Nový Green, horší Green || Všade samé korytnačky

Aza Holmes sa zdá byť obyčajným dievčaťom, no v skutočnosti trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou a úzkosťou. Neustále upadá do špirály myšlienok, ktoré jej bránia v normálom živote. Do toho prichádza Daisy, jej najlepšia kamarátka, ktorá sa rozhodla vyriešiť prípad zmiznutia miliardára Russela Picketta, za čo je ponúkaná sto tisíc dolárová odmena. A Aza jej pri riešení zmiznutia môže pomôcť, pretože kedysi dávno sa kamarátila so synom Picketta, Davisom. 

Úprimne, tento príbeh, ktorý prevláda v anotácii nájdete v knihe len okrajovo. Kniha totiž v skutočnosti nemá žiaden dej. Skôr ide o nejaké krátke útržky zo života Azy Holmes, ktoré sa prevažne týkajú jej mentálneho zdravia. 

Príbeh skutočne začína tým, že sa Daisy rozhodne nájsť Russella Picketta, no ako sa dostávame ďalej, Green zabúda, že nejaký taký príbeh mal a polovicu knihy ho úplne ignoruje. V skutočnosti neponúka takmer nič, čo by čitateľa pohltilo. Na začiatku vás ešte ženie túžba zistiť, kam Pickett zmizol, no akonáhle sa autor prestane sústreďovať na toto tajomstvo, je ťažké sa do knihy začítať, keď sa v nej nič nedeje a nič vás neláka čítať ďalej.

Dalo by sa povedať, že z väčšej časti sa rieši práve mentálne zdravie hlavnej postavy a musím uznať, že to, ako Green opísal OCD, teda obedantno-kompúlzivnu poruchu, bolo fakt zaujímavé a zároveň strašidelné, keď človek videl, aké myšlienky môžu mať ľudia, ktorí touto poruchou trpia. Problémom však bolo to, že OCD a ani úzkosť autor nijak nezakomponoval do deja, skôr sa to tvárilo ako nejaký samostatný príbeh o mentálnom zdraví, ktorý však nakoniec nebol tak dobre premyslený, aby chytil čitateľa a poriadne zaujal. Existuje veľa kníh, ktoré sa touto tématikou zaoberajú rozhodne oveľa lepšie.

Možno som už presýtená všetkými young adult knihami plnými hlbokých myšlienok a nepochopiteľných metafor, ale skratka pri tejto knihe som nevedela prestať krútiť očami. Mám pocit, že sa Aza a Davis nerozprávali nijak inak, len v nejakých vetách na zamyslenie, ktoré mali pôsobiť veľmi hlboko, a tiež tak, aby sa s nimi čitatelia vedeli okamžite stotožniť. Zaznačila som si hneď niekoľko takýchto momentov v knihe, pri ktorých som sa snažila len predýchať tie somariny, ktoré tie šestnásťročné postavy rozprávajú. Zneli akoby boli nejakí moderní básnici.

Celkovo je kniha písaná veľmi sekane, keďže sú kapitoly rozdelené do krátkych udalostí. Neskutočne mi to prekážalo, pretože tam nebola jediná súvislá kapitola. Nič nebolo poprepájané, a tak keď už aj čitateľa začne zaujímať daná scéna, tá hneď aj skončí a dostane sa do ďalšej. Hlavne v úvode som mala pocit, že sa scény striedajú príliš rýchlo, kedy som ani neverila, že takéto niečo amatérske napísal John Green.

Okrem toho sa autor snažil priblížiť vekovo postavám tým, že zopárkrát použil typické internetové skratky ako "BTW", alebo skoro v každej vete, ktorú povedala mladá postava, použil "like", čo je veľmi často používané slovo v angličtine hlavne, keď ide o mladých, no pri tom množstve zložitých myšlienok a metafor, ktorým by ledva porozumel dospelák tam to "like" vyznelo ako chabá snaha o tínedžerský jazyk.

Kniha sa odohráva v súčastnosti v meste Indiannapolis v USA. Daisy dokonca mesto zaujímavo predstaví v istej scéne. Inak sa príbeh sústreďuje hlavne na pár miest, ktorými sú Azin dom, Davisov dom, škola a reštaurácia. Vzhľadom na to, že kniha má niečo málo cez dvesto strán, prostredie tam nie je nejak extra opísané. 

Podľa môjho názoru boli postavy nezaujímavé a podané veľmi povrchovo. Green nešiel do hĺbky, aj keď sa snažil. Stále som mala pocit, že sa kĺzal len tak po povrchu neuvedomujúc si to, pretože nám ako na tanieri rovno povedal, aké problémy majú rôzne postavy. Daisy bola chudobná, Davis sa musel starať o brata, Noahovi chýbal otec, Aza mala mentálne poruchy. 

Do hĺbky rozoberal len Azu (kde chodí Green na tieto zvláštne mená?), kde skvelo opísal OCD. Autor sám priznal, že vychádzal z vlastných skúseností, takže viem, prečo sa mu práve táto časť knihy podarila najviac. Otvorilo mi to oči. Bolo zaujímavé sledovať, aký má na Azu pohľad okolie a ako sa na seba pozerá ona. Prekvapujúco mi vôbec nevadila, aj keď to nebola nejaká výrazná postava, na ktorú nezabudnem.

Daisy bola naopak hrozná. Green ju vykreslil ako najlepšiu kamarátku Azy, ktorá ma tiež problémy, no v mojich očiach to bolo sebecké dievča, ktoré sa ani nesnažilo porozumieť Aze. Myslela som si, že sa tým autor snaží niečo ukázať, napríklad ako sú ľudia s mentálnymi poruchami nepochopení a ťažko sa socializujú, no po dočítaní mám skôr pocit, že bola podľa neho Daisy skvelá kamarátka, ktorú si Aza nevšímala. Celkovo ich vzťah bol taký nijaký. Autor nám nasilu ukazoval, ako spolu trávia čas, aby sme uverili, že sú fakt najlepšie kamarátky, aj keď mi to tak vôbec nepripadalo, keďže obe mali iné záujmy a boli úplne rozdielne, nehovoriac o tom, že Aza do žiadneho vzťahu nič neprinášala, keďže ledva niečo povedala.

Takmer rovnaký problém som mala s Davisom, synom Picketta. Davis by aj mohol byť zaujímavá postava, keby okolo neho bolo viac... hocičoho. Bol tak nezaujímavý, že to až nebolo možné, ako ma nudil. Green ho vykreslil ako silného chlapca, ktorý po odchode otca musí dozerať na mladšieho brata, no to bolo všetko. Viem, že Davis mal rád hviezdy a kedysi dávno mu zomrela mama, no okrem toho v knihe nič viac nebolo. Bola to postava, ktorú by Green mohol v pohode vyhodiť z knihy a nijak by jej neublížil. Okrem spojenia medzi zmiznutím Picketta a Azou nepredstavoval vôbec nič. Jeho vzťah s Azou ani nejdem riešiť, pretože to podľa mňa bola insta-láska, ktorá v knihe však vôbec nebola podstatná, keďže tá sa zameriavala práve na mentálne zdravie.

- OCD a úzkosť

- neexistujúci príbeh

- ploché a nezaujímavé postavy a vzťahy

- krátke odseknuté scény

- nezmyselné myšlienky a metafory

- chabá snaha o tínedžersky jazyk

Povedala by som, že ak ste fanúšikom Johna Greena, bude sa vám páčiť aj táto kniha, pretože má všetko,čo je preňho typické. Nejaké tajomstvo, kamarátsky vzťah, romantiku a tie jeho typické myšlienky. No ak hľadáte nezabudnuteľný čitateľský zážitok, ste na zlej ceste. Kniha neposkytuje nič nové, nemá žiaden príbeh a hoc bola mentálna porucha opísaná dobre, nájdete kopu iných kníh a autorov, ktorí dokázali túto tematiku zakomponovať do skutočného príbehu a celkovo ju napísať oveľa lepšie.

Za mňa to bola veľmi slabučká kniha, ktorá sama o sebe nebola zlá, no na niektoré ostatné knihy od tohto autora rozhodne nemala.

Originálny názov: Turtles All the Way Down

Autor: John Green

Séria: ---

Diel v sérii: ---

Dátum vydania: sk 4/2018, eng 10/2017

Vydavateľstvo: Yoli

Počet strán: 245

Hodnotenie GR: 4,06

Zábava 1/5

Láska 0/5

Priateľ 1/5

Plač 1/5

Anotácia: 

Šestnásťročná Aza Holmesová nikdy nemala v úmysle riešiť záhadný prípad zmiznutia miliardára Russella Picketta. Lenže keď sa jej najlepšia kamoška Daisy Ramirezová dozvie, že v hre je odmena stotisíc dolárov, s nadšením sa vrhne do vyšetrovania. Aza sa jej rozhodne pomôcť, keďže z detstva pozná Pickettovho syna Davisa. Zoznámili sa kedysi v tábore pre deti, ktorým zomrel jeden z rodičov. Dievčatá stoja pred zásadnou otázkou: Stal sa miliardár obeťou únosu, alebo utiekol pred políciou, ktorá ho chcela obviniť z úplatkárstva?

Aza sa snaží byť dobrou dcérou, dobrou kamarátkou, dobrou študentkou a možno aj dobrou detektívkou, no pritom musí bojovať s vlastnou úzkosťou a ustavične padá do špirály obsesívno-kompulzívnych myšlienok.