Cassandra Clare - Mesto popola

Originálny názov: The Mortal instruments: City of ashes

Séria: Nástroje smrteľníkov

Diel v sérii: druhý

Žáner: fantasy, romance

Dátum vydania: vyšlo

Anotácia:

Clary si praje len jedno, aby sa jej život vrátil do normálu. Ale čo je normálne na tom, keď si zabijak démonov - Lovec tieňov, tvoja matka je v akejsi magicky vyvolanej kóme, a ty zrazu môžeš vidieť  Dolnosveťanov ako vlkolakov, upírov a víly? Keby sa Clary vzdala sveta Tieňolovcov, to by znamenalo viac času stráveného s jej najlepším kamarátom Simonom, ktorý sa stáva viac než len kamarát. Ale svet Tieňolovcov ju nechce pustiť - zvlásť jej nádherný, nahenvaný, novoobjavený brat, Jace. Jediná Claryina možnosť ako zachrániť matku je vystopovať Tieňolovca Valentína, ktorý je pravdepodobne duševne chorý, určite zlý - a tiež jej otec.

Môj názor (upozorňujem na spojlery!!):Tešila som sa, kedy konečne začnem čítať pokračovanie a dúfala, že sa to celé zmení, že sa ukáže rpavda, že Jace naozaj nie je Claryn brat. Hlúposť. Celú knihu trpia obaja a my len márne dúfame, že milostný príbeh bude pokračovať práve v tejto časti. V Meste popola.

Jace sa trápi, že nechal otca újsť, no zároveň k nemu prejavuje sympatie, pretože bol jeho otec. On ho vychoval. No zároveň sa ho aj vzdal.

Clary nedokáže zabudnúť na Jacea rovnako ako ani on na ňu. Keď Clary na začiatku pobozká SImon,  moje slová pri čítaní tvorili len nadávky. Nie žeby som SImona nemala rada, ale Clary predsa patrí u Jaceovi. Simon je len bábovka. Dúfala som, že to nedopadné tak ako v sérii Nočný tieň, kde ten dokonalý, sexy, pohľadný, vášnivý a neviem ešte aký Ren zomrel a Cally si vybrala Sheya.

Zápletka začína už na začiatku, kedy Jace odíde z inštitútu a takmer sa nechá umlátiť na smrť vlkolakmi. Dobehne Clary, ako inak so Simonom. Klamala som. Simon mi v tejto knihe liezol na nervy až príliš. To, ako ho všade Clary ťahala so sebou alebo sa všade on strčil. Ach. Keby stál predomnou, vrazila by som mu jednu.

Jace má problémy nie len prekúsnuť to, že Valentín je jeho otec, ale aj to, že Clary je jeho sestra a všetko, čo k nej cítil, by mal prestať cítiť, no také ľahké to nie je. No tu však netrpíme práve preto. Teda aspoň ja som v tejto knihe netrpela pre to, že sú súrodenci a ani jeden t o nevie zvládnuť, ale skôr som trpela pre Inkvizítorku, ktorá sa tam objavila, aby zistila, čo sa deje v New Yorskom inštitúte.

Z neznámych dôvodov Jacea týra a nepočúva ho. Nesnaží sa ho pochopiť, za čo som ju mala chuť umlátiť. Tá mi liezla na nervy snáď ešte viac než SImon. Nechápala som, prečo je taká zlá. Prečo Jaceovi neverí. Áno, je Valentínov syn, no len ona ho zo všetkého podozrievala.

Páči sa mi, ako autorka dokázala vytvoriť toľko odlišných postáv. Buď si ich zamilujete, alebo ich neznášate.

Sexy Jace, ktorý mi vyvoláva zimomriavky už len keď prečítam jeho meno.

Krasomil Pohroma (Magnus Bane), krásny, vysoký, šialený, trblietkavý, teplý... zamilovaný.

