Vykecávačky (A Court of Thonrs and Roses) || SARAH J. MAAS! ZASE!

Tieto vykecávačky fakt robím len niekedy, keď ma niečo dokáže tak vypumpovať, až všetko potrebujem zo seba dostať, aby som mohla pokračovať vo svojom priemernom, normálnom a nudnom živote.

Preto som až ja hotová z toho, že z nejakých štyroch (????) článkoch v tejto rubrike je tu už druhý od autorky Sarah J. Maas. Ani neviem či ju mám nazvať škaredou potvorou, za to, že mi toto robí, alebo sa okamžite hneď a zaraz pobaliť, behať na letisko a o pol dňa jej klopkať na dvere a bozkávať nohy, ruky, hlavu...

Och, aby som nezabudla, ak ste knihu nečítali tak sa do článku ani nepúšťajte. Vykecávačky sú články, kde spojlerujem ako sa len dá, len aby som zo seba všetko dostala. Takže ak si ACOTAR chcete prečítať, nepokračujte! A ak si ho nechcete prečítať... STE NORMÁLNI??????

Okej začnime od začiatku.

Tá kniha sa proste začala DOKONALO. Do-ko-na-lo. Mala som pocit, že čítam nejakú kapitolu z A Song of Ice and Fire alebo ja neviem. Úplne som bola hotová z toho prostredia a napätia, keď premýšľala či je vlk víla alebo nie. Z tých všetkých jej myšlienkových pochodoch o tom, aké víly sú, ako ich popisujú, som si myslela, že to budú nejaké hrozné príšery, všetky do jedného.

A keď tam potom isté zviera vtrhlo do jej chatky... Na to som čakala. Proste také ticho pred búrkou a potom BUM. Víla, ktorá si našu milú hrdinku berie preč so sebou.

Inak sa mi tá scéna strašne páčilo už len kvôli tomu, že sa Feyre ešte chovala rozumne a bolo to celé také reálne strašidelné a zároveň neskutočne super. Hlavne to zviera, ktoré bolo už od začiatku také tajomné a hneď som si predstavila Chaola, ktorý si rovnako vzal svoju Celaenu z väzenia (v preklade: v Tróne zo skla bol Chaol, ako kapitán stráže, po vrahyňu v baniach a viedol ju za princom). Už pri tej scéne v Tróne som si hovorila, že čo keby ten vojačisko bol nejaký jej súdení. A hen...

Ako tu to bolo očividné, že si Beast prišiel po svoju "Belle", ale aj tak.

Úplne som si zamilovala Tamlina, všetky tie tajomstvá, svet a temné víly. Ale najviac som sa zamilovala do Luciena! Ako dobre, moje úbohé ľudské srdce podľaho aj Tamlinovi, lebo však BEAST, ale Lucien bol taký ten typický dilinko najlepší kamarát, ktorý bude miestami hnusný, ale bude mu na vás záležať. 

Teraz som si uvedomila, že všetkých chlapov viem prirovnať k postavám z VA. Ale k tretiemu sa ešte len dostanem, takže až vtedy to spomeniem.

Okej teraz poďme k FEYRE.

Najprv začnem, že JEJ MENO PRE KRISTA PANA, ČO TO JE? Ako Celaena, ktorej dve samohlásky uprostred mena furt vymením aspoň znie normálne, ale FEYRE? Včera som akurát videla obrázok, ako asi tvorí Sarah mená svojich postáv. Otrieska ruky o klávesnicu a hotovo. Asi tak.

A teraz sa môžem presunúť k tomu, aká hlúpa hrdinka to je. Do prvej polovice knihy som proste nechcela uveriť, že to píše tá istá autorka, čo Trón, lebo ako taký skok medzi dvomi hrdinkami som nevidela ešte. Ani nie že skok, že sú rozdielne, ale skok v tom, aká krava je jedná a aká dokoná druhá.

Feyre robila PRESNE všetko to, čo som nechcela, aby zrobila. Stále. Stále zrobila nejakú chujovinu, za čo som si najprv trieskala hlavu o vankúš, potom o gauč, potom knihu o hlavu, potom hlavu o stenu, potom knihu o stenu... atď.

V úvode to bola proste taká super bojovná postava a zrazu NIČ. Proste hlupaňa. Z ničoho nič sa rozhodla, že bude na Luciena aj Tamlina dobrá, lebo oni určite vedia, ako sa vyvliecť z tej dohody. Presne pre to, Tamlina furt zdžubala a Lucenovi sa podlizovala jak taká ehm ehm. Potom jej povedal aj Tamlin, aj Lucien a ešte aj tota SURIEL či jak do matky sa volala, že proste sa z dohody nedá vyvliecť, a ona sa snaží zistiť, AKO sa vyvliecť z tej dohody. Ako.......... Ďalší skvost bol, keď jej Tamlin proste 657587x povedal, že o jej rodinu je postarané a je lepšie, keď u nich ostane, lebo jej oni tak majú jedlo a ona sa aj tak domov nemôže dostať. Ale ona just ho bude presviedčať, že ona musí ísť domov a hovoriť si v hlave, ako veľmi ju potrebujú. BITCH! Si im raz za mesiac poriadne jedlo doniesla a teraz môžu, ty kokos, dobre že nie sushi tlačiť do hlavy, ale áno, vráť sa domov.

