Február bol mesiac ničoho. Nechcelo sa mi čítať, nechcelo sa mi nič pozerať, a pokračuje to aj teraz, takže veľa toho tu nebude.
Jasmine túži len po jednom - korčuľovať. Už do detstva milovala krasokorčuľovanie a nič iné okrem toho robiť nechcela. Kašľala na rodinu a sústredila sa len na trénovanie. Lenže jej partner sa ju znenazdania rozhodol pustiť k vode a našiel si inú partnerku. A tak ostala Jasmine sama, až kým ju nepožiada jej úhlavný nepriateľ o to, aby sa na rok stala jeho partnerkou.
Všetko by bolo super, keby toho korčuľovania bolo viac. Vlastne mi vadilo hneď niekoľko vecí. Neustále opakovanie slova "blink", to, že všetci dookola opakovali aká je hrdinka výbušná, no nikdy sme to v skutočnosti nevideli, to, aké to bolo zbytočne dlhé, aj keď by sa tak 200 strán mohlo v pohode vyškrtnúť, to, že namiesto toho, aby autorka využila potenciál, ktorý si vytvorila krasokorčuľovaním, tak tam vymyslela úplne zbytočné drámy. Určite si prečítajte moju recenziu, kde sa dozviete viac, no celkovo poviem, že to nebola zlá kniha, ale keby mala nejakého editora alebo využila potenciál športu oveľa viac, tak by to bola lepšia kniha.
3,5/5*
Všetko by bolo super, keby toho korčuľovania bolo viac. Vlastne mi vadilo hneď niekoľko vecí. Neustále opakovanie slova "blink", to, že všetci dookola opakovali aká je hrdinka výbušná, no nikdy sme to v skutočnosti nevideli, to, aké to bolo zbytočne dlhé, aj keď by sa tak 200 strán mohlo v pohode vyškrtnúť, to, že namiesto toho, aby autorka využila potenciál, ktorý si vytvorila krasokorčuľovaním, tak tam vymyslela úplne zbytočné drámy. Určite si prečítajte moju recenziu, kde sa dozviete viac, no celkovo poviem, že to nebola zlá kniha, ale keby mala nejakého editora alebo využila potenciál športu oveľa viac, tak by to bola lepšia kniha.
3,5/5*
Broken Beautiful Hearts - Kami Garcia
Peyton je skvelá futbalistka, ktorá už len čaká, kedy ju príjmu na skvelú univerzitu. Ale jediná udalosť všetko zmení. Peyton ma po páde zo schodov zlomenú nohu, no viac ju bolí to, že možno príde o šancu dostať sa na skvelú školu, a aj to, že odrazu nemá kamarátov. V ten večer, totiž nespadla zo schodov náhodou, no nikto neverí jej, všetcí veria jej priateľovi. Bývalému priateľovi.
Ľudia drahí, tento príbeh znel tak dokonalo, že som si ho samozrejme hneď chcela prečítať. Ale očividne ho mal napísať niekto iný, pretože nie len že sa mi nepáčilo autorkino písanie, predstavila aj toľko klišé, toľko stereotypov, že už len za to som mala chuť nedočítať knihu. Nič tam totiž nebolo originálne. Každá jedna postava predstavovala nejaký stereotyp, takže samozrejme tam bola nejaká kráľovná školy, ktorá nenávidela hlavnú postavu, a hlavná postava bola samozrejme sassy futbalistka, a podobne. Tiež autorka využila úplne všetko smutné, čo jej napadlo. Nikto tam nemal rodičov, niekto drogoval, niekto sa bil, niekto toto a niekto tamto. Opäť to je riadne nevyužitý potenciál, pretože myšlienka, že hrdinka bola napadnutá populárnym chalanom a nikto jej to neverí je fakt skvelá, hlavne preto, že autorka na konci pridala poznámku, že sa jej niečo podobné stalo. No kniha nabrala strašne prehnaný smer a skončila sa tak nerealisticky, že proste to bolo len jedno veľké sklamanie. A na to, že Kami Garcia je jedna nesmierne známa a uznávaná autorka, tak som očakávala, že vie písať oveľa oveľa lepšie.
3/5*
Ľudia drahí, tento príbeh znel tak dokonalo, že som si ho samozrejme hneď chcela prečítať. Ale očividne ho mal napísať niekto iný, pretože nie len že sa mi nepáčilo autorkino písanie, predstavila aj toľko klišé, toľko stereotypov, že už len za to som mala chuť nedočítať knihu. Nič tam totiž nebolo originálne. Každá jedna postava predstavovala nejaký stereotyp, takže samozrejme tam bola nejaká kráľovná školy, ktorá nenávidela hlavnú postavu, a hlavná postava bola samozrejme sassy futbalistka, a podobne. Tiež autorka využila úplne všetko smutné, čo jej napadlo. Nikto tam nemal rodičov, niekto drogoval, niekto sa bil, niekto toto a niekto tamto. Opäť to je riadne nevyužitý potenciál, pretože myšlienka, že hrdinka bola napadnutá populárnym chalanom a nikto jej to neverí je fakt skvelá, hlavne preto, že autorka na konci pridala poznámku, že sa jej niečo podobné stalo. No kniha nabrala strašne prehnaný smer a skončila sa tak nerealisticky, že proste to bolo len jedno veľké sklamanie. A na to, že Kami Garcia je jedna nesmierne známa a uznávaná autorka, tak som očakávala, že vie písať oveľa oveľa lepšie.
