Ani si nepamätám, kedy som sa naposledy zapojila do nejakého projektu. Väčšinou totiž nepridávam príspevky načas a nikdy v presný deň, ktorý je určený. Píšem, keď mám na to náladu. No tento projekt ma naozaj zaujal, tak som si povedala, že po toľkom čase by už bolo načase sa do niečoho zapojiť.
Projekt vymysleli Moon a Lyn. Nebudem sa tu o ňom rozpisovať, veď to si môžete prečítať na ich blogoch. A nebudem ani viac kecať, rovno začnem.
Téma na Január
Spisovateľské plány a predsavzatia
1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno aké?
Jasné, že som mala. Konečne dokončiť knihu. Veď keby som nebola leňoch domáci, tak by som to už dávno mohla mať hotové, pretože byť v trištvrtine knihy od konca roku 2014 doteraz je dosť smutné. Rok som nič nenapísala. Celý rok 2015 som písala len kadejaké hlúposti, ktoré ani neboli do hlavnej knihy, len také somariny pomimo. Možno to je preto, že som mala nabitý rok - maturita, prijímačky, výška... ale nemôžem sa vyhovárať. Práve medzi maturitou a výškou som mala štyri mesiace voľno. Mala som čas kedykoľvek písať a ja som tak nezrobila. Až počas posledných pár týždňov v roku som sa konečne vrátila ku písaniu a to tiež som nepísala to, čo som mala. Ach...
2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?
Na dokončenie knihy. Tu vám prisahám, že ak to tento rok nedokončím, asi sa zamordujem. Zastala som totiž v pasáži, v ktorej neviem pokračovať. Mám úplný mišung v tom, na čo som tam postavy poslala a ako to vysvetliť. Neviem to domyslieť a to ma štve. Pretože vždy keď s niečím prídem, tak si hneď položím otázky prečo to bolo tak a prečo tak a nápad musím zamietnuť. Takže sa musím sústrediť hlavne na príbeh. Premyslieť si to, prísť na odpoveď a dokončiť to. Konečne.
3. Vymenuj niekoľko oblastí, na ktorých chceš tento rok zapracovať
Písanie, duh. Potrebujem sa nakopnúť a začať pravidelne písať. Nie že sem tam sa nudím a vtedy čosi popíšem. Nope. Jednoducho si sadnúť na riť a písať, opravovať, vymýšľať... A hlavne sa musím zamerať len na jeden príbeh a nie na viacero. Kedysi som mala sebaovládanie. Nový nápad som si len napísala a pokračovala v pôvodnom príbehu, lenže teraz sa už neviem zastaviť. Začnem všetko. Musím teda zapracovať hlavne sama na sebe.
ŠKOLA. Ja viem, že toto je už vysoká škola a nemôžem očakávať samé Áčka, ale mať Fx to nebol môj plán. Môj plán bol zrobiť všetky zápočty, aby som mohla ísť budúci rok na Erasmus (čo by som aj splnila, keby sme mali OPRAVNÉ!!!!!!!). Čiže potrebujem urobiť každý jeden predmet v letnom semestri a tú sviňu jednu v zimnom, ktorú som nezrobila.
Na čítanie kníh, ktoré mám doma na poličke a chudery nikto nečíta. Vždy totiž čítam nejaký e-book alebo recenzák, a knihy, ktoré mám doma a ešte som ich nečítala tak ostávajú nepovšimnuté, čo ma dosť štve. Takže som si určila, že tento rok budem čítať takto - dva, maximálne tri recenzáky na mesiac a medzi starou a novou várkou recenzných výtlačkov aspoň jednu knihy doma z poličky. Aspoň jednu, už keď nie viac.
4. Je v tvojom príbehu nejaká postava, ktorej by si chcel/a dať viac priestoru?
Poviem vám pravdu, ja dávam väčšinou viac priestoru vedľajším postavám, než tej hlavnej :D. Napríklad v Skaze mám hlavnú hrdinku, ktorá je vtipná, smutná a možno nudná. Príbeh však oživujú vedľajšie postavy ako Liam, ktorý je ten dobrý chlapík zachraňujúci každú situáciu. Ziva a Zach sú moje najobľúbenejšie postavy. Ziva je šialená a presne taká hrdinka, aké milujem. Vtipná, ironická, drzá, bojovná a nebojácna. Zach je môj vysnívaný chlap. Jeho výzor aj bad-boy charakter jednoznačne zatieňuje aj Liama. A to je moja pointa. Z neznámych dôvodov chcem, aby ľudia milovali vedľajšie postavy, ale nie tak, aby sa im kniha nepáčila, lebo tie hlavné (alebo hlavnejšie než vedľajšie :D) sú nudné, ale tak, aby túžili po tom, nech sú v knihe stále všetci spolu. Nech si ich všetkých zamilujú skôr, než čitateľom zlomím srdce O:)
5. Napreduje tvoj príbeh smerom, ktorý si si na začiatku určila?
Moje ďalšie priznanie - keď začínam písať hocičo, ešte neviem, kam idem. Ako to bude vyzerať a čo mám v pláne. Jednoducho začnem a vtedy sa mi príbeh začne rysovať. Čiže väčšinou moje príbehy nejdú podľa žiadneho plánu, až kým mi nenapadne koniec. Keď mi napadne, vtedy má celý príbeh nejaký plán či smer, ktorého sa držím. Nevymýšľam presne, aké scény sa musia udiať, jednoducho píšem a premýšľam zapochodu.
6. Vieš, ako skončí tvoj príbeh?
Viem ako skončí väčšina mojich príbehov. Aj ten, ktorý som ešte ani nezačala písať. Pri Skaze mi napadol koniec, keď som pozerala Greys Anatomy opäť od začiatku. Vyšetrovali tam autorku, ktorá musela dokončiť svoj príbeh. Jej nápad ma inšpiroval. V hlave som si to už celé domyslela. Len pred pár dňami mi napadol aj ďalší prvok, ktorý by ten koniec oživil, ale tu už vám nepoviem, čo ma inšpirovalo, lebo by to bol už riadny spojler (možno).Ako som vravela, na konci roka som začala opäť písať, ale nie to čo som mala. Začala som písať taký road-trip príbeh partie alá Skins. A začala som ho písať len vďaka kamošovi, ktorému som úryvky začala posielať a spoločne sme riešili či postavy konajú reálne a ako by sa to všetko mohlo pokakať. Vtedy mi napadol geniálny koniec a to je aj zároveň jediný príbeh, ktorého koniec mi napadol hneď v úvode písania. Čiže presne viem, kam idem a čo chcem dosiahnuť.Ale poviem vám len jedno. Som fanúšik koncov ako v indie filmoch. Viete, čo tým myslím? Nie? Tak si pozrite Like Crazy, Birdman či Comet. Jednoducho také psycho konce, ktoré nepochopíte. Alebo pochopíte a nie ste si istý, či správne. Postavy len na seba pozerajú s nejakým účelom a vy si to vysvetlíte takto a takto, lenže potom si to pozriete znovu a už to chápete úplne inak. Potom sa o tom porozprávate s niekým iným a on to pochopil tiež úplne inak.A teraz len premýšľam, či ste ma pochopili :D Jednoducho milujem písať konce, ktoré nie sú konce, lebo nie sú uzatvorené. Milujem ich písať a vymýšľať, ale keby som si také čosi prečítala, tak asi autora/ku zabijem :DD
Snáď sa vám chcelo čítať moje gigantické odpovede. Teraz som sa tak vyhajpovala na písanie, že sa do toho asi aj idem pustiť (na čo sa učiť na zápočet, však...).
(niekedy mi blogspot s tými lagmi fakt ide na nervy... napr keď 14x ZMENÍM PÍSMO a 14x ostane rovnaké -_-)
(niekedy mi blogspot s tými lagmi fakt ide na nervy... napr keď 14x ZMENÍM PÍSMO a 14x ostane rovnaké -_-)
Je horšie písať knihu už od roku 2012 a stále byť sotva v polovici. :D Môj častý problém je tiež ten, že sa zaseknem na jednej pasáži a neviem, ako ďalej. A tiež strávim asi večnosť premýšľaním nad každým jedným nápadom, ako by to mohlo pokračovať, aby čitateľ nad tým nekrútil hlavou, že aké je to nelogické a nezmyselné.
