Prečo (ne)bývať vo Viedni?

Tento článok si môžeš vypočuť aj ako podcast.

Čaute! Možno viete, možno nie, no na konci mája som sa presťahovala do Viedne. Konkrétne som tu len prišla na mesačnú dovolenku s priateľom, počas ktorej sme chceli zistiť, ako sa tu žije, či sa nám tu bude páčiť a popritom si budeme hľadať vlastný byt. 

No už prvé dni pre nás predstavovali len stres a nervy. Prišli sme do AirBnb, v ktorom poriadne nefunguje internet, pred blokom je škola a detské ihrisko, v kuchyni je posteľ, umývadlo je otočené naopak, nemáme poriadnu skriňu, začiatkom júna bolo februárové počasie, závesy sa nedajú odtiahnuť... Skrákta to chápete. Všetko, bolo naprd. Nakoniec sme si zvykli, lebo vždy, keď sme začali Viedeň nenávidieť, šli sme sa prejsť a hneď sme zmenili názor. Pretože Viedeň je krásna.

No prechádzka po Viedni problémy nevyrieši. V skratke - nemôžeme mať vo Viedni auto. Takže ideme na mesiac do Bratislavy a potom sa rozhodne, kam sa skutočne sťahujeme. Urobíme si malý experiment a ak to prežijeme (a teda aj náš vzťah), tak už fakt neviem, čo iné by nás zlomilo haha. 

Ale naspäť k tej Viedni. Nechcem vám tu dávať nejaké tipy, čo vo Viedni navštíviť a kam ísť, pretože toho nájdete všade dosť, ja vám sem spíšem pár vecí, ktoré som si za ten mesiac všimla. Akí sú tu ľudia, akí je tu život a podobne. Určite nie som expert, je to len môj subjektívny pohľad, takže ma pokojne opravte alebo napíšte svoj názor do komentára. Ale poďme už na to.

Pečivoví fajnšmekri

Keď sme boli vo Viedni prvýkrát, objavili sme BackWerk. Je to taká pekárnička, v ktorej si viete kúpiť už hotové raňajky a kávu a zároveň tam aj posedieť. Nie je to ako naše pekárne, lebo ja mám v hlave nejaký ten Vamex, kde nájdete rôzne druhy chleba, ktoré si kúpite a idete preč. Tie pekárne tu sú skrátka a jednoducho - porno. V každej nájdete rôzne druhy žemieľ a rožkov s rôznym obložením, niekedy aj také kombinácie, ktoré vám ani len nenapadnú (jalbko a syr?). Všade si viete kúpiť aj sladké pečivo ako croissanty, donuty a potom rôzne rožteky a taštičky plnené hocičím, čo vám napadne. Alebo koláče! A potom samozrejme káva. Tá je tu všade (aj keď akosi nikto tu nepozná lungo alebo americano, z čoho som smutná). Okrem BackWerku tú máte na každom rohu Ströck, ten je aj skoro v každej U-bahn (metro) stanici. S tým však nemáme dobrú skúsenosť, lebo ten Ströck, ktorý tu máme blízko je buď stále zavretý alebo v ňom majú len tri veci. Ale niektoré pobočky sú fakt obrovské a tam je hádam všetko. Ďalej tu je Anker, Der Mann a nakoniec Joseph Brot. Niekde som čítala, že je to vraj najlepšia pekáreň, no zas tak všade ju nenájdete oproti ostatným. A je fakt drahá! V BackWerku si pravidelne kupujeme raňajky za 10 až 12 eur s tým, že v tom sú dve kávy, dve žemle a dve sladké pečivá (väčšinou donuty). Nedávno sme si v Joseph Brot kúpili dva koláčiky a kávu a zaplatili sme rovnako.

Takže ak sem zavítate, tak určite odporúčam pozrieť si či poblízku vášho ubytka nie je jedna z týchto pekárni, pretože máte o raňajky vystarané.

