štvrtok 24. marca 2016

Garth Nix: Sabriel

Originálny názov: Sabriel
Autor: Garth Nix
Séria: Staré kráľovstvo (Abhorsen)
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: sk 9/2014, eng 9/1995
Vydavateľstvo: Slovart, Harper Collins
Počet strán: 288
Hodnotenie GR: 4,17

Fun  2/5
Love  3/5
Boyfriend  2/5
Tears  1/5

Anotácia: 
Sabriel má osemnásť rokov a práve zložila záverečné skúšky na internátnej akadémii. Do konca roka ostávajú dva týždne, keď sa uprostred noci zjaví v škole mŕtvy vyslanec. Priniesol jej otcove nástroje: nekromantické zvonce a Abhorsenov meč. Sabriel sa vydáva do Starého kráľovstva, aby našla otca a pomohla mu. Odmieta sa zmieriť s myšlienkou, že by mohol byť mŕtvy. Staré kráľovstvo je však v úplnom rozvrate: dvadsať rokov bezvládia spôsobilo, že sa všade potulujú voľnomagické stvorenia a mŕtvi, ktorých do sveta živých nekontrolovane povolávajú nekromanti. Sabriel zisťuje, že aj jej otec bol nekromant, ale taký, ktorý mŕtvych spútaval a slúžil Výsade a kráľovstvu. Sabriel, hoci nepripravená, musí zaujať jeho miesto. V nadchádzajúcej bitke budú totiž proti sebe bojovať sily Života a Smrti. A Sabriel bude musieť čeliť vlastnému osudu. 
Môj názor:
Tak dlho na mňa táto kniha zazerala z poličky, až som jej jednoducho musela dať šancu. Okej, je tiež pravda, že ma k nej tak trochu popohnal Slovart, ktorý mi poslal druhý diel, a preto som si povedala, že už by bolo na čase. Tak som Sabriel vzala spod kopy kníh a rozhodla sa ju konečne prečítať a zistiť, o čom je ten rozruch.

"Je pútnik ten, kto si vyberá svoju cestu, alebo si cesta volí svojho pútnika?"

Sabriel je mladá študentka, ktorá je nečakane vhodená do magického sveta Starého kráľovstva. Musí nájsť svojho otca a zistiť, prečo Staré kráľovstvo vôbec nevyzerá ako tá krajina, ktorú si predstavovala. Prečo je to odrazu miesto nebezpečné pre život? Prečo jej otec zmizol? Kto je zodpovedný za jeho zmiznutím? A ako môže Sabriel otca zachrániť?
Kniha mala na mňa veľmi zvláštny účinok. Doteraz totiž neviem, čo si o nej myslieť a ako veľmi sa mi vlastne páčila. Ale jedno je hlavné, určite sa mi páčila.
Úvod bol taký všelijaký. Na jednej strane som bola nadšená, pretože nečítam veľa High Fantasy kníh, a tak som vždy hotová z toho sveta. Na druhej strane ma však kniha nenútila čítať bez prestávky a neodkladať ju. Naopak. Bolo veľmi ľahké Sabriel zavrieť a nepokračovať aj dni. Vôbec mi to nechýbalo.
Všetko sa však zmenilo v druhej polovici knihy, keď ma autor z ničoho nič k svojmu dielu pripútal a ja som nevedela prestať. Čítala som a čítala.
Keď som si pozrela nejaké hodnotenia iných blogerov, každý upozornil na podivný štýl písania Gartha Nixa, ja som si však nič nevšimla. Jeho štýl bol na môj vkus úplne bežný, ľahko čitateľný a plný krásnych opisov či myšlienok. Nehovorím ale, že bol taký bežný až bol nudný a obohratý. Najviac však zo všetkého vyčnieval príbeh a celý ten nápad a práve to aj bolo najväčším plusom knihy.
Ak som totiž čítala nejakú knihu high fantasy žánru, vždy to bolo to isté. Nejaké kráľovstvo, ktoré je skorumpované alebo zničené a princezná či hocikto sa snaží navrátiť mu zašlú slávu. Stále tie isté postavy, stále tie isté prvky. Toto dielo bolo však úplne o inom a malo v sebe neskutočne originálne elementy, ktoré vás dostanú už hneď na začiatku.
Abhorsen a zvonce? Neviem odkiaľ nabral autor túto myšlienku, no v živote som nečítala niečo tak jedinečné a dobre vymyslené ako toto. Nápad, že niekto zaháňa mŕtvych späť do sveta mŕtvych a môže ich dokonca dostať aj do Života? Áno, toto je už moja šálka kávy. O takomto niečom nečítate len tak hocikde.
Úplne ma dostal celý ten alternatívny svet Smrti. Brány, medzi-bránia, rieka. Chvíľu to bolo ťažké predstaviť si, no s dokonalými opismi Gartha moja predstavivosť začala postupne pracovať.
Páčil sa mi aj nápad s čarovaním, ktoré bolo taktiež originálne. Tu totiž nepoužívajú nejaké zaklínadla či prútiky, ale skôr akési znaky. Práve toto ma naozaj upútalo, no so znakmi však ide ruka v ruke aj výsada, ktorej som nepochopila, čo ľutujem. Neviem či je to fakt len mojou hlúpou hlavou, alebo to autor zle vysvetlil, no celému tomu s voľnou mágiou a kameňmi som nepochopila. Možno to bude vysvetlené v ďalších dieloch, ale tu sa mi to úprimne zdalo byť veľmi málo objasnené, čo by som považovala za malý mínus knihy.