Clary je zase ufňukaná, bojazlivá, všade musi byť, všetko musí vediež, všetko musí vidieť, neschopná, hlúpa a naivná. Ja viem, že je to hlavná hrdinka, no v tejto knihe je stále taká ako v prvej. Stále sa nebije, ale vreští miesto toho. Stále verí každému. Och a zabudla som tiež, že je nechápavá.

Prísna Marysa Lightwood a pod papučou Robert Lightwood, ktorý je však oddaný a bojovný.

Sexy no škoda že teplý Alek, ktorého som ani v tejto knihe nevidela poriadne bojovať ani zabiť. Pripadá mi neschopný, no nevadí mi to. On je jedna z tých postáv, ktorú ak ste si nezamilovali v prvej knihe, tak v druhej určite, aj keď som niekedy krútila hlavou nad jeho hlúposťou. Chudák Krasomil, všetko toto musí trpieť.

A Isabelle. Krásna, štíhla, mrcha, milá, zlatá, sexy, mladá... ku nej by som dala skoro všetky prívlastky ako Jace. Pripadajú mi rovnaký. Nebojácny a silný. V tejto knihe sa mi však páčila oveľa viac. Tu sa viac ukázala jej povaha. A veľmi sa mi páči ten jej bič.

V knihe je napätie stále, no zároveň aj tie strašidelnejšie pasáže, ktoré mi v prvom diely chýbali. To temno, to, kde sa budem báť. To tam konečne bolo. Vtedy, keď bol Jace zavretý v cele v Meste kostí.

Hektické chvíľky a ďalšie prekvapenia. Nechápem, ako autorka dokáže toľko toho vymyslieť. Je tam stále niečo nové. Stále niečo nové sa dozvedajú postavy a zároveň aj my.

Clary objavuje svoj dar, rovnako aj Jace. Všetci su zachránený a Jace s Clary sú stále súrodenci.

Chýbalo mi tam viac romantických pasáži Clary a Jacea, ale nebojte sa, aj to tam je, aj keď nie v tej... krajšej podobe.

Kniha bola skvelá, aj keď to dopadlo tak, ako to dopadlo. Žiadna big love story sa nekonala, preto ma zaujíma, ako to autorka dokázala, že mi to tam vlastne ani tak nechýbalo.

Hlášky:

Jeho obličej zmenil barvu z šedé na křídove bílou. Začal se sesouvat podél zdi, Alek ho však zachytil. "Jaci!"
"Jsem v pořadku," bránil se Jace, jeho ruka však pevne svírala Alekuv rukáv. "Dokažú stát sám."

"Mne přijde, že se docela výrazne opíraš o stenu. ´Stát sám´ je podle mne neco trochu jiného."

"Stabilizuju pozici," sdelil mu Jace. "Od toho už je k samostatnému stáni jenom krúček."

"Vyspala ses dobře?"

Přikývla. Mela sucho v ústech. "Proč jsi me neprobudil?"

"Říkal jsem si, že ti odpočinek přijde vhod. Navíc jsi spala jako dřevo. Dokonce jsi i slintala," dodal. "Na moje tričko."

Clary si rychle zakryla rukou ústa. "Promiň."

"Človeku se moc často nepoštestí videt nekoho slintat," pokračoval Jace. "Zvlásť s takovým absolutním odevzdaním. S otevřenou pusou a tak."

Clary nahlas vykříkla, zatímco Jace padal jako kámen...

A lehce přistál v podřepu přímo pred ní. Clary na nej s otevřenou pusou zírala, jak se zvedá a s úsmevem na ni cení zuby. "Kdybych teď chtel zavtipkovat, že jsem tu jenom na skok," řekl jí, "považovala bys to za otravné klišé?"

prepáčte za všetky názvy, čo su zlé, ale som Slovenka a čítala som to po česky. Slováci majú iné názvy -_- (ak ste to čítali po slovensky abo čo, proste mi povedzte jake mám používať názvy :D keďže aj názvy kníh sú iné :D)

Zdroj anotácie: Goodreads.com