Nova je Anarchistka, Adrian je Renegát. Pred vyše desiatimi rokmi zúrila vo svete anarchia po tom, čo Ace Anarchista zvrhol vládu a snažil sa nastoliť rovnosť pre všetkých ľudí a výnimočných. Nechcel, aby boli výnimoční už viac utláčaní. Vek anarchie však skončil nebojácnymi Renegátmi, výnimočnými, ktorí po veľkej bitke konečne nastolili poriadok. Avšak nie všetci Anarchisti zomreli. Síce veľký Ace bol porazený, jeho ľudia stále žijú a stále dúfajú, že Renegátov zničia. A Nova, ktorá sa túži Renegátom pomstiť už od detstva, je ich najlepšia možnosť, ako ich zničiť.
Hoc to znie ako niečo zaujímavé, mám taký pocit, že by ma viac zaujímala kniha práve o tej bitke, v ktorej Renegáti vyhrali, pretože sa v podstate celú knihu nič nedialo. Príbeh sa posúval skutočne len malými krôčikmi a žiadna anotácia vám ani nepovie, o čom kniha vlastne je. Veľa toho totiž nie je, čo povedať, vzhľadom na to, že mi celá kniha pripadala, ako taká zoznamka so svetom, postavami a príprava na pokračovania. Problém? Ide o dilógiu, takže stratiť celú knihu pripravovaním sa na druhý a zároveň posledný diel je naozaj škoda a je to aj trochu smutné.
Prekvapujúco na to, že ide o Marissu Meyer, bolo v knihe málo akcie a aj tie akčné scény sa mi nezdali byť dostatočne dobre opísané. Od úvodu sa čitateľ načaká až niekde do tri-štvrtiny knihy, kým sa niečo konečne stane, no potom opäť nasledujú hluché miesta zavŕšené koncom, ktorý bol podľa môjho názoru neuspokojivý. Tak trochu som čakala, že tam bude veľa veľkých bojov, keď už je to kniha o superhrdinoch, myslela som si, že všetci tam budú svoju moc neustále používať, no v skutočnosti som niečo také zažila len pri troch scénach, aj to sa v tej poslednej prejavila len jedna postava. Nebyť posledných dvoch strán, ktoré predstavujú snáď jediný zvrat v celom príbehu, kniha by u mňa mala aj horšie hodnotenie.
Avšak sa mi nesmierne páčilo, že šlo o knihu o superhrdinoch, pretože som sa s niečím takým ešte nestretla. Autorka vymyslela a napísala také schopnosti, že som niektorým ani nerozumela a väčšinu času som nechápala, kde na to vôbec prišla. Síce tam nájdete aj tie typické ako levitácia, telekinéza, lietanie a podobne, sú tam aj napríklad schopnosti ako uspávanie či krvácanie rubínov.
Hoc to znie ako niečo zaujímavé, mám taký pocit, že by ma viac zaujímala kniha práve o tej bitke, v ktorej Renegáti vyhrali, pretože sa v podstate celú knihu nič nedialo. Príbeh sa posúval skutočne len malými krôčikmi a žiadna anotácia vám ani nepovie, o čom kniha vlastne je. Veľa toho totiž nie je, čo povedať, vzhľadom na to, že mi celá kniha pripadala, ako taká zoznamka so svetom, postavami a príprava na pokračovania. Problém? Ide o dilógiu, takže stratiť celú knihu pripravovaním sa na druhý a zároveň posledný diel je naozaj škoda a je to aj trochu smutné.
Prekvapujúco na to, že ide o Marissu Meyer, bolo v knihe málo akcie a aj tie akčné scény sa mi nezdali byť dostatočne dobre opísané. Od úvodu sa čitateľ načaká až niekde do tri-štvrtiny knihy, kým sa niečo konečne stane, no potom opäť nasledujú hluché miesta zavŕšené koncom, ktorý bol podľa môjho názoru neuspokojivý. Tak trochu som čakala, že tam bude veľa veľkých bojov, keď už je to kniha o superhrdinoch, myslela som si, že všetci tam budú svoju moc neustále používať, no v skutočnosti som niečo také zažila len pri troch scénach, aj to sa v tej poslednej prejavila len jedna postava. Nebyť posledných dvoch strán, ktoré predstavujú snáď jediný zvrat v celom príbehu, kniha by u mňa mala aj horšie hodnotenie.