Fajčenie vždy a všade

To som si všimla už pred dvoma rokmi a všímam si to aj teraz - Viedenčania skrátka milujú fajčenie! Možno ich tá korona trochu zmenila, lebo je toho rozhodne menej ako pred dvoma rokmi, no fajčí sa tu vždy a všade. U nás v Košiciach mi napadne len pár miest, kde ľudia tak bežne fajčia - pred barom, pred stanicou, pred nákupným centrom, stále v nejakých skupinkách a na kraji. Tu? Tu im to je jedno. V metre, na zastávke, v parku na lavičke, na ulici, na prechode. Proste vždy a všade. A žiadne Iqos ako je to u nás, kde cigarety už takmer človek nevidí, tu su to normálne smradľavé cigarety. Dokonca majú presne tak ako v Taliansku také tie automaty na cigarety. Je to inak celkom ironické, keďže v obchode nájdete samé eko bio vegan veci haha.

Lactosefrei život

Ako človek s intoleranciou na laktózu som sa trochu obávala. Na Slovensku mi trvalo riadne dlho, kým som prišla na to, v ktorých obchodoch nájdem bezlaktózové veci a kým som sa naučila, ktoré značky majú čo. Odkoho viem kúpiť bezlaktózovú tatarku, kto vyrába najlepší jogurt a podobne. Prvý t'ýždeň som žila bez syra a nadávala, že tu hádam nemajú nič bezlaktózové! A potom sme prišli do Hofera (nemecké Aldi). Zistili sme, že oni tu nemajú bezlaktózové veci oddelené ako u nás. Skrátka všetky syry sú bezlaktózove. Okej, možno preháňam, ale každý jeden syr, ktorý som v Hoferi chytila do ruky bol bezlaktózový. A vôbec ma tu nešli zdrať z peňazí, neboli to o euro drahšie veci ako u nás. U nás kupujem bezlaktózové mlieko Rajo, ktoré stojí okolo 2 eura. Tu som kúpila za euro. Kúpili sme 400g camembert za 1.50, ktorý u nás kupujem od Tami, tuším má 150g a platím zaňho tiež okolo 2 eur. Chápete? Toto je úplne iný život. Nehovoriac o tom, koľko vegan produktov nájdete. A keď som objavila bezlaktózové zmrzliny za 2 či 3 eura, môj život sa úplne zmenil.

Pracovná morálka

Už keď si priateľ čítal pracovnú zmluvu, tak súhlasne prikyvoval nad tým, ako majú celý systém ošetrený a so Slovenskom sa to nedá ani porovnať. Viac dovoleniek, menej hodín a vyšší plat. Nie nadarmo je tu totálne iná a vysoká životná úroveň. Mám pocit, akoby tu ľudia pracovali s láskou a prácu si užívali. Dokonca aj tí predavači v potravinách. Každý vám ochotne pomôže a plní si svoju prácu. Je tiež pravda, že sme narazili aj na takých, ktorí si len plnili prácu a ignorovali nás, ale aspoň nevyzerali, že všetkých zákazníkov chcú povraždiť, ako to je na Slovensku, hlavne v niektorých potravinách na východe, kde predavačky zarábajú aj 5x menej než to, čo zarobí predavačka vo Viedni.

Z pohľadu zamestnancov to sú teda samé výhody, ale z pohľadu zákazníka to je na nervy. Skončíte v práci o piatej, treba vám nakúpiť, tak sa rýchlo poobliekate a šprintujete do obchodu, lebo o 6 sa zatvára. Nedajbože si potrebujete kúpiť nejaké topánky či oblečenie, do tej šiestej ani nestihnete dôjsť metrom do obchodu, ak sa teda zastavíte ešte v potravinách. Okej okej, je pravda, že sa nájdu potraviny, ktoré sú otvorené dlhšie, ale všetky majú fakt úplne odveci otváracie hodiny. Billa pri našom ubytku je otvorená do 19:50. Tu si skrátka človek naozaj musí dávať pozor na otváraciu dobu. Na Slovensku je to jednoduché, nákupné centrá do 9, potraviny do 9, obchody na Hlavnej do 6. Tu? Každý ako príde. Celý víkend čakáte, kým sa otvorí obchod s bio vecami, nech si kúpite bezhistaminové víno, šprintujete tam v pondelok po robote, lebo veď do 5 robíte, a oni majú v pondelok ešte zavreté a začínajú v utorok. 

