RC: Gayle Forman - Zostaň so mnou

Originálny názov: If I Stay
Autor: Gayle Forman
Séria: If I Stay
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: sj 2010/2014, eng 2009
Vydavateľstvo: Ikar, edícia YOLi
Počet strán: 173
Hodnotenie GR: 3,99

Fun 2/5
Love 3,5/5
Boyfriend 4/5
Tears 2/5

Anotácia:
Talentovaná violončelistka Mia má sedemnásť rokov a vlastne všetko, po čom jej srdce piští – trochu otravnú, ale milujúcu rodinu, priateľa rockera Adama, bezstarostný život. Keď ju prijmú na prestížnu umeleckú školu na opačnom konci krajiny, čaká ju prvé vážne rozhodnutie – láska a rodina, alebo vytúžené štúdium hudby?V jedno februárové ráno je odrazu všetko inak. Na rodinnom výlete s rodičmi a bratom na okamih spokojná zavrie oči, a keď ich otvorí, ocitne sa v priekope pri ceste. Na jej okraji vidí havarované auto a mŕtvych rodičov, počuje Beethovenovu sonátu. Krátko nato zbadá ďalšie telo. S úžasom zistí, že hľadí sama na seba, a nevyhnutne si musí položiť otázku: Som mŕtva?Ešte včera mala veľa možností, ako sa jej život mohol uberať ďalej. Nič z toho už neplatí a Mia stojí pred novou, oveľa osudovejšou otázkou: Zostanem? Sú tu členovia rodiny, oddaný Adam, super kamoška Kim, hudba. Ale aj jej dochrámané telo a duša s oveľa početnejšími ranami.V tomto divadle je režisérkou len ona.

"Sometimes you make choices in life and sometimes choices make you."

Môj názor:
Kedy som to písala, že sa mi páči viac, keď najprv pozriem film a potom prečítam knihu? Beriem späť. Tak som sa tešila na knihu, ako veľmi si poplačem, ako sa zamilujem do Adama a ako budem trpieť, no veľa sa toho neodohralo.

Nie je to vtipné, ako sa život môže zmeniť o 360 stupňov za krátku chvíľu. Mia, dievča s violončelom, s priateľom rockerom, s pankáčskou, ale milujúcou rodinou. Život plný očakávania, plný nových zážitkov, ktoré čakajú za každým rohom. A potom sa to stane. V momente sa život zmení. Mia, dievča, ktoré sa teraz musí rozhodnúť či opustiť svet, alebo zostať.
Ako som už spomínala, tešila som sa na knihu. Malá som asi až príliš vysoké očakávania, pretože ma toto dielo nenaplnilo tak, ako som si myslela, že urobí.

Zozačiatku som z toho mala dobré pocity a bola som prekvapená, ako do detailov autorka dokázala opísať zranenia. Keď som to čítala v škole, len som opakovala "čo?" dookola a achkala. Začalo sa to naozaj zaujímavo a pútavo. Kniha sa už po prvých pár stranách rozbehla takým smutným príbehom, ktorý by mal čitateľa poháňať ďalej v čítaní, mne to však nepomohlo.
Akosi som sa nudila. Boli tam naozaj úžasné pasáže, no väčšinou, keď to Mia opisovala tak mi to prišlo byť zdĺhavé a nudné.

Vadilo mi, a zároveň aj nie, rozdelenie knihy. Totiž kniha je písaná zvláštnou kompozíciou, keďže sme jednú chvíľu v prítomnosti a ďalšiu beháme v rôznych časových obdobiach minulosti. Páčilo sa mi to, pretože to bolo niečo nezvyčajné a nemusela som čítať veľa nudných pasáži, ktoré sa udiali medzi spomínanými udalosťami.
Ale na druhú stranu sa mi to nepáčilo, pretože vždy, keď som sa konečne dostala do nejakého príbehu a zaujímalo ma, čo sa stane ďalej, autorka skočila späť do prítomnosti. Tá ma až do tri-štvrtiny knihy absolútne nezaujímala. Autorka sa zrejme snažila nabudiť pocit smútku počas Miinho premýšľania o živote a prechádzania sa po nemocnici, no scény mi prišli ako zbytočné a často aj absurdné. Jedna z takých scén bola napríklad, keď sa Adam snažil dostať k Mii a vymyslel zložitý plán, ako to urobiť. Zbytočné a divné.

“I realize now that dying is easy. Living is hard.”

Absurdné boli podľa mňa aj rozhovori lekárov či sestričiek. Je to ale len môj názor, keďže som v nemocnici počas niečoho takého vážneho nebola (bohu vďaka), takže nemôžem vedieť na sto percent, či sa takto lekári a sestričky rozprávajú. Mne to však prekážalo. A často sa mi ich reči tam ani nehodili a pokojne by som sa zaobišla aj bez nich.
Aj napriek všetkému má autorka dobrý štýl písania. Je to síce kniha, ktorá mne sa veľmi ľahko odkladala a nevedela som sa dokopať k čítaniu, no pre niekoho môže byť určite pútavá a nebude môcť bez nej ísť ani na záchod.
Gayle nám tiež predstavila mnoho postáv, ktorých som nemala ani šancu poriadne spoznať. Len písala mená a písala a ja som už o stranu ďalej zabudla, kto to bol. Ale určite som si zapamätala tri mená.

Mia, teda hlavná hrdinka, mi narozdiel od filmu prišla byť o niečo detskejšia. Môže sa pochváliť tým, že mi neliezla na nervy, ako väčšina hlavných hrdiniek. Lenže nezískala u mňa žiadnu pozornosť. Milovala som ju? Nie. Neznášala som ju? Nie. Zaujímala ma? Nie. Bola taká nemastná neslaná, nebavila ma, nezaujala ma. Aj napriek tomu, ako veľmi autorka ospevovala Miinu jedinečnosť, teda skvelú hru na violončelo, hrdinka mi teda jedinečná rozhodne neprišla. Ja viem, že nemôže byť každý originálny a dokonalý, no absolútne ničím ma nezaujala. Nevyprovokovala ma ku žiadnym emóciám. Za celú knihu mala len jednu pasáž, kedy som sa až na jej detinskosti smiala, ale nič iné sa nedialo.

Poľutovaniahodná bola aj situácia s Adamom. Nehovorím, že je to nejaký dilinko, ale ani sex boh. Podľa mňa bol zlatý, sladký, milý a neviem ešte akými všelijakými pocukrovanými slovíčkami by som ho mohla nazvať. Tiež však bol taký nijaký. Ak by som nevidela film a nepredstavovala si ho ako toho herca, ktorý ho hral (Jamie Blackley), nepáčil by sa mi až tak. Získal si ma však svojim správaním a tým, že bol taký reálny.
Kim, najlepšia kamarátka Mii ma dostala asi najviac. Akoby som totiž čítala o sebe. Mám síce rada aj normálnu kávu, no ja a Latté sme nerozlučná dvojka. Hlavne vanilkové. Ukázala Mii dokonca Nirvanu, ktorú zbožňujem. Mala aj skvelé názory, s ktorými som sa stotožnila a mnoho ďalšieho.

Kniha je celkovo pútavá so zaujímavým a smutným nápadom, aj keď vo mne veľa emócii nevyvolala, za čo zrejme môže film. Tiež mi vadilo, koľko chýb v nej bolo. Často sa opakovali zámená či aj iné slová. Ani preklad "najhorúcejšia rocková hviezda" u mňa nevyhral. Zostaň so mnou sa určite oplatí prečítať, každého totiž môže chytiť inak. Som rada, že som si to prečítala, aj keď to mnou veľmi nepohlo, odporúčam vám to.