Avšak sa mi nesmierne páčilo, že šlo o knihu o superhrdinoch, pretože som sa s niečím takým ešte nestretla. Autorka vymyslela a napísala také schopnosti, že som niektorým ani nerozumela a väčšinu času som nechápala, kde na to vôbec prišla. Síce tam nájdete aj tie typické ako levitácia, telekinéza, lietanie a podobne, sú tam aj napríklad schopnosti ako uspávanie či krvácanie rubínov.
Tu ani nie je o čom. Ide o Marissu Meyer, ktorá to so slovami skrátka vie. Vie vám opísať taký svet a také prostredie, že jej uveríte úplne všetko a všetko si aj viete pekne predstaviť. Ako vždy, aj tu sa jej vydarili rozhovory, z ktorých hneď spoznáte charaktery postáv, nájdete aj zaujímavé myšlienky a zasmejete sa. Typická Marissa Meyer, ktorá vás tak chytí, že knihu jednoducho zhltnete aj na jeden šup.
Autorke by som sa najradšej klaňala za to, ako vymýšľa futuristické svety. Ak ste čítali Mesačné kroniky, viete o čom hovorím, keďže ten svet bol tak skvelo vymyslený, že som uverila, že ide o skutočnú budúcnosť nášho sveta. Tu autorka vymyslela dokonalý svet plný superhrdinov. Príbeh zasadila do Gatlon city, teda akéhosi fiktívneho mesta nachádzajúcom sa v skutočnom svete. Nie je daný rok a vlastne si čitateľ uvedomí, že ide o náš svet len v niektorých náznakoch a spomenutí.
Musím však priznať, že na to, koľko postáv autorka predstavila, ako sú všetci rozdielni svojimi schopnosťami, akosi ma žiadna nezaujala.
Nova je hlavnou postavou spolu s Adrianom, práve z ich pohľad sledujeme príbeh. Nova je Anarchistka a ukazuje nám ich dobré stránky, zároveň opisuje Renegátov ako to zlo. Vďaka nej vidíme tie najhoršie časti mesta Gatlon.
Naopak Adrian odhaľuje akí skvelí sú Renegáti, ako sa starajú o občanov a zachraňujú ich, zatiaľ čo Anarchisti mu zabili matku a sú to zlo, ktorého sa snažia všetci zbaviť. Z jeho pohľadu sledujeme presný opak Gatlonu - bohaté a rozvinuté časti mesta a modernú centrálu.
Kým Nova ťahala hlavnú dejovú líniu, Adrian mal vedľajší príbeh, ktorý podľa môjho názoru nebol až taký zaujímavý a vôbec by mi nevadilo, keby bol príbeh písaný len z pohľadu Novy. Aj napriek tomu, že takto predstavujú obaja presné opaky a vykresľujú skvelý kontrast, je škoda, že Marissa pre Adriana nevymyslela niečo lepšie, pretože takto mi pripadal ako druhoradý a nepodstatný pohľad na ten istý príbeh, ktorý nám predstavovala Nova.
Nova ma už od začiatku zaujala a vedela som, že ju budem mať rada. Autorka ju vykreslila pekne reálne, takže nebola nebojácna a mala aj ľudské vlastnosti a slabiny. Trochu ma však sklamalo, že nebola taká bojovná a nemilosrdná ako v úvode, aj po celú knihu.
Práve preto mi Adrian nesadol. Bol to taký zlatý chlapec, ktorý skrátka za Novinou povahou zaostával a nič na ňom ma nezaujalo. Až sa mi nechce veriť, že túto postavu vytvorila tá istá autorka, ktorá vymyslela aj Kaia, Vlka či kapitána Thornea.
Zvyšok postáv? Mala som pocit, že sú tam len do počtu. Keď boli akčné scény, tak autorka akoby na väčšinu zabudla a len na rýchlo tam ostatných dopracovala. Ukážkovým príkladom je jedna scéna v tri-štvrtine knihy, kde tí superhrdinovia došli až po tom, čo sa všetko pokazilo alebo ak tam aj boli, tak ich autorka jednoducho poslala preč, aby sa mohla zamerať na dve hlavné postavy.
Nova je hlavnou postavou spolu s Adrianom, práve z ich pohľad sledujeme príbeh. Nova je Anarchistka a ukazuje nám ich dobré stránky, zároveň opisuje Renegátov ako to zlo. Vďaka nej vidíme tie najhoršie časti mesta Gatlon.
Naopak Adrian odhaľuje akí skvelí sú Renegáti, ako sa starajú o občanov a zachraňujú ich, zatiaľ čo Anarchisti mu zabili matku a sú to zlo, ktorého sa snažia všetci zbaviť. Z jeho pohľadu sledujeme presný opak Gatlonu - bohaté a rozvinuté časti mesta a modernú centrálu.
Kým Nova ťahala hlavnú dejovú líniu, Adrian mal vedľajší príbeh, ktorý podľa môjho názoru nebol až taký zaujímavý a vôbec by mi nevadilo, keby bol príbeh písaný len z pohľadu Novy. Aj napriek tomu, že takto predstavujú obaja presné opaky a vykresľujú skvelý kontrast, je škoda, že Marissa pre Adriana nevymyslela niečo lepšie, pretože takto mi pripadal ako druhoradý a nepodstatný pohľad na ten istý príbeh, ktorý nám predstavovala Nova.
Nova ma už od začiatku zaujala a vedela som, že ju budem mať rada. Autorka ju vykreslila pekne reálne, takže nebola nebojácna a mala aj ľudské vlastnosti a slabiny. Trochu ma však sklamalo, že nebola taká bojovná a nemilosrdná ako v úvode, aj po celú knihu.
Práve preto mi Adrian nesadol. Bol to taký zlatý chlapec, ktorý skrátka za Novinou povahou zaostával a nič na ňom ma nezaujalo. Až sa mi nechce veriť, že túto postavu vytvorila tá istá autorka, ktorá vymyslela aj Kaia, Vlka či kapitána Thornea.
Zvyšok postáv? Mala som pocit, že sú tam len do počtu. Keď boli akčné scény, tak autorka akoby na väčšinu zabudla a len na rýchlo tam ostatných dopracovala. Ukážkovým príkladom je jedna scéna v tri-štvrtine knihy, kde tí superhrdinovia došli až po tom, čo sa všetko pokazilo alebo ak tam aj boli, tak ich autorka jednoducho poslala preč, aby sa mohla zamerať na dve hlavné postavy.
- superhrdinovia
- svet a písanie
- posledné dve strany
- zaujímavé schopnosti
- svet a písanie
- posledné dve strany
- zaujímavé schopnosti
- nič sa nedialo
- postavy len do počtu
- nezaujímavý hlavný hrdina
- postavy len do počtu
- nezaujímavý hlavný hrdina
Celkovo som mala z knihy pocit, akoby som čítala niečo o X-menoch. Alebo akoby to bolo niečo desať rokov po Avengeroch. Páčil sa mi príbeh a všetky tie schopnosti, ktoré autorka povymýšľala. Určite sa vrhnem aj na dvojku, už len pre tie posledné dve strany, aj keď som očakávala, že niečo také príde. Síce som bola trochu sklamaná, pretože som jednoznačne očakávala niečo lepšie a zároveň sa mi páčila autorkina druhá séria viac, určite to stojí za prečítanie či už máte radi superhrdinov, alebo nie. A kúpte si to už len kvôli tej dokonalej obálke!
Originálny názov: Renegades
Autor: Marissa Meyer
Séria: Renegáti (Renegades)
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: cz 4/2018, eng 11/2017
Vydavateľstvo: Egmont
Počet strán: 512
Hodnotenie GR: 4,12
Zábava 3/5
Láska 2/5
Priateľ 2,5/5
Plač 2,5/5
Anotácia:
Renegáti jsou syndikát lidí s neobyčejnými schopnostmi. Vynořili se z trosek zničené společnosti a zavedli znovu řád tam, kde dosud vládl chaos. Jako obhájci práva a spravedlnosti jsou pro všechny symbolem odvahy a naděje. Výjimkou jsou zločinci, které kdysi svrhli. Nova má důvod Renegáty nenávidět a touží po pomstě. Jenže na cestě za svým cílem potká Adriana, který je Renegát. Dosáhne Nova nakonec své pomsty?
Hezká recenze :) Na knihu se určitě brzy vrhnu :)
OdpovedaťOdstrániťDúfam, že sa bude páčiť :) a ďakujem :))
Odstrániť