Ale najväčšia topka topiek bolo, keď bol ten Rite. Jej povie Tamlin, že nemôže ísť, lebo to nie je pre ňu. Ok ešte to, že tam po prvýkrát chcela ísť by som pochopila. Potom jej však Tamlin povedal, že tam nemôže ísť, lebo jej hrozí nebezpečenstvo, proste nech sa zabarikáduje v izbe a za ŽIADNYCH okolností nevychádza von. Ešte ju normálne poprosil. Ona vyšla von. Ona proste vyšla von. Také rage (čítaj - rejdže :D), aké som vtedy mala to ste ešte nevideli. normálne som sa o 4 ráno posadila na posteli a začala nadávať ako taký drevo-rúbač. Ale toto ešte bolo celkom v pohode s tým, čo prišlo potom.

Lucien ju ustráchaný dotiahol späť do domu a všetko jej vysvetlil. Že by ju henten znásilnil alebo čo (inak ne tak som sa smiala, keď som si predstavila, ako tam Tamlin trdká niekde v jaskyni a všetci okolo neho na lúke si to rozdávajú ako v nejakom zlom porno filme o úchylných vílach :DDDD), že sa musí okamžite schovať a nevychádzať, lebo jej hrozí nebezpečenstvo.

Tota zosratá ide do izby, sa zabarikáduje a ZASE VYJDE VON.

Som mala chuť vyhodiť knihu von z okna, na ňu hodiť nejaký klavír ty kokos, skriňu, kuchynskú linku, oliať benzínom a zapáliť. Ako skončilo to zaujímavo, ale normálne som mala chuť ju pretrhať.

Ako chcem si vážiť to, že to nebola dokonalá postava, čo je super, ale na druhej strane, neskutočne mi išla na nervy :D

Okej teraz sa kus presuniem, lebo inak sa potom v knihe diali veľmi zaujímavé veci, ktoré ma bavili a nemusím tu o nich tárať. Zastavím sa ale pri pasáži, keď si to postavy konečne spolu rozdali... rozdali je silné slovo. Ja viem, že som nemohla čakať, že tam teraz bude 50 shades a on z nej bude vyťahovať tampón (PREČO to spomínam? nie som normálna, takéto hrôzy si pripomínať), ale tak ako čakala som viac, keď to ľudia ospevovali ako konečne super new adult fantasy. Veľa na tom new adult nebolo, aj keď mala hrdinka 19. Na jednej strane musím Sarah uznať, že to napísala krásne a geniálne sa vyhla opisovanie, ale chcelo by to podľa mňa čosi viac.

Porozprávajme sa teraz o tej nudnej pasáži, keď sa Belle... pardon, FEYRE vrátila domov a bolo to také divné... ani neviem prečo, len som proste chcela, aby odišla preč späť, lebo to bolo celé zle. Stalo sa tak (musím spomenúť aj to, že nemohla utiecť, lebo aké hrozné zloby boli medzi Tamlinovou vilou a jej chatrčou a zrazu ide späť a ani ju nikto neprepadne, ako WTF) a vtedy sa kniha stala genialitou, kvôli ktorej som ju na GR ohodnotila 4,5*.

Bolo to celé dokonalé, neustále som tŕpla, čo sa stane, kto je na koho strane, čo sa deje s tým a čo sa deje s tým. Ničomu som nechápala a tešila som sa na tie tri úlohy, kde som si inak myslela, že to bude niečo ako zabiť túto osobu, povedať pravdu o tom a podobne a nie také Hunger Games skrížené so SAW.

A som tu. Som pri tom najhoršom a zároveň najlepšom. RHYSAND. Mám toľko slov, čo by som chcela povedať a neviem ako začať.

Rhysand je môj vysnívaný chlap. Je môj vysnívaný hrdina a presne niečo také, čo tvorím aj ja. Tmavovlasý, vtipný, temný, nebezpečný, okrídlený, tajomný... proste celý balík v jednom. Akoby ste si kúpili Simsa, ale už so všetkými datadiskami aké existujú a aké budú. Viac vám k životu nechýba. Chcela som ho nemať rada, ale nedalo mi. Skrátka to bola taká zaujímavá osobnosť, ktorá tak neskutočne trpela a nikto si to nevšimol. Neskutočne sa mi páčil. Páčilo sa mi na ňom úplne všetko. ALE! Žiadne ship wars.

Viete, od detstva mám problém so zamilovanými trojuholníkmi. Od Pocahontas, ktorá neskončila s Johnom. Neznášam ich a som kvôli ním schopná odložiť aj najdokonalejšiu knihu. A možno by som aj nadávala, či mi to utrpenie chce spôsobovať Sarah aj v ďalšej sérii, ale úprimne  verím, že to tak nie je.

