Jeho jazyk bol tak hlboko v mojom krku, akoby som bozkávala dieťa jašterice a Gena Simmonsa.
"Takže, bolo to zaujímavé. Mala by som sa radšej vrátiť-"
"K tomu dementorovi na parkete? Vážne?"
S tou silnou, neoholenou sánkou a tými chutnými svalmi bol stelesnenie vysokého, temného a nebezpečného. Moja slovná zásoba sa obmedzila na jediné slovo: mňam.
Podoprela som si ruku o jeho brucho a - Svätá matka rumpľových svalov! Pozrela som do tých jeho prenikavých očí.
"No, nenazvala by som túto tvoju časť jemnou."
Bože, keď jeho telo vyzeralo aspoň spolovice tak dobre ako som ho cítila, chcela som ho využiť ako kuchynský stôl.
Čo sa práve stalo? Chcel ma. Cítila som to a určite to nebol telefón alebo niečo iné v jeho vrecku. Teda ak nezačali vyrábať vrecká na veľmi čudnom mieste.
"Mám riešenie," povedala.
"Zahrňuje to nejaký samovražedný rituál? Vždy som si myslela, že by to bola zaujímavá cesta ako zomrieť."
"Sakra. Si strašne morbídna deň po tom. Nečudujem sa tomu, čo si povedala, že nemáš problém vyhodiť chlapa-jednorázovku. Pravdepodobne ležia niekde v priekope."
A potom tam boli tie svaly... svätý bože, bolo to, akoby tam bola továreň s automatickým pásom vyhadzujúcim ich, lebo oni len stále prichádzali a prichádzali.
"Sleduje ma?"
"Ako posledný kúsok koláča."
Kde bola nejaká lavica, keď som potrebovala niečo, o čo si tresknúť hlavu?
Lukas využil ten čas, aby sa opäť objavil po mojom boku, a jedna lavica by nebola dosť. Potrebovala som celú zasranú triedu.
Uvítala by som Armageddon, keby dokázal zavrieť moje hlúpe ústa.
Jenny sa postavila vedľa mňa so zvláštnym výrazom v tvári. Mohla som si len predstavovať aké nezvyčajné to bolo... pozorovať ma ako sa sama ničím. Nepotrebovala som navštíviť Vezuv, ja sama som bola prírodná katastrofa.
Snažila som sa prikývnuť, ale cítila som sa akoby mi bozkom odsal nejaké mozgové bunky.
Nohy sa mi triasli ako práve narodenému jeleňovi. Bola som zasraný Bambi a dúfala som, že sa v príbehu objaví nečakaný zvrat a ja by som bola tá, na koho by mierili brokovnicou.
Ak by som vyzerala spolovice tak otrasne ako som sa cítila, Big Foot by nado mnou vyhral v kráse.
"Nejaké posledné želanie?" opýtala som sa.
"Prisahám, že to bude super. Nezomrieme. Môžme skočiť spolu ak ti to pomôže cítiť sa lepšie."
"Och, nemyslela som, že ten skok ťa zabije, ale že ja ťa zabijem."
"Môžeš ma zabiť až po skoku."
"Čo keď budem príliš mŕtva, na to aby som ťa zabila?"
Odolala som nutkaniu pišťať. TALIANSKO. Kto nesníva o tom ísť do Talianska? Nehovoriac o tom, aké ľahké bude zviesť Hunta. Ak by som to nedokázala, niekto by v pohode mohol vziať preč moju vagínu, pretože by som si ju nezaslúžila.
Ukázal na moje menu a ja som spanikária. Ukázala som na prvú vec, ktorú som videla. Schwarzsauer, znelo to ako Schwarzenegger, keď som to vyslovila, ale majiteľ len prikývol.
"Áno. Áno. Dobre."
Potom sa otočil na Hunta, ktorý vyzeral rovnako stratene ako ja. Ukázal na niečo a majiteľ povedal: "Áno. Himmel und Erde. Ako vy hovoríte, ´Nebo a Zem´."
Super. Ja som mala Terminátora a on nebo a zem.
Chvíľu som bojovala a predstiera, že som nešťastná, ale pravdou bolo... Hunt mal skvostný zadok. A ja som mala skvostný výhľad.
"Najlepšie časti života sú veci, ktorá neplánujeme. A je to omnoho ťažšie hľadať šťastie, keď hľadáš len na jednom mieste. Niekedy proste musíš odhodiť mapu. Priznať, že nevieš, kam vlastne ideš a prestať tlačiť na seba, aby si to zistila. Okrem toho... mapa je život, ktorý už niekto žil. Je väčšia zábava urobiť si vlastný."
"Dobrodružstvo mi nepríde ako dostatočné veľké slovo na to, aké to bolo.
Jeho úsmev položil slnko do hanby.
"Vieš, aj tí dobrí majú vždy svoju zlú stránku."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára