Kirsty Moseley - The Boy Who Sneaks in My Bedroom Window

Originálny názov: The Boy Who Sneaks in My Bedroom Window
Autor: Kirsty Moseley
Žáner: YA 
Dátum vydania: eng - vyšlo 
Počet strán: 256 
Hodnotenie GR: 4,04

Fun  0/5
Love  1/5
Boyfriend  1/5
Tears  -15454/5

Anotácia:
Amber Walker a jej starší brat, Jake, majú otca násilníka. Jednú noc jej brata najlepší kamarát, Liam, uvidí Amber plakať a tak vlezie oknom do jej izby, aby ju upokojil. Toto spustí milujúci/nenávidiaci vzťah, ktorá sa tiahne ďalších osem rokov. Liam je teraz sebavedomý, koketný hráč, ktorý nikdy predtým nemal priateľku. Amber je stále emocionálne vystrašená vďaka násiliu, ktoré na nej spáchal jej otec. Spolu tvoria nepravdepodobnú dvojicu. Ich vzťah bol vždy neistý, ale čo sa stane, keď Amber začne brať jej brata najlepšieho kamaráta trochu inak?  A ako bude jej brat, ktorý bol vždy až príliš ochranársky, reagovať, keď zistí, že sa dvojica pomaly zbližuje? 

Môj názor:

"Najväčšia konina, akú som kedy čítala"

- to bola moja reakcia hneď po dočítaní knihy.

Túto knihu som si už dávnejšie označila na GR, že si ju chcem prečítať, no až teraz som sa k nej dostala. Prekvapilo ma, koľko negatívnych hodnotení tam bolo a tak som si prečítala jednu recenziu, ktorá hodnotila knihu na 1 hviezdičku. Najlepšia a najvýstižnejšia recenzia, akú kto dokázal napísať. 
Kniha ma zaujala kvôli obsahu. Zdalo sa mi to ako skvelý nápad. Násilnícky otec a chalan, ktorý chodí hlavnú hrdinku utišovať už od detstva. Čakala som, že polovicu knihy budem plakať. Čakala som drámu, na ktorú nezabudnem. Veď hodnotenie na GR je také vysoké, že to musí byť skvelé, no nie? Nikdy neverte hodnoteniu GR!
 
Ani vlastne neviem kde začať. 
Na začiatku máme možnosť vidieť, ako to v rodine fungovalo. Ako ich otec bil, čo sa dialo. Možno, by to bol zaujímavý úvod knihy, keby sa autorka vedela vžiť do roly 10 ročných detí. Najprv sa tam chlapec hrá s hračkami a pýta sa mami či môže isť ku kamarátovi, potom je zrazu ako vyspelý muž, ktorý mi neustále pripomínal skôr 18 ročného než 10 či koľko vlastne mal. A Amber? Tá bola mladšia, miestami  mi však prišla oveľa vyspelejšia a inokedy ako škôlkarka. Nedokázala som sa do toho dostať, pretože som mala pocit, akoby mali nestále povahy a stále som čítala o niekom inom. 

Potom to skončí. Dostala som sa do prítomnosti, kedy má hlavná hrdinka 16 a jej brat s kamarátom 18. Nič horšie som naozaj nečítala, než keď prišli do školy. Toto dielo je najviac dehonestujúca kniha voči dievčatám, akú som kedy čítala.  Celý čas som mala pocit, akoby tam existoval len Jake a Liam a všetky dievčatá sa im snažili dostať do trenírok. Neprišlo mi to ako stredná škola, ale ako jeden kurník so štetkami, ktoré sa nalepia na jediného kohúta, ktorý prejde okolo. Štetka za štetkou, dievčatá bez štipky hrdosti, len zázračne hlavná hrdinka sa držala ďalej.

Teraz by som mohla predstaviť aj hrdinov. Začnem asi od konca, teda Jakom. Ak v knihe nebola veta "kámo, je to moja malá sestra" miliónkrát, tak potom som vysvätená za pápežku. Prehnane ochraniteľský brat, ktorý si ale "šuká" s každou vždy a všade, usporadúva super párty každý piatok a dvojročný vekový rozdiel je pre neho katastrofa. Zároveň nevie kontrolovať svoj hnev a je to jedna otravná postava, ktorá by mi tam ani nechýbala. Vlastne nechýbali by mi všetky postavy. Nechýbala by mi celá kniha. Nemusela ani byť napísaná.

