Penelope Ward - Stepbrother dearest

Originálny názov: Stepbrother dearest
Autor: Penelope Ward
Dátum vydania: eng 9/2014
Vydavateľstvo: self-pub
Počet strán: 230
Hodnotenie GR: 4,23

Fun  3/5
Love  4/5
Boyfriend  4/5
Tears  1/5

Anotácia: 
Nemali by ste chcieť toho, kto vás týra.
Keď ku nám prišiel bývať môj nevlastný brat Elec počas maturitného ročníka, nebola som pripravená na to, že je taký debil.
Nenávidela som, že si vybíja na mne zlosť, pretože tu nechce byť.
Nenávidela som, že si vodil do izby dievčatá z našej školy.
Ale čo som nenávidela najviac bolo to, ako naňho moje telo nechcene reagovalo.
Najprv som si myslela, že jeho jediné pozitívum sú skalopevné a potetované svaly a drsná tvár. Potom sa však veci medzi nami začali meniť až to vyvrcholilo jednou nocou.
Tak rýchlo ako do môjho života prišiel, tak aj odišiel späť do Kalifornie.
Boli to roky, kedy som Eleca videla naposledy. 
Keď našu rodinu postihla tragédia, bola som nútená mu čeliť znovu.
A, sakra, ten tínedžer, ktorý ma pobláznil bol teraz muž, ktorý ma doháňal do šialenstva.
Mala som pocit, že mi opäť zlomí srdce.

Môj názor:
Ako každý začiatok roku, tak aj teraz som mala náladu na rôzne NA, YA knihy. Prezerala som si GoodReads a všetko možné hádzala to to-read zoznamu. Nakoniec som sa však rozhodla prečítať práve toto dielo a neviem ani prečo. Ak sa pozriem na tú anotáciu, tak zahŕňa všetky klišé, aké existujú a nič originálne nám neprináša. Avšak, ja som ju prečítala.

Ako vždy, aj tu anotácia v podstate prezradila úplne všetko. Tým úplne, myslím fakt úplne. Preto vám ani nemusím opisovať dej. Začnem teda rovno od začiatku. Keď som knihu začala čítať, bola som prekvapená, že začínam čítať od momentu, kedy sa dvaja hlavný hrdinovia ešte len majú spoznať. Myslela som si totiž, že to bude možno tak v prológu, keď vôbec. Čakala som, že sa autorka bude vracať na ten čas, keď spolu bývali len v spomienkach.
Konečne som sa s tým zmierila, dúfajúc, že to bude trvať krátko, pretože ma naozaj zaujímalo, aké to bude, keď budú dospelí. Lenže stredoškolské časy trvali pol knihy a v podstate nič také sa nedialo. Autorka rýchlo prechádzala týždňami, takže bolo dosť ťažké spoznať postavy a ich city, ktoré sa tam zo strany na stranu objavili, čo ma veľmi nepotešilo.
Aj napriek všetkému sa mi však páčili hlášky Eleca, ktorý nikdy nedal pokoj hlavnej hrdinke. Celú prvú polovicu knihy som sa poriadne nasmiala, aj keď žiadne veľké drámy sa nekonali. Alebo ak aj konali, ja som to brala len za banalitu.

"He was standing there with a dick in his hands. Not any dick. MY DICK. My vibrator. my purple life-sized rubber penis."

Okrem hlášok sa mi veľmi páčila aj Elecova úprimnosť. Teda v niektorých ohľadoch. Napríklad, keď sa jej otvorene opýtal či nemá sebaúctu, pretože ju môže uraziť hocijako a ona za nim stále dobehne. Práve toto mi pripomenulo napríklad rozprávku Frozen, ktorá svojim spôsobom uráža všetky svoje princezničkovske predchodkyne. "Nemôžeš si vziať muža, ktorého si práve spoznala." 
Kniha sa v polovici presunie o 7 (?) rokov dopredu a vtedy aj o niečo zvážnie. Po tom, čo som sa toľko nasmiala v prvej polovici som myslela, že už budem len plakať, ale nestalo sa to. Zopár hlášok sa objavilo, inak som len ochkala, nadávala, a nechápala. Prekvapujúco mi neliezli postavy na nervy, takže na ne som nenadávala. Častokrát sa mi stalo, že som bola naozaj prekvapená niektorými scénami, ktoré som nečakala a to už je čo povedať na takúto knihu. Totiž rovnako ako aj anotácia, aj dielo je plné klišé momentov, ktoré mi ale absolútne neprekážali.
Greta, teda hlavná hrdinka bola naozaj bez sebaúcty. Bola však tiež príliš nezaujímavá na to, aby ma to nejako extra trápilo. Autorka sa však zrejme nevedela rozhodnúť, aká bude jej hlavná postava, pretože kým sa hrala na slušné dievča oblečené v svetríkoch od babičky (tak presne to tam nebolo, ale chápete) a s vlasmi v gumičke, ktoré nevie ako presne funguje sex malo z neznámych dôvodov vibrátor a slušnú zbierku sexy nohavičiek.
Ale ako som spomenula, bola príliš nezaujímavá, preto ma nejako extra veľmi nedokázala nahnevať a väčšinou som jej konanie brala s rezervou. V druhej polovici sa však správala oveľa lepšie a tak to predsa len nebola až taká katastrofa... ako jej meno.
Elec bol na druhú stranu veľmi zaujímavá postava. A aj trochu dosť nereálna. A možno aj príliš zdramatizovaná. Celý ten jeho život a život jeho rodičov aj všetko naokolo bolo ako z telenovely. Potetovaný a s piercingom... na správnom mieste už v 17 rokoch ma zaujal tento nereálny chlap, no čo to bolo, keď ho autorka nechala zostarnúť o sedem rokov? Zamilovala som sa. Bol vtipný s poznámkami na správnom mieste, sexy a skúsený. Čo na tom, že jeho postava bola absolútne nereálna?
Celkovo ide o dobre napísané dielo, ktoré ma donútilo čítať do šiestej ráno, keď som potom išla do školy. Ľahko to čítalo a ťažko od nej odtrhovalo. Autorka má v podstate obyčajný štýl písania, ale vie, ako udržať čitateľa očami na knihe aj niekoľko hodín. Angličtina bola jednoduchá a to mi len pomohlo k rýchlemu prečítaniu.

Páčilo sa mi to aj napriek menším chybičkám krásy. Bolo to fakt dobré a odporúčam vám prečítať si to ak práve nemáte, čo na práci. Ja som sa do toho pustila tiež len ako do oddychovky pred spaním a skončilo to tým, že som ledva spala. Nedávam však plne hodnotenie, lebo to si stále šetrím pre najväčšie geniality, ale to neznamená, že to nebolo skvelé.