Žil raz v jednej diere jeden hobit I. (Lessy Cooper)

Vydajte sa so mnou na krátku spomienkovú cestu za najväčším dobrodružstvom najodvážnejšieho hobita.

(SPOILERS)

PROLÓG

Úprimne, nikdy som nebola veľkým fanúšikom J.R.R. Tolkiena o nič viac či menej fanúšikom Petera Jacksona. Bol to práve on kto prostredníctvom filmového plátna vdýchol život mytológii okolo malého prsteňa a s jeho pomocou Pán prsteňov (LOTR) sfanatizoval svet a premenil ho na jednu veľkú modro zelenú Stredozem plnú ľudí preoblečených za hobitov či elfov.

Mňa to v tých časoch skôr ťahalo ku čarodejníckej strane pani Rowlingovej, ktorá naštartovala moje čarovné začiatky s knihou v rukách a v rovnakom čase ako vychádzal LOTR zaplavila svetové aj slovenské kiná POTTEROMÁNIA. Preto ma vtedy vôbec nezaujímal nejaký hobit s poslaním vycestovať na horu a zničiť prsteň, veď mám na to čarovnú paličku alebo jednoducho sadnem na Nimbus 2000 a niekoľko hodinové putovanie na horu osudu mám za sebou než stihnete povedať Mordor...

Aj keď je tu niečo čo ma na LOTR predsa len zaujalo – princ z Lesnej ríše mal kedysi na stenách detskej izby akúsi magickú prevahu. J

Kapitola I: Dobrodružstvo už klope na dvere

”The world is not in your books and maps, it`s out there!” – Gandalf

,,Začiatky sú stále ťažké a komplikované", v krátkosti som zhrnula filmové predstavenie novej snímky P. Jacksona, na ktoré som sa tešila už od jeho ohlásenia. Kvalitne tomu pomáhalo aj neustále bombardovania filmových ukážok v kinách. Far Over The Misty Mountains Cold sa nieslo celou sálou, hutné tóny sa vyburácali vo vnútri mojej hrudi a chĺpky na krku pre istotu ostali v pohotovosti po celú dobu traileru.

Je náročné niečo ohodnotiť ak ste videli len 1/3 práce. So ságou LOTR to bolo iné, natočili sa filmy podľa jednotlivých kníh trilógie, ale v prípade jednej tenkej knihy pre deti - Hobit alebo cesta tam a naspať, si autori museli dať veľmi záležať, aby nevynechali čo i len malý zato dôležitý detail knihy a dokázali ju obstojne obohatiť

o filmovú produkciu.

Zazvonil zvonec a jednému dielu bol koniec. Zároveň to bol začiatok kritík a porovnávania s kultom LOTR. Rovnako som bola z úvodu skeptická, ale ako často si niečo zamilujete hneď na prvý pohľad? Rovnako je to s hudbou či v mojom prípade už obľúbene cestoviny s brokolicou. („Nemám rád zelené jedlo“ – Ori na hostine v Rivendell).

Kým ľudia komentovali nudnosť snímku a dlhú minutáž ja som si užívala úvodné predstavenia hlavných účinkujúcich, stretnutie s trolmi, spomienku na Rivendell, dobrodružstvo Radegasta na pevnosti Dol Guldur, dych berúcu komornú pasáž medzi Bilbom a Glumom, scénku úteku z ríše goblinov a samozrejme aj

Eagles Airlines na samom

konci.

Kapitola II: Keď horám kraľovali oheň a smrť

”It never ceases to amaze me, the courage of Hobbits.” – Balin

Predpremiéru druhého prokračovania som si jednoducho nemohla nechať ujsť a už predtým som nedočkavo hltala jeden dátum za druhým kým neprišiel ten správny dátum. Možno to bude mojou rozprávkovou dušou a možno faktom, že ide o samotnú predohru epického pokladu strieborného plátna, ale Hobitovi som dala ďalšiu šancu.

A to čakanie veru stálo zato. Niekoľko hodinové prechádzky zelenými kopcami okorenené o vtipné dialógy vystriedali temné cestičky s akčnejším, živším, gradujúcim tempom, ktorý vás úplne pohltí až sa nenazdáte a prichádzajú tak nenávidené titulky.

Príbeh o ukradnutom domove a jeho znovu dobytí ma uchvátil tak dokonale ako draka žiarivý poklad. Veľké finále a lá hľadám Archakam v kope zlata a zároveň sa snažím slovnou hrou udržať pozornosť strážcu pokladu čo najdlhšie predbehlo moje očakávania.

Čo sa týka vystrihnutých alebo úplne zmenených scén najviac sa mi páčilo:

1) privítanie sa s kožomeničom Beornom, ktorý neobľubuje nečakané návštevy

obzvlášť tie od trpaslíkov,

2) stretnutie Gandalfa so starým priateľom na pevnosti Dol Guldur a

3) niekoľko minutové predĺžené blúdenie družiny Thorina Oakenshielda zakliatym lesom so zaujímavým belasým znamením, ktoré im neprinesie šťastie.

