piatok 22. januára 2016

J.A. Huss - Eighteen: 18 || Brace yourself, hate is coming

Originálny názov: Eighteen: 18
Autor: J.A. Huss
Dátum vydania: 11/2015
Vydavateľstvo: Science Future Press
Počet strán: 316
Hodnotenie GR: 4,02

Fun  1/5
Love  0/5
Boyfriend  0/5
Tears  0/5

Anotácia: 
Osemnástka je zložitá.
A tak isto aj Mateo Alesci,
Zložito sa číta, zložito sa predvída, je zložitý v každom ohľade. Chce odo mňa veci.
Špinavé veci, nemravné veci, zakázané veci.
A ja sa musím poddať.
Jeho pozornosť voči mne je nevhodná, ale nedokážem povedať nie. Spôsob akým na mňa pozerá... spôsob akým ma sleduje cez okno v mojej izbe... spôsob akým ma sťahuje hlbšie a hlbšie do jeho zakázaného fantasy sveta ma jednoducho... vzrušuje.

Vie, že ma to vzrušuje.
V rukách má všetku moc. V rukách drží všetky karty.
V rukách drží celú moju budúcnosť.
A ja sa musím poddať.
Lebo pán Alesci je môj učiteľ.
A ja potrebujem všetko, čo mi ponúka.


Môj názor:
Dôvod, prečo som rozhodla to prečítať? Obálka a a vzťah s učiteľom. Poviem pravdu, že anotácia ma nijak veľmi nenalákala, no milujem takéto vzťahy, tak som si povedala, prečo nie? Teraz viem všetky dôvody prečo nie. Fakt... nie...