3/5*
Za február som stihla pozrieť presne polovicu tohto seriálu. Toľko som o ňom už počula, no nikdy sa mi ho nechcelo pozerať, až kým som fakt nezačala. Ani som netušila, že vlastne každá časť je ako taký krátky separátny film, ktorý nenadväzuje na predošlý diel. Práve vďaka tomu sa to pozerá na jednu stranu skvelo, že nemusíte sa držať sérií, môžete si pozrieť tie diely, ktoré vás zaujímajú, ale na druhú stranu vás tiež nič nenúti pozrieť všetko naraz. Dáte jednu dve časti a viac vám netreba.
Ak neviete o čo ide, tak je to taký mierne futuristický seriál, niektoré udalosti sa odohrávajú vo veľmi blízkej budúcnosti až prítomnosti, niektoré v trochu viac ďalekej, no stále to nie je nejaké plnohodnotné sci-fi, kde sa cestuje už do vesmíru. Je to brutálne realistické, keďže v mnoho prípadoch predstavujú také prístroje, ktoré už aj existujú, len v seriály sú ešte viac vyšperkované. Zároveň každý diel predstavuje nejakú dilemu, s ktorou od seriálu odchádzate. Rozdali by ste si to s prasaťom, ak by ste zachránili život? Chceli by ste mať prístroj, ktorý by vám umožnil prehrávať si spomienky? Oživili by ste mŕtveho?
Ja som to začala pozerať trochu netradične, teda s prvým dielom 4 série a pokračovala som podľa toho, aké hodnotenie mali jednotlivé časti. Čo je na jednú stranu super, ak vás nebavil prvý diel alebo sa bojíte, že sa do toho nedostanete, ale na druhú stranu, keď pozriete všetky tie skvelé časti, už sa vám nechce vrátiť k tým horším.
Každopádne za mňa zatiaľ najlepšie diely boli White Christmas (2x04/3x00) a Black Museum (4x06). Ak ste ich videli, tak postrehnete, že najviac sa mi páčia tie, kde je nejaká super-duper technika. Inak ak chcete niečo menej na premýšľanie či techniku, tak Shut Up and Dance (3x03) má neskutočný plot-twist, Nosedive (3x01) je až neskutočne realistické a Be Right Back (2x01) je riadne smutné.
8/10*
Mr. Robot
V minulom článku to bola druhá séria, v tomto tretia a zároveň zatiaľ posledná. Síce by som povedala, že bola najslabšia, no celkovo tento seriál je taký dokonalý, že aj slabšia séria je stále úžasná. Ak ho ešte nepozeráte, tak to prosím pekne napravte, lebo je to jednoznačne jeden z najlepších seriálov, aké sa teraz vysielajú. Skvelé herecké výkony, dokonalo popletený príbeh a celkovo kamera, nápad a zostrih... proste dokonalosť. A ak ešte stále nie ste presvedčení, že si to musíte pozrieť, tak vám poviem, že hrdina s vami celý čas komunikuje, ako by ste boli v jeho hlave, keďže si vás vytvoril, aby zvládal lepšie život. Áno, Elliot to nemá v hlave veľmi v poriadku. Je to proste jeden nesmierne originálny psycho seriál, ktorý keď si pozriete aj po piaty raz, stále budete ohromení tým, aký je dokonalo premyslený.
9/10*
Nowhere Boy
Tento film som videla už dávnejšie, pozrela som si ho hlavne (len) kvôli hercovi Aaronovi, ktorý bol moja detská láska. No vtedy som mu dala nižšie hodnotenie, lebo ma vôbec nezaujal tak, ako keď som ho pozerala teraz. Ide o príbeh Johna Lennona, o tom, ako dostal prvú gitaru, aké mal problémy s rodičmi, že ho vychovala teta a podobne. Zároveň vidíme, ako stretol Paula McCartneyho. Neviem ako veľmi je film pravdivý, no zaujímavý teda rozhodne je. Aj keď vám pôjde John a jeho chovanie riadne na nervy.
7/10*
Audrie & Daisy
Keď som písala článok o ženách, Time´s Up a podobne, spomenula som tento film, no až po tom som ho skutočne videla. Ide o dokument o dvoch dievčatách, ktoré boli znásilnené. Jedna sa dokonca zabila. Je to nesmierne smutný a frustrujúci dokument, pretože v prípade druhého dievčaťa sa robili rozhovory so starostom mesta ako aj s policajtom, a ich názory boli také hlúpe, že som mala chuť otrieskať si hlavu o niečo. Skrátka dokument presne ukázal, ako šikana a zlá skúsenosť z párty môže niekoho priviesť k samovražde, a ako sa dokáže ignorovať znásilnenie, keď má násilník rodičov na vysokých postoch. Nebrali sa tí chlapci ako tí zlí, ale tie dievčatá, lebo sa napríklad opili. Ale toto je opäť na dlhú debatu, na to si radšej prečítajte už spomínaný článok. Každopádne, je to dobrý dokument, ktorý odporúčam.
7/10*
O Black mirror se teď hodně mluví, ale ještě jsem se k tomu nedostala. Jsem velkou fanynkou Johna Lennona, takže Nowhere boy byl u mě za plný počet :-). Za sebe doporučuju mrknout na The Marvelous Mrs. Meisel.
OdpovedaťOdstrániťBlack Mirror rozhodne odporúčam :) ale je to taký seriál, že buď sa ti bude zdať byť totálna somarina alebo úplne geniálny :D vlastne každá časť je taká :D jedna je skvelá a druhá je tak iná, že ju môžeš nenávidieť :D
OdstrániťA o tej Mrs. Meisel som toľko videla a počula, že aj chcem vedieť, čo je okolo taký rozruch, ale zároveň ma to vôbec neláka :D