Najväčšie knižné sklamania

Sklamali vás niekedy nejaké knihy? Ja som ani som netušila, že ich bolo toľko. Pôvodne som totiž urobila zoznam desiatich kníh, ale nakoniec som ho skrátila. A teraz nehovorím o knihách, ktoré boli otrasné a nemohla som ich dočítať, lebo sa mi na nich nič nepáčilo, ide skôr o knihy, na ktoré som sa tešila, očakávala som, že budú skvelé, a nakoniec také dobré neboli. Ak sa nemýlim, tak takmer všetky odo mňa dostali tri hviezdičky, čiže boli úplne priemerné. Poďme sa na nich teda vrhnúť.

 Táto kniha od Veronicy Roth bola jedna z tých prvých sklamaní, kedy som ešte nevnímala, že knihy môžu byť skvelé, dobré, zlé a hrozné. Kedysi som totiž čítala všetko, čo ma zaujalo a buď sa mi to páčilo alebo nie, aj keď väčšinou to bolo áno, lebo som veľký rozhľad nemala. Divergencia bola jedna z mojich prvých YA sérií, takže som prvý diel neskutočne milovala a rovnako aj Rezistenciu, ktorá sa však veľa ľuďom nepáčila. A potom prišiel Experiment, ktorý bol... o ničom. Nudné, nič sa nedialo, ten koniec mi ani tak nevadil, ale celkovo som mala pocit, že autorka v mojich očiach zničila aj svoj svet, aj Tobiasa, ktorý bol proste žena. Úplne z ničoho nič totiž Veronica začala písať z dvoch pohľadov, no obe boli úplne rovnaké, a keby tam nebolo napísané, koho kapitola to je, ani by som neuhádla.

O mojich pocitoch voči tejto knihe od Andrey Cremer ste už možno aj počuli. Ja skrátka milujem tých zlých, tajomných chlapíkov a vždy budem fandiť práve im, takže keď si hrdinka vybrala iného, malá Deniska to nedokázala stráviť, a tak to nedočítala. Celkovo som sa strašne tešila na túto knihu, lebo sa mi páčila obálka, a po kope upírov to bolo konečne niečo s vlkolakmi. Ale sklamalo ma to, aj keď verím, že teraz by som to aspoň dočítala.

Po dvoch knihách od Kasie West som si bola istá, že sa mi od nej bude páčiť všetko, pretože som očakávala, že všetko to budú ľahké, milé, trochu smutné tínedžerske romantiky. Nie žeby to nebolo ľahké, milé a trochu smutné, ale skrátka autorka do On the Fence zapracovala také niečo, čo ma tak sklamalo, že som knihu ani nebola schopná dočítať. Hrdinka je totiž športová fanúšička, sleduje všetko a aj hraje. Ale potom príde chlapec a hrdinka sa rozhodne, že sa pred ním bude pretvarovať, že je hlúpučké dievčatko. Skrátka ma to veľmi sklamalo, a tak som knihu rovno zavrela.

Po tom, čo som si prečítala anotáciu, ktorá sľubuje zaujímavý príbeh o tom, ako hlavnú postavu jej priateľ strčí zo schodov a nikto jej neverí, tak som vedela, že si to musím prečítať. Autorka, Kami Garcia, dokonca na konci knihy priznala, že sa inšpirovala niečím, čo sa odohralo v jej živote, a tak som bola veľmi sklamaná z toho, ako to nakoniec spracovala.

Totiž autorka využila snáď každé klišé a každý stereotyp, ktorý vám len napadne. Bolo tam všetko to typické, čo nájdete v každej YA romantike, okrem toho na to, že Kami napísala už toľko známych kníh, táto nebola nejak skvelo napísaná. Ten príbeh s priateľom hlavnej hrdinky sa síce riešil, ale vôbec nie tak, ako som si predstavovala. A od polovice to išlo dolu vodou, keď to autorka celé prehnala a z uveriteľného príbehu, s ktorým by sa nejedná žena dokázala stotožniť sa stala prehnaná somarina. Sklamanie to teda bolo nesmierne.

Od tejto knihy od Anthonyho Doerra som mala veľké očakávania. Je to historický román z obdobia druhej svetovej vojny, hlavná hrdinka je slepá a hlavný hrdina je nemecký vojak, špeciálne vycvičený ako Hiterova mládež. Znelo to super, hlavne keď k tomu prirátame Pulitzerovu cenu a kopu ďalších.

