Benjamin A. Sáenz - Aristotle and Dante Discover the Secrets of the Universe

Originálny názov: Aristotle and Dante Discover the Secrets of the Universe
Autor: Benjamin Alire Sáenz
Séria: Aristotle and Dante Discover the Secrets of the Universe
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: sk 3/2016, cz 10/2015, eng 2/2012
Vydavateľstvo: Slovart, CooBoo, Simon & Schuster
Počet strán: 359
Hodnotenie GR: 4,33

Fun  4/5
Love  4/5
Boyfriend  -/5
Tears  3,5/5

Anotácia: 
Aristotle je nahnevaný tínedžer s bratom vo väzení. Dante je chytrák s nezvyčajným pohľadom na svet. Keď sa stretnú na kúpalisku zdá sa, že nemajú nič spoločné. Ale, keď títo dvaja samotári spolu začnú tráviť viac času zistia, že je medzi nimi zvláštny vzťah, taký, ktorý mení životy a trvá večnosť. Práve vďaka tomuto priateľstvu sa Ari a Dante o sebe postupne dozvedajú pravdu a zisťujú aj to, akými ľuďmi chcú byť.

Môj názor:
Vysvetľovať, ako som sa ku knihe dostala ani nemusím. Všade ju všetci ospevujú a vychvaľujú. Chcela som si ju prečítať už hrozne dávno, a dosť dlho mi už aj trčala na poličke, no doteraz som na ňu nemala čas. Až kým som si nepovedala, že už to idem konečne prečítať. Už musím. A tak som sa do nej pustila.

"Someday, I'm going to discover all the secrets of the universe."

Začnem netradične. Čo vám napadne pri pohľade na obálku? Lebo, keď ja som na ňu pozrela a čítala len samé chvály a žiadnu anotáciu, tak som si myslela, že ide o nejaký historický príbeh z čias Perzie. Nie len to písmo vo mne vyvolávalo toto obdobie, ale aj tie mená. No bola som zmetená tým červeným autom. A potom som si prečítala, o čom je príbeh a bola som nadmieru prekvapená, lebo som vôbec nečakala, že je kniha práve o tom.
O čom teda je?
Príbeh sa sústreďuje okolo dvoch tínedžerov, ktorí sa stretnú jedno leto na kúpalisku. V podstate sa celú knihu nič poriadne nedeje, len sledujeme, ako sa chlapci začnú kamarátiť a ako ich vzťah postupne rastie a prehlbuje sa. Čitateľ má možnosť vidieť pravé kamarátstvo, zasmiať sa na bežných rozhovoroch či užívať si rodinnú lásku.
Najhoršia vec, ktorá môže byť je, keď od knihy veľa očakávate. Všetci ju hodnotia najlepšie ako sa dá a každému ju odporúčajú. Neustále sa o nej rozpráva a to vo vás len vyvolá pocit, že ju musíte mať radi aj vy. Jednoducho musíte. Nemám to rada. Neznášam to, lebo sa potom cítim, akoby som musela tú knihu mať rada aj ja a nemôžem mať iný názor. Stalo sa mi to už aj pri Tróne zo skla a teraz opäť.
Je dosť možné, že nebyť ľudí, ktorí knihu neustále ospevujú, tak by som zrejme bola viac kritická a vadilo by mi viac vecí, no je aj pravda, že Ari a Dante našťastie splnili moje očakávania. Nie síce úplne, ale väčšiu časť určite áno.
Autor (ktorého meno nebudem ani rozpisovať, lebo by sme tu boli do rána - stavím sa, že nenávidí vydavateľov a blogerov, prečo by inak s takým menom dal ešte aj knihe taký dlhý názov?) píše krásne. Neviem, ako lepšie opísať jeho talent. Jednoducho ho má a vôbec sa nečudujem, že kniha vyhrala toľko ocenení. Benjamin sa dokáže vyhrať so slovami a napísať myšlienky, ktoré vám aj dávajú zmysel a viete sa s nimi stotožniť. Je totiž veľa autorov, ktorí popíšu hocijaké hlboké myšlienky, ktoré ani nedávajú zmysel, keď sa nad nimi poriadne zamyslíte. Akoby tam len silou mocou chceli vopchať niečo hlboké a na zamyslenie. Benjamin je úplne iný a jeho myšlienky boli stručné, milé a plné skrytých významov. Nie nadarmo som do knihy dala 46 záložiek (spolu so sestrou). Až mi došli tie farebné papieriky.

"I had a rule, that it was better to be bored by yourself than to be bored with someone else."

Nie je to však kniha plná citátov, nad ktorými budete len premýšľať, ale je aj vtipná a milá. Niektoré scény vás rozosmejú len kvôli tomu, aké sú zlaté a trápne, inde nájdete vtipné hlášky, ktoré nie sú len chabé pokusy o vtipy. Sú to inteligentné či nevinné žarty, nad ktorými sa čitateľ zasmeje viac, než zvyčajne.

"Sixteen-year-olds masturbate, right? How many times a week is normal?"