Liam. Akurát nedávno som písala recenzie na sériu Losing it a komentovala som, ako veľmi sa mi páčili oslovenia, ktoré hrdinovia v knihách používali. Lenže TAM autorka to nepoprezývkovala (skvelé slovo :D) celé. Liam podľa mňa ani nevie, že sa jeho milovaná volá Amber, lebo okrem "Anjelik" jej počas celej knihy inak nepovedal. Pri prvých kapitolách je to zlaté, v polke knihy som to už nezvládala a chcela si vyškriabať oči vždy, keď som to prečítala. Absolútne som nepochopila celú tú vec s tým, aký bol na Amber hnusný, aj keď ju celý ten čas miloval, nedávalo to žiadnu logiku. Chodili spolu už v prvej polovici knihy, čiže v anotácii vôbec ani nemuselo byť spomenuté Liamovo druhé ja, ktoré tam v podstate existuje len chvíľku.
A perlička, Amber. Myslela som si, že Anastasia z 50 shades je najotravnejšia hrdinka, ale mýlila som sa. Nikdy som nečítala z pohľadu horšej postavy, ako bolo toto. Človek by čakal, že keď niekto bol sexuálne obťažovaný vlastným otcom, tak snáď bude mať problém s dotykmi. NIEEE.... Niekedy sa na chlapov vrhá, niekedy nie, niekedy jej prešibáva, niekedy reve, niekedy kričí, niekedy sexuje, niekedy to, niekedy tamto. Autorka zrejme aj zabudla, že o čom začala písať pôvodne - OTEC NÁSILNÍK!!! - lebo si na to spomenula len v istých momentoch. Akoby myslela počas písania nejako takto: "och no idem napísať nejakú tu sex scénu, ale hopsá, som zabudla, že ona bola zneužívaná, och tak nech sa usmeje a povie, nie nie, teraz nie, nech si ďalej užíva jeho erekciu vo vlastnom rozkroku, veď čitateľom sa to zapáči." Nie, nie a ešte raz NIE. Táto hrdinka je psychicky labilná a som rada, že len fiktívna, inak by som si z nej urobila boxovací mech. Na začiatku knihy nezavrie tie svoje ústa a neustále hučí po Liamovi, aj keď v podstate nič neurobil. Potom zrazu nevie prestať revať, má panické záchvaty, omdlieva a neviem čo. A potom je z nej šľapka, príde si do školy, vystavuje tam rozkrok akoby nič, veď, samozrejme, oni tam nemajú učiteľov a tí učitelia sú úplne v pohode s tým, že tam pomaly všetci sexujú v jedálni. Jej opis asi ani nekomentujem, keď autorka opísala dokonalú postavu a do toho dodala hlavná hrdinka v mysli, že nie je pekná. Ach môj ty bože. Nie je nádherná, preto pri každej príležitosti ju chceli všetci dostať, znásilniť a neviem čo ešte. Môžem tiež prepísať asi najhorší výrok z celej knihy, ktorý ma rozosmial viac než hocijaká úbohá hláška použitá v diele: "Zámerne som krútila zadkom, snažila sa vyzerať sexy a muselo to fungovať, lebo chlapci v mojej dejepisnej učebni na mňa zapískali a urobili komentár o mojej sexy postave. Pretočila som oči. Chlapci!" Ak mi niekto povie, že je to super, asi zbijem aj jeho. Toto by vyslovilo tak 12-14 ročné dievča a nie 16, ktoré "nie je až také pekné".
Celá hlavná hrdinka je zaostalé malé decko. Niekde v úvode, keď s ňou Liam opäť strávi noc v jej posteli jej na druhý deň povie, že je šťastný, lebo strávil skvelú noc so skvelou babou. Usmieva sa na ňu ako mesiačik na hnoji a nedokáže z nej spustiť ruky. A ONA MU VYKRIČÍ,  ŽE ON SPAL S INOU! Áno, moja, on má takú zázračnú schopnosť sa rozdvojiť a trdkať s niekým iným úplne inde, kým zároveň spí s tebou v posteli. Ach, jesus. Už len o nej spomeniem, že  nemá ani vlastný názor. Niečo chce a potom dôjde Liam, povie niečo iné a ona hneď pristúpi na jeho výmysel. Vo všetkom mu pritakala ako taká naivná... uf, nebudem nadávať.

Ostatné postavy? Nepamätám si už ani ich mená. Viem len, že každý sa chcel vyspať s každým. Každý tam flirtoval s každým, a keď som čítala, ako sa neustále smejkajú, už som nevedela čo od nervov robiť. Každá veta bola doplnená o to dementné slovo SMIAŤ sa. Rozoberajú niečo vážne a zrazu sa zasmeje a flirtuje a ... OH MY GOD SHUT UP. 
Vlastne nie len dievčatá tu nemajú žiadnu úctu k vlastnému telu, ale chlapci sú všetci násilníci, ktorí sa snažia všetkých znásilniť. Najprv Amberin otec a potom ďalší traja, či koľkí, sa ju snažia dostať, no vždy sa tam zázračne objaví Superman - Liam, ktorý ju zachráni.

Kniha nebola absolútne o ničom. Dej, na ktorý som sa tešila, ktorý bol super vymyslený tam chýbal. Prakticky sa spomínal tak v prvej kapitole a posledných troch či dvoch. Inak celú knihu išlo len o to, ako Liam Amber miluje, ale ona sa bojí s ním spať. A potom, keď autorka konečne došla k sexu a po všetkom tom opisovaní erekcií a "boulí" (prisahám, ona ma nejakú úchylku v tom, lebo tam snáď v každej tretej vete bola spomenutá mužská erekcia, ale väčšinou ta "boule" narastajúca mu v nohaviciach) som čakala, že aspoň NIEČO záživné tam bude a Kirsty riadne opíše sex, NIE, ona to proste sekla. Nič tam nebolo. NIČ!