OdpovedaťOdstrániťS písaním nových nápadov to ja mám naopak. Kedysi som začala písať všetko v ten moment, ako ma to napadlo a potom sa tie staré príbehy nikdy nedočkali ukončenia. Alebo keď som písala dva naraz, tak sa mi zase stávalo to, že som mala problém skákať z jedného príbehu do druhého, pretože len čo som začala písať jeden, zabudla som, čo som chcela napísať do toho druhého. Našťastie som sa poučila a dnes už sa venujem len jednému a tie ostatné sú zatiaľ v poradovníku uložené v mojej hlave. Aj keď nemám ten pocit, že by mi to až tak pomohlo v písaní, pretože to by som potom asi nebola tam, kde som (dobre, o malý kúsok ďalej). :D
V každom prípade veľa šťastia a najmä trpezlivosti pri písaní a snáď sa ti už tento rok podarí dokončiť svoju knihu. :)
:DD no to je smutné :D
Odstrániťja našťastie nemám problém skákať z jedného príbehu do druhého, len to je problém, že keď raz začnem ten druhý, tak sa mi už nechce vrátiť k tomu prvému a nakoniec zabudnem kde som skončila a musím to celé znovu čítať :D
ďakujem :) a napodobne! :)
Ach s tým písaním som na tom rovnako, za minulý rok som toho veľa nenapísala a svoj príbeh už píšem asi dva roky a stále mám len prvú polovicu. Ale yay sa dosiahnutie prvej hranice :D už len ďalšia polovica :(
OdpovedaťOdstrániťInak z tej skúšky si nič nerob. Viem, že to bráni v Erazme, čo je na hovno, ale keby si videla, koľko ja som opakovala skúšok a všetky som nakoniec dokopala... tento semester je vlastne prvý okrem tretiaku (kde som fakt musela všetky predmety dať lebo inak by bolo zle) kedy nič neprenášam :D
Ja som pri vedľajších postavách úplný opak a veľa krát na ne úplne zabudnem, pokiaľ ich v scéne nepotrebujem. Akurát dnes som písala scénu, kde mala byť všetká rodina hlavnej hrdinky a až na konci som si uvedomila, že však kde sa podel jej brat? :D
Čo sa týka tých koncov, ja ich zase rada čítam, ale sama by som také nevedela vymyslieť ani za nič. Mám rada cliffhangre, kde dám čitateľom mierne WTF informáciu a potom to useknem (z čoho by ma zrejme porazilo pri čítaní), lebo mám pocit, že sa tak majú na čo tešiť v dvojke.
Inak som rada, že si sa zapojila a tvoje odpovede boli super :D
zápočet! to ma sere :D že to ani nebola skúška, ale zápočet, lebo však načo nám opravné, všakže :D ale verím, že to nie je prvý ani posledný predmet, ktorý opakujem :DD
Odstrániťaj mne sa to niekedy stávalo :D že som zabudla na vedľajšie postavy :D raz som jednej napísala hnedé vlasy a v druhej kapitole už mala blond :D
musím povedať, že všetko také svinské sa píše skvelo :d cliffhangre, keď sú v knihe tak amen. mám nervy, že nemám knihu a neviem ako budem ďalej žiť. aj smrti a podobne :D ale keď to píšem, to je najlepšie, čo sa píše :DD
nie je za čo a ďakujem :)
Bočné nápady, ktoré sú už dopredu odsúdené na záhubu ... Poznám. Ale snažím sa ich vnímať ako tréning a keďže sa mi niekedy aj skvelo, neuveriteľne vydaria, snažím sa každý jeden nápad aspoň vyskúšať. "Nič" to nestojí.
OdpovedaťOdstrániťNie si sama =D. Ja (a väčšina ostatných) sa tiež musím do písania nakopávať aj keď viem, že sa nie je čoho báť a skutočne to ide.
Ja ani neviem písať inak než za pochodu. Je to chaotické ale na druhú stranu vzrušujúce a autor je rovnako prekvapený ak čitateľ =D.
Tie konce znejú zaujímavo a netradične. Nebála by som sa toho. Niektoré knihy presne také konce potrebujú.
:D ja si ich našťastie len zapisujem :D len škoda, že som jeden začala, lebo teraz neviem, čo skôr písať :D
Odstrániťpresne presne :D je to vzrušujúce, nikdy neviem, čo mi zrazu napadne a sama som prekvapená, skade to vyšlo :D