Keď si myslíš, že si spisovateľ S01E09

#1

#2

#3

#4

#5
#6
#7
#8

18.6.2017
Nepísala som už 4 dni. Pred tými štyrmi dňami som sa KONEČNE dostala na Časť 3, o ktorej som si myslela, že ju nebudem musieť veľmi opravovať, lebo je tam všetko, čo tam má byť. Ako veľmi som sa mýlila... Zistila som totiž niečo, čo mi predtým nenapadlo. Čiže som objavila 3 diery v príbehu, ktoré som nevedela vôbec vyriešiť, tak som na druhý deň otvorila word opäť a opäť čítala tú istú kapitolu a opäť nariekala, lebo som opäť nevedela, čo mám napísať. Skrátka mi nič nenapadlo a bola som zúfala, tak som poslala celú knihu istej osôbke milej zlatej, ktorá to začala čítať a teraz čakám, kým dočíta. A medzitým premýšľam, ako tie diery zalepiť alebo vymazať.
A teraz, keď som tie 4 dni nepísala som si uvedomila, v akom strese som bola. Keď som prvý deň nepísala, cítila som neskutočnú vinu a mala som chuť každému, kto mi napísal/ozval sa ku mne jednu vraziť. Poslednú dobu, som si s nikým ani poriadne nepísala, každého som ignorovala a vôbec sa nesocializovala. Skrátka som vstala poobede, písala do noci, potom ešte čítala knihu do rána a dookola to isté. A teraz si uvedomujem, aká som bola vystresovaná, a že som písala/opravovala nie preto, lebo ma to bavilo, ale preto, lebo som musela.
Teraz už mám chuť písať a opravovať a premýšľať, ako to upraviť! Mala som týždennú pauzu, počas ktorej som robila veľké nič a teraz môžem pokračovať. Ostáva mi posledných 20 kapitol, v ktorých sa dejú najväčšie dejové posuny.
A potom koniec. KONIEEEC. Vlastne nie, žiaden koniec, lebo budem musieť čítať knihu odznova a opravovať gramatické chyby, ktoré som prehliadla.

25.6.
Ešte stále som neopravila ani jednu kapitolu. Viete prečo? Lebo musím polovicu tretej časti celú kompletne nanovo prepísať a sa mi do toho nechce. Konečne som aspoň začala a tri dni sa ser**m len s tým, že neviem napísať konverzáciu. Potrebujem dialóg, ktorý toho veľa vysvetlí, ale zároveň odhalí charaktery všetkých prítomných postáv. Jedna musí byť arogantná, jedna musí byť väčšinou ticho, jedna musí vysvetľovať atď. JE TO SAKRA NÁROČNÉ. Zistila som, že je oveľa jednoduchšie písať dialógy bez tzv. uvádzacích viet, čiže akoby som písala scenár. Nie len že viem pohotovo reagovať na to, čo povedala postava predtým, ale tiež ma to nezdržuje a dialóg plynie jednoduchšie. Jediný problém je to, že ak je to taká krátka konverzácia uprostred kapitoly, tak zabudnem, že som tam tie omáčky okolo toho nedopísala heh.
No ale idem to vyskúšať opäť. snáď mi to dnes pôjde lepšie. Dala som si kávu, počúvam dobrú hudbu. Musí mi to ísť!

Moje zistenia a zároveň rady pre vás, všetkých budúcich spisovateľov:
- píšte dialógy bez tých uvádzacích viet
- niekde som čítala rady od známych autorov a zdá sa mi, že práve King odporúčal, aby všetci wannabe spisovatelia pri editovaní otvorili druhý word a prepisovali všetko, nie len opravovali ten starý dokument. Najprv som si myslela, že je to somarina, ktorá mi zaberie kopu času, čo aj zabralo, ale poviem vám, že je to oveľa lepšia stratégia, pretože tak chytíte viac chýb + vety budú znieť lepšie a prirodzenejšie.
- venujte tomu čas. Donúťte sa písať. Nie že "nemám inšpiráciu tak nepíšem". Mariana Zapata v knihe Eliza and Her Monsters vyjadrila veľmi dobrú myšlienku, že inšpirácia nie je len tak z ničoho. Musíte ju nájsť. Takže žiadne nariekanie a pozeranie do steny. Pustite si nejaký film alebo hudbu, hocičo, čo vás inšpiruje.
- ak píšete vo worde, každý názov kapitoly označujte ako Nadpis alebo Názov, keď potom kliknete na tablu zobraziť, v kolónke zobraziť zaškrtnete políčko Navigačná karta, vybehne vám zoznam kapitol. Najlepšia vec, akú som objavila, pretože dovtedy som tak milión hodín hľadala istú kapitolu, keď som potrebovala niečo skontrolovať.
- alebo si rovno stiahnite špeciálny program na písanie ako Scrivener, kde si môžte zaznamenávať úplne všetko a nemusíte mať taký bordel ako ja. Jediný problém je, že sa za to platí.

30.7.
HURÁ! Dokončila som druhý draft! AAAAAAAAAAA JUHUUUUUUUUUUUUUU AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA.
No a teraz k veci. Konečne som dokončila druhý draft, v ktorom som prepisovala, editovala, menila. Bolo to sakra zdĺhavé, ak sa nemýlim, tak som s druhým draftom pracovala snáď rovnako dlho, ako som písala knihu. A konečne je to za mnou! Huraaaaa!
Ak sa nemýlim, tak presne 25.7, som dokončila draft číslo dva a hneď na druhý deň sa pustila do draftu číslo tri, v ktorom opravujem už len gramatické chyby. Konečne som si aj všimla zopár vecí, ktoré sú nepotrebné, ale neviem sa donútiť vymazať to, lebo mám pocit, že bez toho to nebude ono, aj keď si uvedomujem, že až také podstatné to teda nie je.
Takže dokopy má kniha 583 strán a 188847 slov. Teraz som na kapitole 8 a dúfam, že za týždeň to stihnem prečítať. Už by som fakt mala rada pokoj a konečne čítala a necítila sa vinne, že nepíšem.
Ale ešte raz si musím zakričať, ŽE JE TO HOTOVEEEE AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!
Tak a som pokojná.