Autor: Patrick Ness
Dátum vydania: sk 4/2016, eng 8/2015
Vydavateľstvo: Slovart, Walker Books
Počet strán: 288
Hodnotenie GR: 3,79
Fun 3/5
Love 1/5
Boyfriend 0/5
Tears 0/5
Anotácia:
Čo ak nepatríš medzi vyvolených? Čo ak nemáš za úlohu bojovať s nemŕtvymi, alebo s duchmi požierajúcimi duše, alebo s čímkoľvek, čo má na svedomí neznáme modré svetlo a všetkých mŕtvych nezávislákov?
Možno si aj ty presne ako Mikey, ktorý chce len zmaturovať, ísť na maturitný ples a konečne nabrať odvahu a pozvať dievča na rande, skôr ako niekomu zasa napadne vyhodiť ich školu do vzduchu.
Pretože niekedy sú proste aj dôležitejšie problémy ako tohtotýždňový koniec sveta. Dokonca aj vtedy, ak Mikeyho najlepšieho kamoša pokladajú všetky mačky z okolia za svojho boha.
Patrick Ness nám vo svojom novom románe pripomína, že na svete existuje mnoho druhov výnimočnosti, a v každom z nás sa skrýva niečo mimoriadne.





Môj názor:
Niekedy ma na určité knihy naláka anotácia, niekedy obálka a niekedy práve autor. Od Nessa som už čítala Sedem minút po polnoci, kde sa ukázal ako naozaj kvalitný autor, takže som si bola istá, že si prečítam aj My ostatní tu len tak žijeme. Vedela som len čosi o tom, že si táto kniha robí srandu z iných a je to niečo úplne iné, než už spomínaná Sedem minút po polnoci.
"Nie každý musí byť vyvolený. Nie každý musí zachrániť svet."
Celý dej je totiž akoby rozdelený na dve časti. Kým niekde v pozadí sa odohráva smrteľne nebezpečný boj s niečim nadprirodzeným, v popredí je to len príbeh chlapca a jeho partie kamarátov, ktorí sa snažia prežiť posledné mesiace na strednej škole. Každého trápia vlastné problémy, od prísnych a veriacich rodičov, cez psychické problémy, až po lásku.
O tom, že Ness vie písať som sa presvedčila už v jeho predošlej knihe. Vedela som, že ma pravdepodobne čaká kvalitný spisovateľský zážitok, pretože tento autor nie je všedný autor. Nevymýšľa obyčajné príbehy, na ktoré by sa ľahko zabudlo. Nie. Vymyslí čosi, čo sa vám vpáli do mozgu na najbližších niekoľko rokov. Patrick Ness nemá len dobrú predstavivosť, ale aj kvalitný talent. Jednoducho sa vie vyhrať so slovami ako nie každý autor. Myslím si, že aj z toho najotrasnejšieho príbehu by vedel vykúzliť niečo očarujúce, len vďaka jeho skvelým spisovateľským schopnostiam.

Takže vás vopred upozorním, aby ste dávali veľký pozor, čo sa píše v tých "nadpisoch" kapitol. Ja som to totiž len rýchlo preletela a niekde v štvrtine knihy som pochopila, že asi je to dôležité a začala čítať všetky od začiatku.

V tejto knihe nejde o to, že je niekto vyvolený a zachráni planétu. Ide o všetko ostatné. Predstavte si, že by ste čítali Harryho Pottera z pohľadu nejakého nezainteresovaného šmukla či mukla. Buď by ste sa len prizerali tomu, ako nejaký Potter zachraňuje svet, alebo by ste o ničom nevedeli. Alebo si predstavte, že ste vo svete Hunger Games, ale nie ste Katniss. Ste nejaký občan Panemu v Kapitole. Alebo nie ste Rose Hathaway, ale nejaký nudný moroi, ktorý sa spolieha na to, že jedna dhampírka všetkých zachráni, zatiaľ čo vy si žijete svoj život v maličkej bubline, ktorá nemôže prasknúť.
O tom je táto kniha.

Aj napriek tomu, že kniha mala toľko plusov, našli sa aj mínusy. Napríklad postavy a ich vzťahy. Tie, aspoň podľa mňa, neboli vierohodné. To, že ten miloval tú? Ani trochu som tomu neverila. Prišlo mi to ako obyčajné kamarátstvo, oveľa lepšie ako to medzi Mikeym a Jaredom. Od začiatku som z nich mala zvláštny pocit a akosi mi k sebe nesadli. Nebol to ani jednostranný vzťah. Nebol to žiadny. Mala som z nich pocit, akoby ich kamarátstvo bolo kedysi silné, ale za tie roky sa tak oslabilo, že už spolu boli len z nutnosti. Niektoré vzťahy jednoducho zanikajú, aby mohli prísť nové.
"Nenávidím sa. Skoro stále. Radšej to nikomu nehovorím, lebo ich nechcem zaťažovať, ale zdá sa mi, že sa im čoraz väčšmi vzďaľujem. Akoby sa studňa prehlbovala, dochádzajú mi sily potrebné na šplhanie a každú chvíľu, každú sekundu stratí zmysel pokúšať sa o to."

Najväčší problém som však mala s tým, že som to nevedela vkuse čítať, čo je vtipné, pretože sa to čítalo tak rýchlo, že by mi na to stačili aj dva dni. Keď som raz začala, ani som nevedela ako a už som bola v polovici. Lenže potom som knihu odložila a už som sa k nej nevedela vrátiť. Nič ma nelákalo. Nevedela som sa prinútiť ju otvoriť. Práve preto som ju čítala nejaký mesiac.
Ak mám knihu zhodnotiť tak bola dobrá. Bola neskutočne iná než Sedem minút po polnoci, takže ich ani nemôžem porovnávať. Ani jedna sa mi nezdala byť slabšia, ale aj tak dávam tejto o niečo menšie hodnotenie.
Inak vám ju odporúčam, tak ako aj Sedem minút, pretože Patrick Ness je jeden neskutočný autor, ktorý mal byť preložený už dávno.

Knihu mi poskytlo vydavateľstvo Slovart, ktorému veľmi pekne ďakujem.
Ak si ju chcete kúpiť (čo urobte, lebo obálka svieti!!!), tak kliknite TU.
Čítajte aj
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára