Issue 7: A tak som sa nahnevala, otrepané klišé

Názov asi hovorí za všetko, dnes si preberieme veci, ktoré ma v knihách najviac iritujú. Veci, ktoré najviac neznášam či hocijaké otrepané klišé.

Hrdinky

"Revem každých päť minút, pretože je to sranda. Chcem, aby ma každý ľutoval. Nie, nepostavím sa a nezačnem bojovať sama za seba. Radšej sa vyplačem, že sa  všetko pohnojilo a budem plakať, až kým nepríde lietajúce prasa, ktoré všetko zachráni."

- poznáte to? Hrdinky tak slabé, že aj Keňa je silnejšia v hokeji. Neznášam čítať o takýchto hrdinkách, ktoré len plačú na každej strane, aký krutý je ich život.

"Nemám ťa rada. Nie a nie a nie. Vieš, čo poďme na radne. Milujem ťa. Nie, si hlupák! Nechcem ťa už nikdy vidieť! A opäť ťa ľúbim. A znovu ťa neznášam. Asi som schizofrenik, potrebujem ísť na liečenie."

- Nie žeby som ukazovala prstom na konkrétnu hrdinku (Abby Abernathy)... Naozaj nechápem takéto hrdinky. Keď raz niekoho milujem, tak ho snáď milujem stále a nerozídem sa kvôli hlúposti. A už keď sa rozídeme a STÁLE ho milujem, a chcem sa k nemu vrátiť, a ON chce tiež, a už mu to idem povedať, tak sa radšej zrazu rozhodnem, že k mojej životnej láske, bez ktorej neviem žiť, neviem sa usmievať, neviem si užívať života atď, sa nevrátim, lebo preto. Je to úplne logické. 

"Áno môj pane."

- Jednoduchá veta, ktorá hovorí za všetko. Skúste dopasovať hrdinky. Len tak z fleku mi najmenej dve napadajú. Čo chlap povie, to je predsa zákonom, nevedeli ste? Treba ich počúvať, lebo z hlavy nejakého psychopata, ktorý rád bije ženy či nevie ovládať hnev vychádzajú len samé múdrosti. A tie treba dodržiavať. 

"Som najlepšia. Nikto na mňa nemá. Sama zachránim svet a nikoho nepotrebujem, lebo som proste super a nebojácna. A naozaj veľmi reálna."

- Prečo niektorí/é autori/ky nedokážu napísať normálnu reálnu postavu? Je to tak ťažké jej nepridávať nejaké nadľudské schopnosti v obyčajnej knihe bez fantasy prvkov? Nikto nechce slabošky, no zase také nebojácne nerealistické čudo tiež nie.

"A jeden a druhý a tretí. A všetci ma milujú a ja milujem ich všetkých a neviem sa rozhodnúť. Prečo? Prečo je to také ťažké? Prečo práve ja musím riešiť túto závažnú otázku? Na svete nie je nič dôležitejšie než sa rozhodnúť, ktorého milujem. Veď milovať desiatich naraz je prirodzené, nie? Dajme si grupáč a šicko v porádku."

- Možno som práve bola až príliš drsná, no nevadí. Neviem si predstaviť, ako jedna rozumná žena... dievča, nemôže vedieť, koho naozaj miluje. Ak sa jedná ešte o dvoch, v pohode, prežijem, stáva sa, ale keď už ide o väčší počet? A keď autor/ka z toho robí svetový problém, vtedy ma ide už klepnúť. Celú knihu hrdinka rieši len to, ktorého si vybrať a normálny dej ani nesleduje. Svet naokolo neexistuje, lebo ide len o to, aby si správne vybrala medzi sexošom 1, 2 a 3. Poprípade sú tam ešte ďalší ôsmi. 

"Niekto mne blízky mi veľmi ale VEĽMI ublížil, ale ja sa volám Krava Domáca tak dotyčnému hneď odpustím všetko."

- Nikdy nepochopím, ako môžu hlavné hrdinky tak ľahko niektorým osobám odpustiť. Skrátka keď ma raz niekto mne blízky podvedie, či ma nejako oklame alebo ma tyranizuje z ničoho nič, tak určite by som neodpustila zo sekundy na sekundu. Raz v budúcnosti možno, no neverila by som dotyčnej osobe už nikdy.

"Mám rozkročené nohy. On mi niečo strká TAM, som nahá a ležím na posteli. Čo sa to deje? Čo to so mnou robí? Ako sa volá táto činnosť?"

- Čuduj sa svete, aj takéto hrdinky existujú. Konkrétne jedna - Simona z knihy Čo koho do toho. Možno preháňam, no jednoznačne mi to takto prišlo. Niektoré dospelé autorky nemajú niekedy poňatia aká je dnešná mládež. Ak neviete, nepíšte o tom.

"Mám kopu tajomstiev a kopu kamarátov. A neprezradím im tie tajomstvá, aj keď by bolo najlepšie, ak by som tak urobila. Mala by som pokoj. Ale radšej ich budem držať v sebe a nikomu nič nepoviem, nech všetci hádajú. Veď sranda.

- Neznášam z celej duše, keď hrdinka niečo tají. Niečo, čo je veľmi dôležité a môžu to vedieť všetci, no proste to nepovie. Prečo? Skrátka to vyklop, budeš sa mať fajn aj ty a aj ja.

"Nie som pre teba dosť dobrá."
- naozaj to treba vysvetľovať?? 

Sexi páni

"Nie som pre teba dosť dobrý."
- Jedná vec, keď to povie žena, no keď chlap, tak to už je pekne v... 