Skôr než sa dostanem k postavám, chcem spomenúť ešte pár vecí k deju, ktoré mi vadili a nevadili. Celkovo by som povedala, že má toto dielo len jednú chybu, teda aspoň pre mňa. Síce sa to čítalo ľahko a fakt rýchlo, vďaka kratučkým kapitolám, ešte ľahšie sa začítavalo a hneď ma to chytilo, no nič ma nenútilo čítať do rána a neprestať. Bolo veľmi jednoduché knihu položiť a nečítať. Ku koncu ma chytila o niečo viac, avšak stále ma nedonútila čítať bez prestávky.
Ako som spomenula, toto dielo sa číta enormne rýchlo. Vďaka mnohým rozhovorom, ktoré pozostávajú len z jednoslovných odpovedí, čo sa mi neskutočne páčilo, pretože to pridávalo dialógom taký reálny prvok. A aj vďaka kratučkým kapitolám. Niekedy mali len zopár riadkov. Je to podľa mňa obrovské plus, pretože to krásne rozdeľovalo aktuálne myšlienky a mala som pocit, že viac s hrdinom súcítim, keď jeho pocity nezanikajú v neskutočne dlhých kapitolách, ale sú takto vyzdvihnuté na jednej strane a na ďalšej už pokračuje niečo úplne iné.
Bola som tiež prekvapená, že som sa nenudila, aj keď sa celú knihu v podstate nič nedialo. Čitateľ má možnosť sledovať len Ariho život, jeho dospievanie a jeho problémy tínedžera. Sem tam sa prihodí nejaké to napätie a šok, avšak nie je to tak často, aby to z knihy spravilo akési akčné dielo. Aj napriek tomu ma to fakt bavilo a ani raz som sa nenudila. Ani raz. Užívala som si každú stranu a vôbec mi nevadilo, že čítam len o pocitoch mladého chalana a o jeho problémoch.

Ari a Dante. Neviem, koho mám radšej a myslím si, že to sa ani nedá rozhodnúť, pretože obaja boli takí rozdielni.
Nečítam veľa kníh z pohľadu chlapca, no ak hej, tak je to buď nejaký slabý naivný hrdina, alebo veľký sexoš, ktorý dostane každú. Aristotle bol úplne iný. Niečo medzi. Bol úžasne reálny a chytil ma za srdce už na prvých stranách. Neskutočne sa mi páči, ako ho autor počas celého diela zmenil. Úžasne znázornil Ariho dospievanie, nie len to, ako sa zmenil jeho výzor, ale aj jeho myslenie. Dostalo ma jeho zmýšľanie, chaos v jeho pocitoch a túžbach. Ako nevedel, čo cítiť a kto vlastne je. Nezdalo sa mi  to byť klišé ako v iných knihách, pretože tu to bolo podané veľmi skutočne.

"No wonder I stopped keeping a journal. It was like keeping a record of my own stupidity. Why would I want to do that? Why would I want to remind myself what an asshole I was?"

Dante bol úplne iný. Nebol drsný a bitkár ako Ari, aj keď je to až silné slovo, keďže Ari sa len rád bil, ale nevyhľadával to. Nie. Dante bol milý, inteligentný a citlivý. Miloval zvieratá, neznášal topánky. Miloval rodičov, miloval plávanie, miloval. To bol Dante. Chlapec, ktorý miloval. Ktorý bol svetlým bodom knihy a príbehu. Bol úprimný a umelecky nadaný. Bol dokonalý opak k Arimu a preto boli skvelá dvojka.
Doplňovali sa. Ich rozhovori stáli za všetko. Neraz som sa smiala len na ich banalite. Milovala som, keď sa Ari postavil za Danteho. Keď obaja nadávali a hlavne, keď sa do toho Ari pustil naplno. Úplne som sa zaľúbila do ich rodičov. Aj oni mali vlastné chyby, neboli dokonalí, ale dostali ma. Neboli tí typickí rodičia, ako v každej knihe, kedy sa ani nemilujú alebo sú rozvedení. Nie. Neboli to rozvrátené rodiny. Boli úplne bežné.

Kniha sa úplne vyhrala s mojimi pocitmi. Smiala som sa už aj nad vecami, ktoré ani neboli smiešne a plakala som pri udalostiach, ktoré neboli smutné. Plakala som. Fakt. Dvakrát.
Dokrčila som si obal. Ale vôbec mi to nevadí. Pretože tak, ako napríklad pri Kam zmizla Aljaška, tak aj tu si to kniha zaslúži. Zaslúži si mať nejakú sentimentálnu hodnotu. Zaslúži si vyzerať ako by bola čítaná miliónkrát. A zaslúži si byť čítaná pohodlne. Ohýbajte, značte a plačte na strany, nech všetci vidia, ako veľmi ju milujete, a že tá knihá má svoju históriu. Napadlo mi to len preto, lebo som si robila poriadky s knihami, a keď som videla ako vyzeral Labyrint od Dashnera - úplne rovný, strany bielučké a ani kúsok obalu neohnutý - tak som sa až musela zamyslieť, či som to vôbec čítala. Prečo to vyzerá tak novo a prečo vyzerá, akoby ma to ani nezaujalo a len stálo na poličke ako v kníhkupectve. Nevyzerala ani ako moja kniha. Vyzerala cudzo. A to si Ari a Dante nezaslúžia.

"When I woke, I wanted to touch myself. "Shaking hands with your best friend." That was Dante's euphemism."

Jednoznačne vám toto dielo odporúčam. Zamilujete si postavy, ich vzťah, príbeh, reálnosť a ľahkosť, s akou je to celé napísané. Ari a Dante sa stanú vašimi najlepšími kamarátmi a už vás nikdy neopustia.