"Clayrka ma zrela, Múrotvorca ukul, kráľ ma zakalil. Abhorsen ma nosí, lebo mŕtvi nesmú slobodne kráčať Životom. To nie je ich cesta."

Postavy boli zaujímavé a ľudské. Je pravda, že som nebola nadšená zo všetkých a niektoré na mňa nijako nezapôsobili, no našli sa aj také, ktoré áno.
Hlavná hrdinka, Sabriel nemá za cieľ zachrániť svet. Nie. Chce si len zachrániť otca. To sa mi veľmi páčilo. Necítila sa ako nejaká superhrdinka, ktorá dokáže vždy všetko a všade. Často krát nevedela ako pokračovať a potrebovala pomoc. Nebola nepremožiteľná a to ma na nej chytilo najviac. Správala sa ako úplne normálny človek aj napriek tomu, že vôbec nebola. Nebola typická hlavná hrdinka, čomu možno hlavne prispelo to, že autorom je muž. Urobil z nej silnú bojovníčku, ktorá ale mala svoje slabosti.
Mačiak bol najlepšia postava celej knihy spolu s Abhorsenom, teda Sabrielinym otcom, ktorý síce v knihe nemal veľa priestoru, no aj ten kúsok dokázal poriadne využiť. Neskutočne ma dostal a zaujal až tak veľmi, že som zatúžila prečítať si knihu z jeho pohľadu. Úprimne neviem o čom sú ďalšie diely, takže môžem len dúfať, že sa tam tento Abhorsen objaví. Neviem vám ani povedať, prečo ma tak chytil, no jednoducho ma dostal.
A Mačiak bol... Mačiak. Bol to taký sarkastický, tajnostkársky antagonista, ktorého sa nedá nemilovať. Jednoducho môže urobiť hocijaké hlúposti a povedať aj najkrutejšie veci, stále ho budú čitatelia milovať.
Brúsik... k nemu len pár slov. Z neznámych dôvodov sa mi nepáčil už od začiatku a nemal pre mňa dokonca ani svetlé momenty. Jednoducho ma táto postava absolútne vôbec nedostala a bola by som oveľa radšej, ak by sa tam vôbec neobjavila.
Kniha ma uchvátila, aj keď sa v nej v podstate nič nedeje až do posledných strán, ktoré vás udržia poriadne v napätí až budete nadávať. Možno budete mať počas čítania pocit, že zastal či zrýchlil čas, rovnako ako ja. Akoby som čítala týždne alebo sekundy. Na konci som sa cítila, ako keby od prvej strany ubehli mesiace. Miestami, a fakt nechápem prečo, mi toto dielo dokonca pripomínalo Harryho Pottera, čo je len a len plus.
Fakt vám túto knihu odporúčam a rovnako aj všetky ostatné diely, pretože sa z tohto sveta oplatí prečítať úplne všetko čo len autor ponúka. Určite dajte Starému kráľovstvu šancu, neoľutujete.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ocenenie

Ocenenie

Zobrazenia stránky

Archív

Translate



© Dany 2011-2020

Kde nakupovať