Movie Review: The Fault in Our Stars

Názov: Na vine sú hviezdy

Originálny názov: The Fault in Our Stars

Predloha: Na vine sú hviezdy (TFIOS) - John Green
Žáner: dráma, romantika
Režisér: Josh Boone
Hrajú:  Shailene Woodley, Ansel Elgort, Nat Wolff,  Laura Dern, Willem Dafoe a ďalší...
IMDb hodnotenie:  8,5
CSFD hodnotenie:  83%

Obsah:
Hazel a Gus sú dvaja tínedžri, ktorí zdieľajú ostrý vtip, opovurhnutie s bežnými vecami a lásku, ktorá ich zmetie na spoločnú cestu. Ich vzťah je však neobvyklý, keďže ich stálym spoločníkom je Hazelina kyslíkova bomba, Gusove vtipy o jeho umelej nohe, a zamilovali sa v podpornej skupine pre mladých s rakovinou.

Môj názor:
Tak veľmi som tento film chcela vidieť, pretože som vedela, že to bude geniálne. Vedela som to. A mala som pravdu.

Pred pár dňami som sa s mamou vybrala do kina. Konečne som ju presvedčila. Po nekonečných filmových trajleroch a reklamách na nezmyselné veci sa film začal. Najviac ma však hnevalo, že za nami sedela banda nevyspelých dievčat, ktoré naozaj nevedeli, kedy držať ústa a krok.
Dej je nádherný. Krásny. Film rozhodne nie je len pre mladé publikum. Chvíľu sa to pomaly rozbieha, no akonáhle sa hlavné postavy ocitnú v Amsterdame, aj ten najpesimistickejší divák bude pozerať s otvorenými ústami.
Film vo mne vyvolal o miliónkrát viac pocitov, než kniha. Už od úvodu som visela na každom slove a veľmi sa mi páčilo, ako to celé Hazel rozprávala. Začalo sa to tak neobvyklo a už vtedy som vedela, že ma čaká skvelý filmový zážitok.
Rovnako ako knihe, ani jej filmovému spracovaniu nechýbal vtip. Prvú polovicu filmu som sa takmer neustále smiala a tešilaňaň, že scenáristi  ponechali niektoré pôvodné citáty. Musím uznať, že scenár bol naozaj geniálny, čo sa tohto týka. Vo väčšine filmov podľa knižných bestsellerov (Mesto kostí) sa objavia výroky z kníh, no absolútne sa nehodia do scény. Skrátka vidno, že sú tam vtlačené nasilu, alebo ich najprv napadlo, že citát použijú a potom sa snažili vytvoriť naokolo nejaký rozhovor. V tomto prípade, teda v TFIOS to bolo úplne inak. Bolo to ako čítať knihu. Všetko išlo ľahko za sebou a ja som sa nedokázala neškeriť.
Avšak aj hlášky, ktoré som počula prvýkrát boli geniálne. Veľmi som sa nasmiala, pri scéne s vajíčkami, kedy Augustus spustí rad vtipných viet.

"Možno nevyzeráme drsne, my traja máme päť nôh, štyri oči a dve a pol fungujúcich pľúc, ale tiež máme dva tucty vajec, takže..."

Zábavných scén je vo filme mnoho, mne osobne sa asi najviac páčil moment, keď Isaac ničil Gusove trofeje. Nechýbajú však ani tie smutné, na ktoré každý čaká už od začiatku. Neskôr som sa pýtala mami či to čakala, povedala, že nie. Presne to sa mi páči. Každý by si myslel, že už vie, ako to skončí, no autor knihy John Green nám naše očakávania obrátil hore nohami a prekvapil nás. Neviem ani povedať či v dobrom, alebo v zlom. Ak by ste si mali vybrať, ktorý koniec by bol pre vás lepší?
Musím sa tiež priznať, že som plakala. Ako jedno malé decko. Kto by neplakal? Zahlušila by som tú bandu dievčat za nami, pretože pri tých najkrajších scénach nedokázali mať zavretú, s prepáčením, HUBU. Vždy sa smiali, chichúňali a robili mi nervy. No keď nastala jedna z najsmutnejších pasáži, jedna z nich revala tak nahlas, až som sa musela smiať ja. Od toho momentu polovica kina smrkala nosy a dokonca aj moja mama si utierala slzy.

Obsadenie bolo skvelé. Už pri recenzii na Divergenciu som spomínala, že Shailene Woodley už dlho zbožňujem. Čím novší film od nej vidím, tým viac pozorujem, ako veľmi sa zlepšujú jej herecké schopnosti. Celý film som ju sledovala a nedokázala sa úplne nabažiť jej hrania.
Áno, áno, odsudzovala som výber Ansela Elgorta na rolu Augustusa, pretože som si ho predstavovala úplne inak. Lenže práve vďaka nemu sa mi Augustus začal neskutočne páčiť. Ansel má prirodzený talent na také sladké vtipy. Sladké, pretože ak si porovnáme jeho vtipy s tými napríklad Jacovymi z TMI, ktoré tvoria uštipačné poznámky a sarkazmy, Agustus nás zabáva naozaj milo.
Hazeliny rodičia ma nadchli taktiež. Moja mame sa obzvlášť páčila Hazelina mama. Súcitila s ňou a povedala, aké to musí byť pre tú matku ťažké. Nasilu sa smiať a byť veselá, keď jej dieťa umiera.
Zvyšok obsadenia bol skrátka taktiež skvelý, Isaac brilantný a vtipný rovnako ako z knihy, Lidewij krásna, čo mi mama povedala asi päť krát, a Peter Van Houten úplne presne tak, ako som si ho predstavovala.

Mimo to sa mi páčilo grafické spracovanie filmu. Ako som už spomínala tak tej zaujímavý úvod, kedy nám Hazel všetko vysvetľuje, no nie len to bolo skvelé. Nikdy som si nemyslela, že budem niečo také chváliť, ale nedá mi to. SMSky a maily boli urobené geniálne. SMSky vyzerali pekne kreslene a v mailoch sa slovíčka pohybovali tak, ako Hazel čítala.
Nechýbala krásna hudba a nádherný Amsterdam, ktorý obohatili už tak skvelé dielo. 

Jediné mínus? SLOVENSKÉ TITULKY. Neviem, kto to prekladal, ale mohol by sa trochu aj sústrediť na film, ktorý prekladá. "Okay" preložil ako "dobre", čo ma nahnevalo, pretože to znie katastrofálne. Nemohol jednoducho ponechať "okej"? A druhou vecou sú niektoré... nezmyselné vety či preklady. "Hey guys" ako "vážení..."? Čože? Niekde v polovici filmu som si uvedomila, že radšej tie titulky ani nečítam. Nie je tam náročná angličtina, takže titulky veľmi nie sú potrebné.
Celý film sa zaoberá aj tými najmenšími drobnosťami a práve preto je taký dokonalý. Nenájdete v ňom ani jednú chybu a len totálnemu ignorantovi sa nemôže páčiť. Neverím ani, že by niekto vyčítal filmu nejaké scény, ktoré boli v knihe a vo filme nie.
Choďte na to do kina aj s rodičmi, zaručujem vám, že ani jedno oko neostane suché. Aj moja mama bola skeptická ohľadom tohto filmu, a nakoniec ešte pár dní o ňom hovorila, aký krásny bol. Všetko o genialite filmu hovoria už len jeho hodnotenia napríklad na IMDb či ČSFD.

Moje celkové hodnotenie: 80%