 | |
| klik na obrázok a dostaneš sa na recenziu |
"Budeš mojou smrťou."
Život je plný irónie, pretože s ním som sa nikdy necítila viac živá.
("You're going to be the death of me."
Life is full of ironies, because with him, I'd never felt more alive.)
Rozprávky neexistujú. Nechápem, prečo nám ich príbehy rozprávajú, keď sme malé dievčatká.
Prečo nás pripravujú na sklamanie?
-
Moji rodičia ma nepripravovali ná sklamanie. Len prezentovali faktá zle.
Rozprávky sú príbehy plné nepredstaviteľného.
Prečo nepovedať pravdu? Všetko je to lož.
Nie je to nič iné len príbehy, ktoré nás majú zviesť a oklamať, aby sme si mysleli, že môžeme mať, čo len chceme.
Ja nemôžem mať, čo len chcem.
Nemôžem mať princa... pretože JA som to nepredstaviteľné.
Ja som spúšťač deštrukcie môjho vlastného šťastného konca.
Len keby niekto varoval princa.
"Je tam dôvod, prečo Psyché mala zakázané otvoriť tú urnu."
"A ten dôvod bol?"
"Pretože jej otvorenie by mohlo spôsobiť tie najzávažnejšie následky."
"Čo boli?"
"Smrť. Až na to, že bola oživená Cupidom, ktorý sa jej dotkol jeho šípom. Tá socha znázorňuje moment, kedy ju Cupid našiel a bál sa, že prišiel príliš neskoro. Natiahol sa po nej, rovnako ako aj ona po ňom, a jeho dotyk ju urobil nesmrteľnou."
Premýšľala som nad jeho slovami stále dookola, zatiaľ čo som čítala citát visiaci nad jeho stolom.
"Ten, kto bojuje s príšerami by si mal dávať pozor, aby sa jednou sám nestal."
Zrazu som mala inú otázku. "Bojuješ s príšerami?"
"Nebojujeme všetci?"
"Čo je tvoja príšera?"
"Čo je tvoja?"
"Kto to napísal?"
"Nietzsche. Friedrich Nietzsche... Tiež povedal, že 'Pravý muž chce dve veci: nebezpečie a hru. Preto túži po žene, pretože ona je tou najnebezpečnejšou hračkou.'"
"A ty? Si pravý muž?"
"Addison, čas na hru skončil v momente, keď si vošla mojimi vchodovými dverami. Ale tá druhá polovica je pravdivá. Si tak sakramentsky krásna, že si nie som istý či ťa prežijem."
"Nechápem, prečo si dovoľujem byť s tebou, ale nemám žiadne skurvené tušenie, ako prestať."
Každé rozhodnutie prichádza s možnosťou. Boli to dve - dokonalé blaho alebo záchrana - a keď sa mi dostala jeho chuť na jazyk, vedela som svoju odpoveď.
"A Grayson? Mal veľký vplyv na tvoj život?"
"On nebol chlapec."
"Nie, nebol. Takže? Mal?"
"Či mal vplyv na môj život? Bol to môj učiteľ, jasné, že mal."
"Bol viac, než len to."
"Tvrdíte vy."
"Tvrdí štát."
"To preto, lebo som skurvene nadržaný. No ták, Addy, už to sú dni."
"Och, ty chudáčik. Dni? Máš ruku, nie?"
"Tak skurvene dokonalá. Vždy vyzeráš a chováš sa tak skurvene dokonalo - ale nie si, čo?"
"Nikdy som nepovedala, že som dokonalá. Ale poď na to, každý to už vyskúšal - znič ma."
"Tvoj otec to už skúsil. Skúsil a zlyhal. Aj zlomená si pre mňa dokonalá."
"Nie som jeden z tvojich malých chlapov, ktorí sa nechajú ovládať ich vtákom. Teraz odíď."
"Naučím ťa, ako dosiahnuť orgazmus s mužom v tebe. Nie chlapcom, Addison, mužom."
Chlapci si myslia, že žena je ako kniha. Keď ich nepriláka obal, nebudú sa obťažovať s čítaním toho, čo je vo vnútri."
“Neublížim ti,” Prisahal. “Ale práve teraz, mám potrebu zničiť ťa.”
"Nie," povedal jemným, no zároveň neoblomným hlasom. Jeho ustaraný výraz mi pripomenul, že ja som nebola tá upokojujúca sila v jeho živote.
Bola som presný opak.
Pohybujúc objemným fotoaparátom som sa opýtala: "Nie.?"
"Nepozeraj príliš zblízka."
Znížila som Nikon a dotkla sa strniska na jeho sánke. "Čoho sa bojíš, že uvidím?"
Aj bez toho, že by sa dotkol hociktorej časti môjho nahého tela ma dokázal zabiť.
"Všetko čím som sa stal."
Ako som si niekedy mohol myslieť, že ona bola jediná vec, ktorá bola nesprávna v mojom živote? Bola jediná vec, ktorá dávala zmysel, a keď bola ona zlomená a ublížená, bol som aj ja.
"Čo to čítaš?... Prečo práve rozprávky?"
"Prečo nie? Máme všetky postavy. Princa, princeznú a príšeru."
"To je to, čo si myslíš? Keď myslíš na to, čo sa stalo?"
"Neviem, prečo mi to nepovieš ty, Doc?"
"Addison?"
"Čo sa stalo je... že rozprávka skončila."
"Skončila?"
"Samozrejme. Neexistuje rozprávka bez princa."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára