RC: Eoin Colfer - Nesmelý zabijak

Originálny názov: The Reluctant Assassin
Autor: Eoin Colfer
Séria: P.A.S.C.A. (W.A.R.P.)
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: eng 4/2013, sj 11/2014
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 312
Hodnotenie GR: 3,66

Fun 3/5
Love -/5
Boyfriend -/5
Tears 0/5

Anotácia:
Londýn, štvrť Bloomsbury v roku 1898. Na Rileyho, učňa u vychýreného nájomného zabijaka Garricka, čaká jeho prvá vražda. Obeť sa však náhle preberie a s Rileym sa ocitnú v súčasnosti. O sto rokov neskôr má sedemnásťročná špeciálna agentka Chevie Savanová jedinú úlohu: strážiť zvláštnu kapsulu v suteréne. Za trest. Niekoľko mesiacov je to najnudnejší džob pod slnkom, až kým zrazu nevypadne elektrický prúd v polovici Londýna. Mestom otriasa zemetrasenie, ktorého epicentrum sa nachádza v Chevienej pivnici. Niekto aktivoval časostroj (tú zvláštnu kapsulu) a z jeho útrob vylieza nič netušiaci Riley, ktorý prosí o pomoc. Garrick musí zistiť ako časostroj funguje a aké tajomstvo a moc skrývajú ostatné dimenzie. A keď sa ho zmocní, konečne sa stane všemocným a jediným pánom času i priestoru na Zemi! (zdroj: slovart.sk)

Môj názor:

Eoin Colfer zrejme vie, ako ľudí nalákať na čítanie jeho kníh. FBI agentka, časostroj, Londýn, Londýn v 19. storočí, zlý zabijak. Keď som si prečítala anotáciu, na knihu som sa úprimne tešila. A hlavne na ten historický Londýn, keďže som ho naposledy knižne navštívila pri Mechanickej princeznej a to bolo dosť dávno.

Anotácia už hovorí o čom kniha je a ja som to zopár slovami v úvode jednoducho zhrnula. No aj napriek toľkým lákadlám som sa do čítania zozačiatku musela nútiť, pretože som sa do toho nevedela dostať. Začínala som plná nevedomosti prakticky uprostred deja s nezaujímavými postavami. Trvalo mi zopár dní, kým som sa knihu naozaj donútila čítať poriadne.

Po všetkých nezávislých autorkách a ich New Adult knihách bolo čítať toto dielo ako čerstvý vánok v zadymenej miestnosti. Autor sa vyhral so slovami a jeho vety boli o niečo prepracovanejšie. Cez zložité slovíčka až po slušnú angličtinu z času 19. storočia. Vyhral sa tiež s rôznymi témami ako cestovanie časom, mágia či vraždenie, z čoho ani jedna nebola zlé opísaná, no podľa môjho názoru to bolo až príliš prekombinované.
Cestovanie v čase síce nie je nejaký originálny prvok knihy, ale ja o takýchto veciach často nečítam, takže som očakávala, že sa mi to okamžite zapáči. Eoin Colfer je zrejme fyzik alebo si urobil riadny prieskum, pretože časostroj a všetky jeho prvky boli tak zložito opísané, až som miestami premýšľala či sa nevrátiť o pár ročníkov späť a naozaj sa tú fyziku učiť. Dosť často sa mi stávalo, keď niekto vysvetľoval fungovanie cestovania v čase, že som ničomu nechápala. Ale ani to všetko mi neprekážalo v tom, aby som si užívala historický Londýn.

Veľmi sa mi páčila aj krvilačnosť niektorých scén. Na to, že je kniha middle-grade, zopár pasáži bolo ako z hororu. Časti tela sem, časti tela tam. Krv sem, krv tam. Vraždy... Naozaj si ma tým autor získal a práve tieto časti som hltala jednu za druhou.

Vidno, že Eoin je naozaj ostrieľaný autor, ktorý vie ako písať a čo písať. Lenže, aj napriek všetkému, čo sa mi páčilo bolo v knihe aj dosť vecí, ktoré ma nezaujali.

V tomto diele bolo neskutočne veľa dumaní hlavných hrdinov o ich minulosti a kadečom, čo som najprv brala normálne, ale ako kniha postupovala a autor opisoval všelijaké historické udalosti postáv, miest a hocičoho, nechcelo sa mi to už čítať.

Nezískali si ma ani hrdinovia, ktorí mi neliezli vyslovene na nervy, skôr boli nezaujímavo napísaní. Od Chevie, ktorá sa hrala na tvrďasku, no veľmi sa nepredviedla. Neustále chrlila vtip sa vtipom, ale len niektoré z nich mi naozaj prišli byť vtipné. Tiež som si už asi príliš zvykla na ženské autorky, ktoré sa vyžívajú v opisovaní výzoru od hlavy až po päty, pretože absolútne nemám poňatia, ako Chevie skutočne vyzerá. Preto bolo aj trochu ťažké si ju v hlave predstaviť a rovno aj celý príbeh.

Cez Rilyeho, ktorý menil svoju osobnosť podľa storočí. Viem, že je logické byť si istejší vo svojom storočí, ale až taký rozdiel? Kým v budúcnosti som mala pocit, že má Riley tak 10 rokov, v minulosti sa správal vyspelejšie než ja.

Až po Garricka. Ten bol podľa mňa nejaký kríženec superhrdinov z Avengers s x-menmi. Bol zázračne nesmrteľný a všetko vždy prežil. Garrick bol podľa môjho názoru až príliš nereálny a úprimne nechápem, ako to dotiahol tak ďaleko.
Spomienk na túto zápornú postavu mi pripomína aj ďalšiu vec, ktorá mi na knihe vadila. Nedovysvetľované okolnosti. Hrdinovia mali vždy nejakú šancu to celé ukončiť, no nezrobili tak a nijako to nevysvetlili. Či už išlo o niečie zabitie, no nič nezrobili, alebo o hocičo iné. Jednoducho postava odišla a nezrobila nič. Nebyť takýchto situácií by kniha mohla skončiť aj o polovicu skôr.

Po dočítaní som mala z knihy všelijaké pocity. Teda dá sa povedať, že aj žiadne. Nevedela som, čo si mám myslieť a či sa mi toto dielo páčilo alebo nie. Postavy ma nezaujali, nápad však áno. Celé to bolo možno zdĺhavé a zbytočne predlžované, keďže sa Eoin vyžíval v opisovaní, podľa mňa, nepotrebných situácií. Hlavne sa mi však veľmi páčili tie krvilačné a akčné scény a niektoré vtipy, ktoré sa skutočne vydarili.

Ťažko sa mi písala táto recenzia, lebo stále neviem, čo si o knihe myslieť, veľa pocitov zrejme vo mne nevyvolala. Ani tých posledných 80 strán, ktoré boli naozaj dobré knihe k vyššiemu hodnoteniu nepomohli.