Mňa to však nechytilo za srdce, nebavilo ma to a celkovo okrem toho prostredia a zaujímavého nápadu to nebolo nič svetoborné. 

Kto nepozná túto svetovú klasiku od autora Antoine de Saint-Exupéry. Detská kniha pre dospelých, ktorú miluje snáď každý. Ale ja som na tom nič nevidela. Pekné myšlienky, vôbec som tomu nerozumela, ešte že to bolo také krátke, inak by som sa nudila ešte dlhšie. Celý čas som si do knihy písala, že nechápem, čo tým autor chcel povedať, pretože v mojich očiach to bol milý detský príbeh, no neustále som premýšľala, že to má nejaké skryté myšlienky, ktoré pochopia len dospelí. Očividne som ešte dieťa. 

Od V.E. Schwab som očakávala tak veľa! Je to populárna a milovaná autorka, na ktorej knihy som snáď nevidela ani jednu negatívnu recenziu. Každý ospevuje všetky jej romány, všetkým sa páči jej písanie, svety a postavy. A potom som tu ja. Nehovorím, že to bolo zlé, no zrejme som od toho mala také veľké očakávania, že ich ani nebolo možné splniť. Nudila som sa, celá kniha bola len o nesmierne dlhých opisoch, ktorými síce autorka pekne vysvetlila svet, no kým došlo na príbeh, už ma ani nezaujímal. Aj keď som si na sto percent istá, že som to čítala v zlom období a teraz by sa mi to páčilo viac, vtedy ma to skrátka sklamalo, pretože som si myslela, že to bude jedna z mojich najobľúbenejších kníh.

Kde začať. Určite všetci viete, že toto je posledný diel série Na tróne z tŕňov a ruží od Sarah J. Maas. A ako posledný diel, to skrátka bolo obrovské sklamanie. Táto kniha zároveň zmenila môj pohľad na autorku a ovplyvnila aj názory na jej knihy.

Čím viac o tejto knihy premýšľam, tým viac ma hnevá a hlavne vtedy, keď vidím ako ju všetci čítajú a veselo jej dávajú päť hviezdičiek. Ako ja viem, že každému sa páči niečo iné, ale skrátka to neviem prehrýzť. Ja som tomu pôvodne dala 4 hviezdičky, ale po čase som si uvedomila, že si to toľko nezaslúži, a tak som hodnotenie znížila.

Tak čo mi na knihe vadilo? Otázka je skôr, čo mi nevadilo, pretože toho bolo málo.

Feyre bola snáď tá najhlúpejšia postava s akou som sa stretla. Predstavovala obrovské sklamanie, pretože po druhom diely som si myslela, že z nej bude silná hrdinka, ktorá bude bojovať a postaví sa za seba, ale v skutočnosti som dostala nezaujímavú hlavnú postavu, z ktorej pohľadu sa príbeh nedal poriadne sledovať, a tak som nedostala zážitok, aký som chcela. V bitkách skoro nikdy nebola, celkovo nemala žiadne slovo a aj keď niečo "múdre" zadrela, tak ju nikto nepočúval. 

Erotika bola úplne všade a úplne zbytočná. Nikdy sa totiž nehodila do situácie a práve preto bola nudná a otravná. Keď si to takmer rozdali v knižnici, v ktorej sa to absolútne nehodilo, šlo ma poraziť. Okrem toho, oni dvaja ani nič iné ako sexovaie nerobili. Každá konverzácia vyústila do sexu. Až som tam medzi nimi dvoma nevidela žiadnu chémiu.

Písanie SJM bolo skrátka otrasne rozťahané, stále opakovala tie isté slová (slovo "mate" keď niekde ešte uvidím, tak danú knihu spálim), boli tam zbytočné opisy, zbytočné telenovely, lebo VŠETCI museli mať nejaký romantický príbeh a milenca/milenku, zbytočne tam natrepala samé diverzné postavy a niektorých mojich obľúbených hrdinov úplne zmenila a pokazila.  Celkovo to bolo také sklamanie ako nikdy. Má to 700 strán a z toho sa skutočne dialo niečo zaujímavé na posledných 150 stranách, zvyšných 550 bolo plných sexu, kúpania sa a rozprávania sa myšlienkami.

Vďaka tomu poslednému dielu ani neviem či chcem pokračovať v ďalších, ktoré autorka v sérií plánuje.

A čo vy? Ktoré knihy boli pre vás najväčšia sklamania? Aký máte názor na tie