Keďže ste za celý týždeň nestihli ísť do obchodu, tak sa vyberiete do nákupného centra v sobotu... a verte mi, to teda nie je dobrý nápad. Takú plnku som nezažila asi ešte nikdy, naposledy v Amsterdame na tej ulici, ktorá vedie od hlavnej stanice. V sobotu do 1, poprípade do 6 máte posledný čas na nákupy, pretože v nedeľu je všetko zavreté. Teda okrem gastro podnikov a nájde sa aj zopár obchodov (konkrétne jedna Billa v centre), ktoré sú otvorené, ale inak nič, všade mŕtvo. Čo je inak najlepší čas na prechádzku mestom. Nedeľa doobeda je celkom pokojná.

Samé Dunaje

Vedeli ste, že vo Viedni sú tri Dunaje? Okej, je to stále ten istý, no aj napriek tomu, že všetci vieme, že cez Viedeň tečie Dunaj, ak idete len do centra, v skutočnosti nevidíte ten pravý Dunaj, čo som ja prvýkrát, keď som tu bola absolútne netušila. Rieka sa totiž neustále vylievala a zatápala mesto, a tak mesto/štát vybudovali umelý kanál. Takže máte jeden malý Donaukanal, čo je tá malá riečka, ktorá tečie cez centrum. Tá je veľmi hipsterská, steny su posprejované, chodi tam kopa mladých, nájdete tam aj stánky s pivom a jedlom. Ďalej od centra je Ten Dunaj Dunaj. Alte Donau je starý pôvodny vyliaty Dunaj, z ktorého je teraz skôr jazero, kde sa ľudia kúpu, môžete tam ísť na loďky a robiť rôzny vodné športy. Nový Dunaj, je tá skutočná rieka s prúdom, po ktorej chodia loďky a ľudia sa kúpu aj tu. No dokonca aj ten Nový Dunaj je preťatý ostrovčekom, takže to vyzerá, akoby boli v meste štyri Dunaje. Medzi Dunajom a Novým Dunajom je teda ostrov, ktorý sa volá Donauinsel, kam sme síce ešte nezašli, no čítala som, že je to raj pre korčuliarov. A zároveň Nový a Starý Dunaj tvoria taký ostrov uprostred Viedne, kde je obrovský park, kopa kúpalísk a taktiež moderné centrum Viedne. 

Tipy a triky na záver

- vezmi víno, knihu, snack a choď do parku! Sadni si na Maria-Theresien-Platz alebo do Volksgarten a užívaj si výhľad na nádherne budovy, slnko na tvári a knihu.

- stiahni si WienMobil appku, kde si kúpiš lístky na MHD, ale aj naťukáš svoju trasu a hneď budeš vedieť kam ísť a na čo nastúpiť (aj keď dosť mrzne, preto je lepšie na mapu používať Google mapy). Mimochodom, ak ste vo Viedni aspoň na týždeň, určite sa oplatí týždňový lístok. Alebo ak na deň - tak ten 24 hodinový alebo jednodňový (je tam rozdiel, takže pozor!).

- ak si knihomoľ, nezabudni si pozrieť State Hall v rakúskej národnej knižnici, vstup je 8 eur, ale stojí to za to. A taktiež navštív obchodík Shakespeare and Co., ktorý je tak krásne malinký a plný anglických kníh, až tam budete chcieť stráviť celé hodiny.

- nechoď autom. Nemáš kde parkovať a ani tam dlhšie ako pár dní parkovať nemôžeš. Radšej vlak, no pozor, hlavná stanica nie je priamo v centre, takže budeš musieť ešte čo to chodiť, alebo sadni na MHD a odvez sa do centra.