Diary: Veľké veci sa diali + photodiary

A po dlhom čase som tu opäť s rubrikou Dear Diary aj s photodiary. A prečo až tak neskoro? Vlastne som tento článok chcela napísať už skôr, lenže vždy som si povedala, že počkám na budúci týždeň, pretože na ďalší týždeň sa dialo vždy niečo nové.

Posledné Diary bolo deň pred mojimi narodeninami a od vtedy sa toho naozaj veľa udialo, tak snáď aj začnem.

29.11.2014 som oslávila moje 19te narodeniny. S partiou sme boli v bare a neskôr v klube, ale poviem vám, že ma takéto veci nejako už prešli. Nie že by to bola extrémna nuda, ale jednoducho som sa nedokázala už tak zabávať ako kedysi. Na druhý deň som si teda pripila aj s rodinkou a to bol koniec mojim narodeninám.

6.12. som mala stužkovú. Čo vám poviem... zrejme som veľmi pesimistický človek, ale čakala som niečo lepšie. Teda inak povedané, miestami som sa tam nudila a odrátavala som už len hodiny do konca, inokedy som sa až príliš zabávala. Najprv som bola spokojná aj so šatami, aj s účesom a aj s make-upom. Teraz, keď pozerám na fotky tak len krútim hlavou, že sa mi toto páčilo. Ľutujem, že som vzala tie šaty, že som si nenechala rozpustené vlasy a nenechala sa namaľovať silnejšie. Ach jaj.

Ale čo, som ostužkovaná. Po stuhe sme šli do baru a domov som prišla o 7 ráno ak sa nemýlim. Ja pripitá domov a babičky do kostola. heh.

Povedzte mi, ako sa má človek venovať škole, keď jediné na čo myslí sú dozvuky? Posledný víkend pred Vianocami sme teda s triedou išli na dozvuky a viac vám o tom asi nepoviem. Videli ste Project x? Tak nejako to dopadlo. To je všetko, čo vám k tomu poviem. Moja trieda je namojdušu šialená, takže úprimne veľmi pochybujem, že sa tomu, čo sa u nás stalo niečo vyrovná.

Nasledovali Vianoce. Dostala som knihu Medený jazdec od Paulliny Simmons, ktorú som si už veľmi dlho chcela prečítať a až priveľmi sa na ňu teším. Sestra mi z bookdepository.com objednala aj tretí diel Mary s názvom The Retribution of Mara Dyer, ale ešte doteraz kniha nedošla. Okrem toho som pod stromčekom našla aj tričko, také tie hrubé silonky, konečne aj SD kartu do mobilu, pixar lampičku na ponocovanie-čítanie a tie úžasné poličky, ktoré som už dlho chcela. Alebo ako to mám nazvať... aj s takými tými košmi do tých kociek (vyjadrovanie...).

S peniažkami, ktoré som dostala na Vianoce od otca som išla neskôr nakupovať. Ako vždy, to dopadlo asi tak, že mi bolo príliš ľúto míňať peniaze, takže som toho veľa nenakúpila. V auparku už dupľom nie, keďže tam vždy idem až do Manga a nakoniec skončím stále na káve v Lobby. V optime som si nakoniec kúpila rifle a taký jumpsuit. Zrejme si oblečenie poobjednávam, lebo nakupovať v Košiciach je katastrofa.

Takže až do Silvestra sme chodili len na samé návštevy či hocikde inde, dokopy som bola asi len raz doma. Na Silvestra šla celá rodina niekam, chcela som ísť aj ja, ale po dozvukoch ma mamka na chatu s kamošmi nepustila, takže som ostala sama doma a došla akurát tak kamoška. Aj tak sme sa zabavili. Vytiahla som vodnú faju, z ktorej nám mimochodom takmer nikdy nejde schopný dym, ale nejako sa nám podarilo kvalitne rozpáliť uhlík, takže to išlo parádne. Išla som spať o 7 ráno a celý deň som nakoniec prespala.

Inak idem do školy až budúci týždeň a už teraz vidím, že celý tento týždeň budem písať poznámky z dejepisu. Okrem toho by som rada dočítala Nesmelého zabijaka od Eoina Colfera. Mám posledný voľný týždeň vôbec a proste musím aj tak robiť hlúposti do školy. Ach jaj. Potom ma už čaká učenie na maturity, samé písomky v škole a iné somariny. Ani nehovorím o tom, že mám posledný mesiac a pol na poslanie prihlášok a ja stále neviem druhú školu. Nechcem ani na to myslieť. Dám vám tu radšej fotky a pre dnešok končím.