"Som bad boy. Rozdám si to s každou, ale všetky ženy sú pre mňa len otravné muchy, ktorých sa dá ťažšie zbaviť než tých skutočných múch. Som dokonalý a viem o tom."

- Je to presne ten typ, do ktorého sa vždy zamilujem, no začína mi to liezť na nervy. Každý jeden. Každý jeden, to isté. To nemôže jeden jednať so ženami s úctou?

"Bijem ženy. Len tak. Pre zábavu. Tiež si ich nevážim. Som psychopat, ktorý miluje sex len s bitkou. A tiež im rád prikazujem. Musia robiť len to, čo poviem ja."

- Toto je už pre mňa extrémny prípad. Podobné, čo to prvé, ale oveľa horšie. Pretože týmto mužom na to ženy skočia a celá kniha je o tom, že on je diktátor a ona je naivná hus.

"Neviem nič. Neviem urobiť ani drep. Všade sa trepem, všade som kde ma netreba. Som nepotrebný. Som ako žena."

- Možno som hnusná opäť, ale fakt takéto tipy taktiež nemám rada. Chlap má byť chlap. Žena má byť tá v "nesnázich" a nie muž. Trochu še pochlap! Taká zlatá stredná cesta by nebola na škodu.

Ostatné

- Všetky dievčatá sú štetky a vrhajú sa na toho hlavného chlapa. Žiaden pud sebazáchovy, žiadna hrdosť. Nič. Och a žiaden mozog. 

- "Som úplne otrasná, škaredá, nikto ma nechce, nemám vlasy, nos mám na opačnej strane hlavy, oči mám pod sebou, zuby ako hviezdy, žlté a ďaleko od seba, zadok ako Rusko..." a tu zrazu náhodou o ňu zakopne (doslova) najkrajší chalan na škole. Zrazu si ju všimne a láska na prvý pohľad. 

Ukážte mi jeden príklad, kedy sa toto stane aj v reále. A je to takmer v každej knihe. Neskutočne mi to lezie na nervy. V jedinej knihe mi to nevadilo a tou bola The Duff. Presne preto túto knihu aj zbožňujem, pretože to nie je typické - sexoš sa zamiluje do šedej myšky.

- Ďalšie typické klišé je, keď sa opäť najkrajší chalan na škole zamiluje do dievčaťa, ktoré čírou náhodou považuje toho chalana za sexistického maniaka a záhadne ako jediná žena pod Slnkom má tu schopnosť vzdorovať mu, kým ostatné ženy už padli na bojisku. Odmieta ho a odmieta a jemu sa to páči a zrazu BUM veľká láska.

- Ani si nie som istá či to sem zaradiť, ale nevadí. Nelezú aj vám na nervy nekonečné pokračovania niektorých sérii? Napríklad taká Škola noci či Upírske denníky. Koľko to už je dielov? Dvanásť? Viac? Nechápem, ako môžu autori/ky zamotávať životy hlavným hrdinom tak dlho. To k ním nič necítia? Ide im iba o peniaze? Teda, veď séria je úspešná, vždy niečo niekto kupuje, tak načo vymýšľať niečo nové, originálne? Nechápem.

- Čo ešte neznášam? Knihy bez deja, kde sa rieši len vzťah. Skrátka to nie je o ničom. Fakticky tam nie je žiaden skutočný dej, len to, ako sa dvaja spoznajú, dajú dokopy, rozídu a nakoniec je z toho Esmeralda.

- Nezmyselné rozchody a dlhé odlúčenie úplne kvôli ničomu. Už som to síce spomínala, ale naozaj nikdy nepochopím, prečo, keď sa dvaja milujú a rozídu sa kvôli hlúposti, a obaja sa chcú vrátiť k sebe, tak ich autor/ka necháva odlúčených. Teda chápem. Chcú predĺžiť knihu. Ale prečo takto?

- Čo tak si spomenúť zopár príkladov, kedy si srdce hlavnej hrdinky vyhral podľa vás ten nesprávny? Nikdy nezabudnem na to sklamanie v Nočnom tieni, keď som zistila, že Ren nie je ten vyvolený. Vtedy autorov neznášam. Prečo to robia? Ak raz chcú, aby bol nejaký neschopný chlapík number one, tak by bolo super, ak by nám nedali nejakého ďalšieho úžasného chlapa, do ktorého sa každá zamiluje.  

- Predposledná vec, ktorú spomeniem sú nekonečné premeny hrdiniek/nov. Raz je človek, potom upír, potom duch, potom anjel a nakoniec sa opäť premení na človeka. Nejaké to fantasy nezaškodí, no keď hrdinka vystrieda tucet podôb, tak to už začne liezť na mozog. 

- A čo nenávidím úplne najviac? Keď autor/ka ukončí skvelú knihu či sériu totálnou katastrofou. Smrť by som brala (síce by som tak mesiac ešte nadávala či revala). Ja tu však hovorím o totálnom sklamaní. Skrátka to pohnoja ako sa len dá. Akoby sa im nechcelo písať a napísalo to za nich ich dieťa alebo kto, či čo.

Neukazujem prstom... nie - Experiment! Taká geniálna séria a tak katastrofálne ukončená. Nie kvôli tomu, kvôli čomu každý trpí, ale skrátka to Veronica Roth podľa mňa napísala hrozne. Je to neskutočne slabý diel a nezachránil to ani Tobias, lebo aj toho nám Veronica pokazila, keďže ho nejako priteplila.

A čo vy? Čo neznášate? Ktorú hrdinku/hrdinu by ste kam zaradili?