Podľa mňa je Rhysand ako Adrian z VA. Je dokonalý, vtipný, temný a smutný. Je presne môj typ, niekto, po kom túžim. Niekto, kto hrdinke pomôže a možno sa aj hlboko zamiluje, ale nie je jej súdený. Podľa mňa je Rhys neskutočné zaujímavá postava, ktorá by si zaslúžila knihu sama pre seba. Chcela by som sa o ňom dozvedieť tak veľa... Nemyslím si však, že nejako ohrozí vzťah Tamlina a Feyre, keďže s nimi to skončilo dosť uzavrete, romanticky a je to predsa Belle a Beast. Neverím, že by toto Sarah oddelila.

Ale Rhys si fakt zaslúži nejaký šťastný koniec a vlastnú knihu. Už podľa názvu druhého dielu vidno, že ktorý dvor bude druhým pôsobiskom príbehu, ale bolo by super, keby tam bola iná hlavná postava. Niekto nový. Brala by som, keby to Sarah urobila ako Mesačné kroniky. Každá kniha iná rozprávka, alebo teda aspoň iná hlavná postava.

Zamilovala som sa do Rhysanda, ale nechcem ho nenávidieť, nechcem, aby ho autorka teraz nasilu drbala medzi niečo, čo sa podľa mňa dá už len ťažko rozpojiť. A keď ich rozdelí, tak nebudem nadšená. Pretože Tamlin je Dimitri. nie môj typ, nie niekto, po kom by som túžila, ale niekto kto obsadil srdce hlavnej hrdinky a ja ho za to milujem.

A aby som dokončila trojicu, tak musím spomenúť aj Luciena alá Masona. Ryšavko, ktorý bol vtipný, neustále si hlavnej hrdinky uťahoval a mal ju rád, kvôli čomu by pre ňu pretrpel aj nemožné.

OCH NA ČO SOM SI SPOMENULA! Presne na jednu vetu, kedy som si dala taký facepalm, až som si vybila z hlavy tie tri mozgové bunky, ktoré mi tam ostali. Ku koncu knihy... Rhys "opravil" Feyre ruku, Lucien sa ozval pri úlohe za čo ho zbičovali, celkovo ju bol už predtým ošetriť a riskoval pre ňu aj vlastný krk, len aby sa Amarantha nedozvedela Feyre...ino meno. A Feyre mu vykričí, ako mala vedieť, že by ju zachránil, keď mu nemohla veriť po všetkom čo o nej povedal vo vile ešte. Ako............................ rage........ Zachránil jej život. Nie raz. Ochraňoval ju, robil si z nej srandu, boli kamaráti, obaja o sebe vedeli viac, než by mali, obaja mali radi Tamlina, on jej pomohol, ona jemu tiež, boli úžasní kamaráti, aj keď o tom nevedeli, a ona mu toto vykričí. TOTO.

Okej už fakt končím, poviem len, že prvá polovica bola všelijaká, ale druhá bola geniálna. Ten koniec nemal chybu, Rhysanda milujem, Luciena milujem, Tamlina milujem, Feyre... meeeh.

A! Čo mala byť ta rozlúčka s Rhysom? ČO TO AKOŽE BOLO? A ja teraz mám čakať štyri mesiace do pokračovania? Si zo mňa robíte srandu?

Poviem už len, že dúfam, že to nie je to, čo si myslím. Viete, totiž som sa rozhodla si prečítať o čom je originálny príbeh Krásky a zvieraťa. Nie disneyho rozprávka, ale originál od nejakého francúzskeho spisovateľa. Najprv som si prečítala nejaký starý remake, ktorý sedel na disneyho rozprávku, ale akosi sa okrem toho veľmi na ACOTAR nepodobal. A potom posledný odsek bol úplne prvý príbeh v pár vetách. Všetko mi pripomínalo túto knihu, až do poslednej vety, ktorá sa nikde v knihe nespomenula a fakt len dúfam, že to nebol katastrofálny spoiler, lebo ma asi porazí. Prečo sa ja musím stále pri knihách od Sarah vyspojlerovať???

(Ak vás to zaujíma, tak som to celé napísala TU)

A aby som nezabudla. ACOTAR bol navrhnutý na sfilmovanie. Ale ak by som mala pravdu povedať a pokračovať v porovnávaní Trónu s tým, tak radšej by som videla Trón ako film, pretože to je také... hlboké, akčné a mohlo by to byť plné super efektov, zatiaľ čo ACOTAR by som túžila vidieť ako seriál, ale ako Outlander či GOT. S dlhými časťami a krátkou sériou. Prvá časť by sa mohla končiť tým, ako si ju Beast odvezie, potom to, ako ona býva v jeho paláci, ako trávi dni, ako ju prizabili zlé monštrá, a predstavte si koniec série v pasáži, keď sa Feyre vrátila späť do ku Tamlinovi a celý dom bol porozbíjaný a krv na zemi a KONIEEC! :D