Keď si nemyslíš, že si spisovateľ, ale už ním si S02E01

25.2.2018

Zdravím zdravím. Neozvala som sa už od septembra. Čo má aj dôvod (pre, ktorý je toto druhá séria rubriky, aby ste to mali vy a aj ja pekne rozdelené). Ktorý ešte neprezradím, ale poviem vám niečo iné! Začala som písať druhý diel! Respektíve, prvé dve kapitoly už boli dávno napísané spolu s prológom, čo vysvetlím tiež až niekedy v blízkej budúcnosti, no každopádne mám už nejakých päť kapitol. Naplánovala som si celú knihu, presne čo sa musí odohrať a ako to skončí, takže na rozdiel od jednotky, teraz do toho idem oveľa lepšie pripravená.

Predstavujem tiež nové postavy, čo je samozrejmé, ale chcela som tým hlavne povedať to, že budete mať možnosť čítať knihu z pohľadu tejto novej postavy, ktorá sa mi tak zapáčila, že sa už neviem dočkať, kedy napíšem ďalšiu kapitolu. 

Viete, čo je najhoršie na písaní druhého dielu? Že už nemôžete zmeniť nič dôležité, pretože jednotka už je napísaná. Tiež je strašidelné to, že čo ak sa jednotka bude každému páčiť viac a dvojka bude nič moc? Stále sa bojím toho, že nebudú knihy na rovnakej úrovni, ale každý bude hovoriť, že napr. dvojka bola zbytočná. Viete, ako sa to hovorí napríklad o Hrách o život, kde pre každého bola trojka sklamanie, alebo o iných trilógiach, kde sa hovorí, že druhý diel neponúkol nič nové a bol zbytočný. 

A čo je tiež strašidelné? Vedomie, že si pokazím postavy. Alebo, že kniha bude o polovicu kratšia než tá prvá. Alebo to, že príbeh bude nudný oproti jednotke. Alebo, že sa príbeh uberie úplne iným smerom než sa to čitateľom bude páčiť. Mám toľko myšlienok v hlave, keď premýšľam o druhom diely...

Ale myslím si, že keď sa raz v budúcnosti pustím do tretieho (ak vôbec), tak to bude ešte strašidelnejšie, pretože je to záver a ten musí byť epický, a koľko už autorov pokakalo koniec! Napríklad aj Sarah J. Maas nemala podľa mňa bohvie aký záver trilógie ACOTAR. 

Toľko by som vám chcela povedať o príbehu a o postavách a ako ich mám rada a ako sa snažím pozerať na všetko, čo mi v knihách bežne vadí a vyvarovať sa tomu. Ale zároveň neprestáva ani to neustále porovnávanie. Čo je hrozné, pretože to nie je akoby som sa snažila okopírovať niečo, len proste mi to napadne, napíšem to, vymyslím celý príbeh okolo toho a potom si uvedomím, že niečo podobné použila tá a tá autorka. 

Viete, čo je však najlepšie na písaní druhého dielu? Nové postavy! Že mám možnosť vytvoriť niečo úplne nové, nový príbeh, nový výzor a podobne. Je to ako The Sims, keď som s postavami nikdy nehrala, len si ich dookola vytvárala, pretože ma to bavilo najviac. Problém však je, že akonáhle mám nejakú super novú postavu, vracať sa k tým starým, ktoré ťahajú celý hlavný príbeh knihy sa mi teda rozhodne nechce, pretože tam už musím premýšľať nad tým, čo sa môže a nemôže stať, a tiež nad tým, čo sa už odohralo, ako ich to ovplyvnilo, čo sa zmenilo a podobne. 