Príbeh je úplne o niečom inom, než anotácia sľubuje. Teda aspoň mne sa tak zdá, keď tak na to pozerám. Hlavná hrdinka má narodeniny - osemnásť, keď sa príbeh začína. Začína sa nový polrok a ona akurát prestúpila na novú školu, kde zisťuje, že si bude musieť dohnať predmety. A tak nastúpi aj do večernej školy, kde stretne sexy učiteľa Matea. Čosi si s nim začne, zatiaľ čo doma musí riešiť problémy so svojim švagrom, svojou neterou a sama so sebou.
Och môj bože, už dlho som takú hlúposť nečítala. Ešte keď som čítala prvé strany, tak som si hovorila, že okej, hrdinka je drzá, to sa mi páči, ale je to pekne nereálne. Lenže ako kniha postupovala, tak sa moja dlaň blížila k čelu čoraz bližšie bližšie až som sa držala za hlavu do konca a nechápala, ako môže byť hlavná postava taká krava, ako môže byť ten príbeh taký nereálny.
Fakt som sa to snažila nebrať s úplnou nechuťou a môžem len povedať, že autorka nepíše zle a ani nápad nebol katastrofálny, ale tie postavy a ich konanie ma jednoducho zabili. Rovnako aj logika niektorých udalostí a rozhovorov, ktoré nedávali význam a navzájom sa vylučovali.
Napríklad, keď na jednej strane hrdinka rozprávala ako miluje svoju neter, potom sa hádala so švagrom, kedy jej vykričal, kde bola. Ona mu povedala, že jeho dcéra nie je jej starosť, mohla by aj odísť a vôbec by jej to nevadilo, veď pre to decko nie je nič. Potom mu vykričala, že jej sestra je krava, za čo ju on sprdol a vzápätí svoju sestru hrdinka začala ospevovať a jemu sa vysmiala, že možno ani nie je otec toho decka. Ona si ho môže zobrať a on nič nezmôže. A toto všetko ani nie na celej strane.
Nelogické bolo napríklad aj to, prečo musela opakovať predmety, ktoré už zrobila. Škola má vraj také pravidla a tak ich jednoducho musí zopakovať. Ona na to, že matiku neovláda nemôže ju mať a ten poradca, že dobre, pozrie sa ešte, čo sa dá robiť. Nabehol späť, vrak to všetko vyriešil. Viete ako? Že aj tak mala matiku, ale vo večernej škole. Ako... prečo? Aký je v tom rozdiel či bude chodiť na matiku do normálnej školy a na matiku do tej večernej? Potom len zbytočne nariekala, ako ona musí chodiť autobusom.
Poďme si povedať niečo o hlavnej hrdinke, ktorej meno som aj stihla zabudnúť a nechce sa mi ani míňať môj drahocenný čas na hľadanie. V úvode sa zdala byť ako typická drzá rebelka, avšak ako kniha postupovala, tak som zisťovala aká hlupaňa to v skutočnosti je. Každú stranu plakala, ako sa ona nevie dostať do tej večernej školy, lebo ju nemá kto odviezť a ísť autobusom? Ona? Prosím vás. Takú chudobnú a zároveň panskú hrdinku ste ešte nestretli. Nemala peniaze a preto ani nejedla, no očividne mala peniaze na to, aby sa išla sem tam zdrogovať, čo spomínala snáď na každej strane, keď niekoho
predstavila. "Och to je jeho kamoš a sem tam sa uňho zdrogujem." Táto veta sa fakt opakuje v každej kapitole. Nemá peniaze, ale zázrakom má neustále cigarety, aby fajčila jednu za druhou. Autorka to síce vysvetlila, ale jednoducho mi to nedávalo logiku.
Už keď som videla, že zase narieka, lebo sa nemá ako dostať do školy a musí ísť autobusom, mala som chuť rehotať sa. Prečo? Prečo by to robila? Prečo by bola taká krava? Nechala sa voziť do školy kade kým a ešte k ním bola drzá a odmeraná. MALA SI ÍSŤ AUTOBUSOM! Nehryzie. Také veľké halí z cesty autobusom som fakt ešte nevidela.
Prečo nespomenúť aj jej totálnu sebeckosť, naivitu, hlúposť, debilitu... Čo by ste robili, keby ste boli na svojej prvej oficiálnej hodine so sexy profesorom a on by sa vás zrazu dotkol nohou. Potom by sa postavil, strčil vám jazyk do krku, rozopol nohavice a hodil vás na stôl. Určite by ste sa aj vy nechali znásilniť-neznásilniť však? Videli sa dokopy tretí či druhýkrát, mali prvú hodinu a on ju jednoducho pretiahol s jej súhlasom dokonca. Prečo? PREČO? Aká hlúpa musí byť, aby toto zrobila? Potom ho obviní, že ju znásilnil, keď si uvedomí, čo sa stalo a potom k nej on príde DOMOV a donúti ju povedať, že ju neznásilnil a nechá ju sa tam vyzliecť na terase. Čo som to, preboha, čítala?
Aj to by som nejako prehryzla, no to, čo teraz spomeniem už nie. Čo by ste robili, keby vás ten profesor fakt takto pretiahol a počas vašich stretnutí by mal reči ako - prečo si včera nebola doma? Viem, že si nebola dom. S kým si bola? Kto bol ten chlapec pred školou? Viem presne kde bývaš. atď. Veď ju dokonca aj navštívil a sledoval cez okno. Vedel presne s kým sa stýka, ako sa volá, kto je... jednoducho všetko. A jej sa to nezdalo byť ani len kúsok podozrivé. Keby ja som bola s niekým a on by sa ma zrazu spýtal, prečo som nespala doma a s kým som to bola pred školou, tak už som niekde ďaleko za oceánom a skrývam sa medzi nejakými domorodcami, aby ma dotyčný "stalker" nikdy nenašiel.
Spýtala sa ho možno dvakrát, ako to, že to vie, on jej odpovedal takým očividným klamstvom, že ste až videli červené blikajúce svetielko znázorňujúce klamstvo jak hovädo, ale ona všetko uverila. Všetko.
A jej drzosť a rebélia z prvej strany sa vytratila takmer okamžite. Neustále len nariekala, plakala a spala. Fakt. Veď to ani ja tak často nespím. Vždy, keď sa niečo malo diať, tak ona spala. Niečo sa pokazilo, tak ona spala. A spala. A spala. A spala...
Mateo bol otrasná postava. S hlavnou hrdinkou nemali vôbec žiadnu chémiu a až do konca som len prekrúcala očami pri každej jeho vete. Také somariny aké jemu vychádzali z úst nevychádzajú ani našim politikom. Klamstvo za klamstvom, úchylnosť za úchylnosťou. Ani som ho nemohla považovať za učiteľa, lebo ju na prvej hodine pretiahol a v škole boli dokopy asi dvakrát, pri čom raz ju pretiahol a raz si vyhonil. Ani to vlastne nebol učiteľ, ale len nejaký študent, ktorého ten poradca poprosil nech jej pomôže. Takže žiaden zakázaný vzťah sa nekonal.
Bol jednoducho hrozný a na konci urobil takú otrasnú vec, rovnako aj povedal také hnusné veci a ona s nim tak či tak skončila. To ani nie je spojler, lebo je jasné, že spolu skončia, ale prečooooooo...
A viete, čo bolo najvtipnejšie? Mateove roboty. Veď on pracoval tu a tu a tu a robil to a to a to a klamal o tom a o tom a o tom. Čakala by som, že jedno vylúči druhé, lenže nič sa nestalo a ani odhalenie na konci to nevysvetlilo. Chlapec mal len gigantickú garáž pri domčeku, rovnakom aké boli na celej ulici, a v nej milión áut. Ale na čo sa pýtať, že SKADE ma na to peniaze, všakže.
Ku koncu som zopár kapitol dokonca vynechala, lebo ma úprimne nebavilo čítať o tom ako si tam vyznávajú lásku, aká je ona hlupaňa a aký je on klamár. Chcela som už len vidieť koniec a mať od knihy pokoj. A ten bol všelijaký, no hlavne veľmi ľahko odhadnuteľný. Už od začiatku som to tušila, presne tento plot-twist  a mala som pravdu. Aj som si vedela predstaviť ako to skončí a presne tak to aj skončilo.
Autorka možno vymyslela zaujímavú tému s drogovými brlohmi, no spracovala to hrozne. Fakt katastrofálne. Každá jej postava bola neoriginálna a hlúpa. Podarilo sa jej vytvoriť len jeden normálny charakter a úplne chudáka chlapca zakopala pod čiernu zem. Vôbec mu nevenovala pozornosť a nechala hlavnú hrdinku, aby sa k nemu správala ako drzá krava.
Ani vám túto knihu neodporúčam. Dôvod je celá táto recenzia. Inak ak netušíte, prečo sa kniha vola Eighteen (žartujem), tak vám to autorka pripomenie NA KAŽDEJ STRANE.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ocenenie

Ocenenie

Zobrazenia stránky

Archív

Translate



© Dany 2011-2020

Kde nakupovať