá patrila k Učencom a zároveň k otrokom, Helena, vojačka, ktorá však plnila každé pravidlo a zákon, veliteľka, krutá a neľútostná žena, ľudia z odboja, iní otroci a tak ďalej. Všetci nejako ukázali, aký majú pohľad na svet oni a to som ani nemusela byť v ich hlave. Stačili mi Elias a Laia.
Bolo to zvláštne, pretože som si myslela, že ma jeden pohľad bude nudiť a druhý zaujímať o niečo viac takže ma bude otravovať čakanie, kedy sa vystriedajú, ale vôbec to tak nebolo. Najprv ma síce viac bavila Laia, neskôr to však prešlo na Eliasa a na konci mi už bolo jedno z akého pohľadu čítam, pretože oba ma neskutočne zaujímali. Nádherne sa doplňovali. Fakt to nebolo ako bežné striedanie p.o.v. v knihách. Nebolo to, že jeden opisoval to isté, ale svojimi očami. Obaja viedli úplne iné životy.
Postavy ma teda neskutočne dostali.
Laia vo mne vyvolávala niekoľko emócií. Najprv som z nej mala pocit, že to bude nejaká malá, uplakaná a slabá hrdinka. A vlastne na začiatku taká aj bola. Veľmi vidno, ako sa počas celej knihy jej charakter zmenil. Na konci to totiž už bola silná žena, ktorá za seba bojovala a nad všetkým nenariekala. Jednoducho sa zaťala a bojovala. Neskutočne sa teším na dvojku práve kvôli tomu, že tam už od začiatku bude taká bojovníčka.
Elias bol všelijaký. Najprv mi nejako neprirástol k srdcu, jeho kapitoly ma až tak nebavili a dúfala som len, že on nie je ten hlavný hrdina, s ktorým Laia skončí. Akosi mi na to nesedel, hlavne keď ma tak nezaujal. Lenže zanedlho ma dostal. Úplne a kompletne. Páčilo sa mi, že robil chyby, že nebol úplne dokonalý a neporaziteľný, aj keď to o ňom každý hovoril. Strašne ma dostalo to jeho rozpoltenie, ktoré prežíval. Ríša či sloboda? Říša či duša?
Neviem či som si najviac nezamilovala Helenu. Na začiatku som si myslela, že aká je to krava, ale postupom času som ju fakt začala mať rada. Mám pocit, že ona bola rozpoltená ešte viac ako Elias. Bojovala sama so sebou a s pocitmi. Ako jediná žena medzi vojakmi to nemala ľahké. Nie len že stále musela niečo dokazovať, ale bola... žena. A chlapi túžia po ženách. Hlavne, keď sú dennodenne zavretí v škole plnej mužov.
Čo sa mi však páčilo najviac? Niečo, čo som si nevšimla, až kým som nezačala písať recenziu. Že vlastne táto kniha vôbec nie je o romantike. Tá v nej nie je ani len hlavnou časťou. Áno, spomína sa tam čosi, no aj to čosi je len na pár stranách a väčšina len tak ku koncu. Takmer celé dielo sa zameriava len na akciu, ktorej je tam plno.
Čítať to až bolelo. Pretože to nie je len také fantasy, kde si autorka bude šetriť postavy a všetci budú spolu žiť šťastne až do smrti. Nie. Bolo jej jedno ako budú čitatelia trpieť. Robila si, čo len chcela a z toho vyšla kniha, ktorá by miestami možno ani nemala byť vhodná pre mladších čitateľov. Preto sa aj čudujem, že ju vydalo Yoli, lebo sa tam niekoľkokrát spomína znásilnenie, smrti je tam habadej a krvi ešte viac.

"Sú dva druhy viny. Taká, čo ťa ťaží ako bremeno, a taká, ktorá ti dá účel. Nech ťa tvoja vina poháňa vpred. Nech ti pripomína, kým chceš byť."

Ak si myslíte, že to je len ďalšia obyčajná fantasy kniha, tak sa mýlite. Ani len neodhadujte, čo sa stane, pretože sa to nedá. Myslela som si, že viem akým smerom sa celý príbeh uberá, ale ono to celé nabralo úplne iný smer a ja už som ani netušila, čo všetko za tým celým stojí. Bola som v tom, že je to priamočiara a jasná kniha, lenže som nevedela, že autorka skrýva toľko tajomstiev a má toľko žolíkov v rukáve.
Či odporúčam toto dielo? Jasné, že áno! Trpte so mnou! Milujte to so mnou! Čítajte to! A potom poslušne čakajte na pokračovanie, ktoré len v originále vychádza v auguste 2016. Ale naozaj, vám Iskru v popole odporúčam. Je napísaná úžasne, je originálna a nie je len pre nejaké dievčatá, ktoré očakávajú samú romantiku. V pohode si to môže prečítať aj nejaký statný chlap.