Trpaslíci sa vďaka svojej horkej hlave, hrdosti a nie príliš prívetivým správaním (hmm koho mi to tak veľmi pripomínajú :) dostávajú z kaluže do blata a nebyť ich verného lupiča asi určite by neprešli cez Temný hvozd, neopustili pohostenie lesných elfov po svojich a vonkoncom neobjavili tajomné dvere do Ereboru.

Čo z toho vyplýva? Vždy je dobré mať po ruke hobita a čarodejníka, ktorí vás nasmerujú tým správnym smerom...

Kapitola III: Dobrý priateľ je nad zlato

”If more of us valued home above gold, it would be a merrier world.” – Thorin Oakenshield

Do tretice všetko dobré? Posledný diel skladačky menom Hobit: Bitka piatich armád je tu a s ním očividne aj koniec filmových putovaní po bájnej Stredozemi. Tentoraz som si však na kinoverziu docela počkala a odložila návštevu kina až o týždeň neskôr - akoby som tušila, že sa nemusím vôbec ponáhľať. Tri dni pred Vianocami prišiel veľký deň „H“.

Nálade pod bod mrazu, nepomáhal ani zhon s nervóznymi ľuďmi naokolo a koniec koncov neustále komentovanie filmu susedy od vedľa prispelo k tomu, že po rozsvietení v sále som sa cítila ako nedofúkaný balón, ktorý nestihla naplniť ani tá najkrajšia lesná víla všetkých čias :D...puf...žiadne dojmy či pocity. Zatiaľ čo som čakala na tak vytúžený autobus moje myšlienky už len blúdili nočným tichom tmavej ulice ...

Ako teda skončila záverečná bitka piatich armád? Po príchode domov som bola z celého veľdiela tak trochu ako Thranduilov jeleň a to čo som obdivovala pred rokom už ďalej proste nefunguje. Namiesto hercov v komparze či krásnych kulís Nového Zélandu sa na nás sype spŕška šípov umelosti v podaní CGI (Comupter generated imagery - počítačom vytvorený obraz), ktorému sekundujú špeciálne efekty lietajúceho Legolasa pričom sa nestačíme

diviť čím nás filmoví animátori ešte stihnú prekvapiť. Áno aj dobrých až prehnaných efektov veľa škodí a v 3 je ich požehnane.

Nuž nečudujem sa, nie je vôbec jednoduché naplniť najkratšiu časť trilógie, ktorá pôvodne mala byť len dvojdielnou záležitosťou. S pochodujúcimi hordami škratov smerujúcimi ku hore sa zväčša pohybujeme na bojisku v okolí hory či zrúcaninách mesta Dale, ale máme tú česť byť svedkami stretávky slávnej partie ochráncov Stredozeme s Temným pánom
a jeho deviatkou (kick ass scéna).

Pred spaním si ešte dookola opakujem zúčastnené armády a pomaly sa rozpamätávam na oveľa dôležitejšiu bojovú scénu - boj za životy svojich priateľov, ktorých si Bilbo Pytlík

(a aj ja) tak veľmi obľúbil.

EPILÓG

Nečakane som sa dopracovala až ku samotnému záveru tejto niekoľko týždňovej dileme, ktorá mi vŕtala hlavou nejednu noc. Po maratóne oboch rozšírených verzií, následnej druhej návštevy kina, záberoch z natáčania (Behind the Scenes & Production Diaries), bonusovom dokumente, množstve rozhovorov s hercami či štábom si človek uvedomil koľko práce, lásky a potu stojí za eposom akým sa sága Hobit stala.

Dôležitú úlohu zohrával hoc len maličký detail zvuku padajúcej mince z tela draka Šmaka nehovoriac o veľkolepej hudobnej výprave, ktorá nás viedla celým dobrodružstvom

tam a naspäť.

Preniesť do života filmového plátna tak dopodrobna premyslený svet dokáže len jediný

a lepšieho sprievodcu po Stredozemi akým je P. Jackson niet. Prepojením oboch trilógií dotiahol dielo ešte ďalej ako sám autor a pre pre mňa Hobit predstavuje ódu na počesť kráľa fantasy žánru J.R.R. Tolkiena s menšou...noooo...možno väčšou dávkou fantázie, ktorou nás obohatil filmový svet.

KONIEC

Čo si o filmovom projekte myslíte vy???
Akademický výskumníci pripravili dotazník, vďaka ktorému by sa radi dozvedeli reakcie ľudí z rôznych kútov sveta a zistené výsledky neskôr zverejnili.
Píšte koľko Vám duša ráči a dotazník zdieľajte kde len chcete.
Anglická verzia:
http://www.worldhobbitproject.org/en/questionnaire/
Česká verzia:

http://www.worldhobbitproject.org/cs/questionnaire/

Behind the Scenes
Pridávam ešte "zopár" gif súborov z natáčania, ktoré si milovníci Hobita užíjú asi tak ako si to užili ich hlavní predstavitelia :D