Colleen Hoover - Maybe Someday

Originálny názov: Maybe Someday
Autor: Colleen Hoover
Žáner: New Adult,
Dátum vydania: vyšlo eng
Počet strán: 367

Hodnotenie GR: 4,50

Fun  3/5
Love  4/5
Boyfriend  3/5
Tears  2/5

Anotácia:
V dvadsiatich-dvoch má ctižiadostivá Sydney Blake skevlý život: je na výške, má stálu prácu, miluje svojho skvelého priateľa, Huntera, a býva s jej dobrou kamarátkou, Tori. Všetko sa ale zmení keď zistí, že ju Hunter podviedol s Tori. Zrazu je sama a snaží sa zistiť, čo má urobiť ďalej. Sydney je okúzlená jej záhadným susedom, Ridgom Lawsonom. Nedokáže z neho spustiť oči alebo prestať počúvať jeho denné hranie na gitaru na jeho balkóne. Dokáže cítiť pokoj a chvenie v jeho hudbe. A tiež je niečo na Sydney, čo Ridge takisto nedokáže ignorovať: Zdá sa, že konečne našiel jeho múzu. Keď sa konečne stretnú zistia, že sa navzájom potrebujú viacerými spôsobmi než len jedným...

 

Môj názor:

Napriek tomu, že som si prichystala milión kníh, ktoré idem čítať, na všetky som a vybodla a hneď sa pustila do ďalšieho diela od Colleen Hoover.

Sydney má skvelý život, až kým presne na svoje narodeniny nezistí, že ju jej priateľ Hunter už dlhoročne podvádza s ich priateľkou Tori. Sydney sa ocitá bez domova a zúfala zo zlomeného srdca. Bez domova však dlho neostane, keďže jej príťažlivý sused, ktorého dennodenne počúvala hrávať na gitare na balkóne oproti sa rozhodne jej poskytnúť bývanie. Sydney si postupne Ridga obľubuje, až sa stane, že k nemu začne cítiť niečo viac, než len kamarátstvo. Lenže v ceste jej stojí jedná vec. Teda osoba. Maggie. Ridgova dlhoročná priateľka. 

Priznávam sa, neviem, čo si mám o tejto knihe myslieť. Na začiatku sa mi zdala byť príliš... detská. Sydney mala podľa mňa trápny problém, ktorý ma nedonútil cítiť sa nijako. Ani vlastne nechápem, prečo s tým svojim priateľom chodila, keď som čítala, ako sa k nej správal. On si sadol a nakázal jej urobiť mu večeru, doniesť mu pivo. WAKE UP dievča! To si za tie dva roky nevšimla, že je to totálny magor? Veď na to prišiel aj Ridge, ktorý ho ani nepoznal, len sledoval z balkóna. Ach jaj.

Príbeh sa začína podobne ako Hopeless, teda niekde uprostred deja, kam sa ešte len dostaneme. Tentoraz to bolo omnoho bližšie a už po niekoľkých kapitolách som sa tam ocitla. Kniha je písaná z dvoch pohľadov. Ridga a Sydney. Priznávam sa, nevadilo mi to, pretože sa v knihe nachádza istá drobnosť. Drobnosť, o ktorej som v podstate nikdy nečítala a vďaka nej si neviem predstaviť knihu bez pohľadu Ridga. Veľmi sa mi páčilo, že Colleen to páriku neurobila jednoduché. Tak ako doteraz v každej jej knihe, aj tu bol v ich vzťahu nejaký háčik. Ridge má priateľku. Najhoršie však je to, že tá priateľka je oveľa lepšia než hlavná hrdinka a často som sa prichytila, ako si želám, aby Maggie bola hlavná postava. 

Neviem, čo si o knihe myslieť preto, lebo ma miestami pohlcovala viac než Hopeless, ktoré sa mi od Colleen zatiaľ najviac páčilo, a to už je čo povedať. Niekedy som do nej bola viac zažratá, inokedy som krútila hlavou. Celé to bolo ako na horskej dráhe. Raz hore raz dole, raz super, raz zlé. 

Aj tu si pre nás Colleen prichystala nejaké to tajomstvo a mne sa chvíľu tisli slzy do očí. Prečo, prečo prečo. Nebolo by to ono, keby autorka nedala nejakú tu drámu. Nedýchala som a krútila hlavou. Nevedela som, koho chcem, aby ostal pár. Nebola som si ničím istá. Nakoniec to Colleen pekne vyriešila a nastal šťastný happy end. Ako vždy.

Sydney bola hrozná. Jednoducho katastrofa. Niekedy mala svoje svetlé chvíľky a naozaj sa mi páčila, no väčšinou som krútila hlavou. Buď vkuse revala, alebo robila hlúposti či fňukala nad svojim hrozným životom. Joj dievča, žiješ s chlapcom, ktorý mal hrozné detstvo a ešte tá drobnosť, naozaj si myslíš, že máš TY hrozný život? Sydney mi často prišla slepá a nevnímavá... skôr dutá. Tlieskala som Warrenovi, keď ju konečne uzemnil.

A pán Ridge. Na Holdera nemá, no nedajú sa porovnávať. Sú úplne niečo iné. Kým Holder bol ten rebel, Ridge je ten milučký chlapec, ktorý je verný svojej priateľke (až na par momentov :D) a verný aj svojim kamarátom. Hraje na gitaru a je člen v skupine. Dokonalý chalan, kebyže nebolo tej drobnosti. Najviac som prežívala ako musí žiť. Ako Colleen všetko naokolo toho opisovala a ja som achkala a ochkala. Nedokážem si predstaviť tak žiť. Ridge má môj úprimný obdiv.
Páčilo sa mi ako autorka opísala opilosť. Bolo to také reálne, až som sa nedokázala prestať smiať. Akoby som čítala o sebe, keď ja som sa sťala. 

Po kladoch aj k záporom. Neskutočne, ale že tak neskutočne to Colleen na konci naťahovala, až som vrčala, prečo sakra nie je už koniec. Úplne zbytočné naťahovanie, bože. Pri tých posledných kapitolách ma Sydney nahnevala ako nikdy. Načo, povedzte mi NAČO, pre pána, furt čakala?

Nie len že Colleen preťahovala koniec, ešte ten pretiahnutý koniec bol obohatený neustálym revom Sydney. Reve pri sexe, reve pri bozkávaní, reve pri počúvaní hudby, reve kurník STÁLE. Tak mi to išlo na nervy, že až. Neznášam, keď hlavné hrdinky vkuse len revu. Na Ridgovom mieste by som ju normálne prefackala a nie jej tie slzy utierala. Spamätaj sa a nerev už!

Obálka: zatiaľ najkrajšia zo všetkých kníh Colleen
Ja a kniha: čítala som 3 dni v angličtine