Celá kniha bolo jedno nezáživné čítanie úplne o ničom, plná nevtipných, nezaujímavých rozhovorov, ktoré tam ani nemuseli byť. Ja viem, že ľudia v anglicky hovoriacich krajinách to majú ľahké s písaním kníh, pretože nemajú zložitú gramatiku a môžu často opakovať slová, no toto čo predvádzala tu autorka, to bolo neznesiteľné. Hrdličky si na jednej strane povedali aj 35x "Milujem ťa", "boule" vystupujúca mu v nohaviciach bola taktiež úplne všade, oslovenie "Anjelik", a "sexy zadok" či "sexy" ani nehovorím. Rozhovory boli dokonca aj neprirodzené, pretože si neviem predstaviť, že s niekým rozprávam, vediem DIALÓG, a v každej vete vyslovím dotyčného meno. Snáď on vie, ako sa volá, nepotrebuje, aby mu to druhá osoba neustále pripomínala. Nestačí osloviť dotyčného len raz? Ak takto vyzerajú aj ostatné knihy od tejto autorky, naozaj sa mi chce plakať, že niečo také niekto dokázal vydať.
A tu sa dostávam na koniec a už je mi jedno aj či budem spojlerovať, lebo skrátka to nejde inak. 

Posledné kapitoly som len vyslovovala všetky božstvá, božské mená a neviem, čo všetko, pretože to bola jedna gigantická katastrofa, ktorá nemala byť nikdy spísaná. Celý kniha sa hemžila klišé momentami, no koniec je ako maternica klišé debilít. Otecko ich milovaný prichádza späť a ja som si myslela, že možno KONEČNE sa tam objaví niečo dramatické a zaujímavé. Omyl. Čítala som každý 5 odsek, lebo som väčšiu hovadinu ešte nevidela.

Áno, presne, nikto nečakal, že on bije aj novú rodinu. Kriste, tá hlavná hrdinka je snáď ešte zaostalejšia než som si myslela. Lebo ono to je presne logické, že dievča, ktoré otec sexuálne zneužíval pôjde do domu toho otca úplne s radosťou, keď predtým jej len brat povedal, že sa s nimi chce stretnúť ich otec a ona sa zložila k zemi. A čo chýba už len v takej dokonalej knižke? TEHOTENSTVO! Veď jasné, aj to tam musí byť. Mala som byť sibyla alebo čo... vlastne nie, toto by mala byť maturitná otázka, a keby sa ma spýtala profka "čo tým chcel autor povedať" tak by som jej opísala celý dej a čo sa udeje už po prečítaní prvej strany. Samozrejme, Amber odpadne, idú do nemocnice a ja som si celú kapitolu preskočila, pretože som vedela, že je tehotná, lepšie klišé tam už ani byť nemohlo.

A potom neustále nahnevaný Jake zavolá otca domov, Liam si odvedie priateľku preč, aby sa jej nič nestalo, a ona ako taká kráľovná idiotov všetkých idiotov si nakráča do domu späť, lebo proste je to asi IN alebo čo. Samozrejme, že potratí, veď nejaká tá dráma tam musela byť, nech uroníme aspoň pár krokodílích sĺz (od smiechu akurát tak). A tak sa stane, že keď zbijú Liam a Jake toho otca, otec zažaluje Liama za ublíženie na zdraví. Lebo presne, bolo nereálne ísť na políciu a povedať že to bolo v sebe obrane, keď tam boli ďalší dvaja svedkovia a dokopy šiesti ľudia by vedeli dosvedčiť, že je tyran. NIEEEE skrátka nech je DRÁMA! A potom klišé numero 654354654354654, ide Amber za oteckom, lebo už nie je zarevaná zaostalá kravka, napadne ju nahrať si rozhovor a vydierať ho, aby zrušil obvinenie. Lebo nebolo by logické si ho jednoducho nahrať, ísť na políciu a poslať ho do basy, určite by Liama pustili a žili by šťastne až do smrti, pretože tam stále bolo tých 6 ľudí, ktorí by vedeli dosvedčiť týranie.

Dokonca k takej hovadine bolo treba epilóg. Čo iné v ňom mohlo byť, keď nie žiadosť o ruku? Veď úplný happy end a všetci sa máme cítiť skvelo, lebo to krásne skončilo.
Nikdy nepochopím, ako to môže mať hodnotenie aké má. Zábava tam nebola žiadna, láska mi prišla až príliš presladená a preláskovaná, priateľ asi nejako rovnako, príliš zamilovaný až to bolo o nervy a neplakala som pri tom vôbec. Akurát tak od smiechu, čo za debilitu  to čítam. Niekde v trištvrtine knihy sa autorka rozhodla drbnúť do toho aj kapitoly z pohľadu Liama, čo bolo úplne od veci a nemohlo ma to deprimovať už nijako viac.  Ani to neodporúčam, lebo je to proste NEREÁLNA konina.

Obálka: nuda
Ja a kniha: čítala som 1 deň v ČJ, nikdy viac