8.3.
Minule som si čítala všetky svoje staré články v tejto rubrike a bola som nesmierne rada, že som si túto rubriku vytvorila, pretože bolo fakt zaujímavé pozorovať, aké myšlienkové pochody som to vtedy mala. Aj som zabudla na niektoré veci a čítať to, ako som sa mordovala s niektorými vecami, mi len pripomenulo, koľko práce mi dalo napísať túto knihu.
V podstate som zistila, že som ju písala od leta 2016 do nejakého februára či marca 2017, vtedy som začala s druhým draftom, teda prepisovaním knihy, čo mi trvalo tiež do leta a niekedy v júli či auguste som začala tretí draft a to opravovanie gramatických chýb.
A viete čo sa stalo potom?
Poslala som to Erikovi, najlepšej osobe na svete (editorovi v Albatrose). A potom som čakala. A čakala. A čakala. A čakala. Presne preto som nič do tejto rubriky nepísala, pretože som nedokázala písať druhý diel knihy, keď som nevedela, čo sa deje s tým prvým. A tiež som bola v Holandsku, kedy sa mi veľmi písať nechcelo. Lenže potom prišiel ten osudný deň, keď mi napísal Erik, že si to prečítal. A že sa mu to páčilo. A že musím opäť čakať. Bože v to ráno som skočila na kamarátku a ju zobudila od radosti. Takže som čakala opäť, až kým sa oficiálne nerozhodlo, že mi to naozaj vydajú.
Áno, čítate správne. Ak ma nesledujete na IG a ani sa nemáme v priateľoch na FB, tak to možno ešte neviete, ale VYDAJÚ MI KNIHU! Vydajú mi to. Budem autorka. Budem vydaná autorka. Spisovateľka. Budem mať svoju vlastnú knihu na poličke. Chápete to? Lebo ja asi kým nebudem držať tú knihu vo svojich rukách, tak to úplne nepochopím. Moja kniha. Moje meno na knihe. A tentoraz nie ako bloger, ktorý ospevuje cudziu knihu, ale ako autor, ktorý ju napísal. Toto snáď ani nie je možné.
Od detstva túžim po tom, aby som raz vydala knihu. Už na prvom stupni ZŠ som napísala veľmi "originálny" príbeh, ktorý sa volal NKNS (Najlepšie Kamarátky Na Svete), mal asi štyri strany a bolo to o špiónkach... v USA... ktoré mali šéfa "Jerryho", no volal sa trochu inak (ako ste si mohli všimnúť, inšpirovala som sa rozprávkou Totally Spies :D). A potom som písala na svoj vlastný blog. O upíroch! Mimochodom, nedávno mi napísala na IG jedna dievčina, že sa teší na moju knihu, pretože ešte na starom blogu čítala ten príbeh o upíroch. Ani si neviete predstaviť, aká som bola prekvapená. To sa mi za tie roky ešte nestalo, že by sa mi ozval niekto, kto pozná ešte môj starý blog a príbeh Mocou uväznená. Snažila som sa napísať aj paranormálnu knihu, ktorej meno si už nepamätám, potom som sa však rozhodla písať dystópiu, ktorej som venovala snáď aj rok, no bola to katastrofa. Pomedzi to som sa snažila spísať nejaké poviedky a podobne, a potom prišlo toto. TOTO! Toto, čo mi vydajú.
Vydá mi to AlbatrosMedia, teda slovenské CooBoo. Zatiaľ vám fakt nemám čo povedať. Nemám obsah, nechcem vám spojlovať knihu, nemám obálku, neviem ani kedy to vyjde, zatiaľ to vyzerá na jeseň. Každopádne, po nekonečnom pôrode sme prišli na názov, ktorý snáď aj ostane, bude to Armáda temnoty a smrti. A už teraz viem, že to bude trilógia, čo som už asi aj spomenula v niektorom článku v rubrike.
Je to riadny strach vydať knihu, čo vám poviem. Na jednu stranu si ani neviete predstaviť ako sa teším, ako veľmi sa s vami chcem o všetko podeliť a už potrebujem vidieť obálku a vedieť vaše názory, no na druhú stranu sa nesmierne bojím, že to bude mať viac negatívnych recenzií ako pozitívnych. Tento strach je zrejme prirodzený, keď idete vydávať svoju prvú knihu a hlavne prvú v sérií. Ľudia nevedia ako píšete a vy netušíte, ako sa čitateľom vaše čítanie páči. Ja mám pocit, že som vytvorila niečo skvelé, no čo si budete myslieť vy? Čo keď to budete porovnávať s nejakou inou sériou? Obviníte ma, že som niečo vykradla? Hlavná hrdinka bude otravná? Hrdina sa vám nebude dostatočne páčiť? Bude to prehnane krvavé? Prehnane dlhé? Skrátka prehnané? Myslela som si, že sa toho kolobehu nekonečných otázok zbavím, keď to dopíšem, ale ono to pokračuje.
No aj tak.....
VYDAJÚ MI KNIHU!!!!!
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!