John Green - Kam zmizla Aljaška

Originálny názov: Looking for Alaska
Autor: John Green
Dátum vydania: eng 12/2006, sr 2013 (?)
Vydavateľstvo: Penguin, Slovart
Počet strán: 256
Hodnotenie GR: 4,17

Fun  3,5/5
Love  4/5
Boyfriend  -/5
Tears  3/5

Anotácia:
Predtým. Celý život Milesa "Pudge" Haltera bol jedno veľké nič,  a jeho posadnutosť známymi poslednými slovami ho len núti hľadať to "Veľké Azda" (François Rabelais, báseň) čoraz viac. A tak mieri do niekedy šialeného, zrejme labilného, a vôbec nie nudného sveta internátnej školy Culver Creek, kde sa jeho život zmení naruby. Pretože vedľa býva Aljaška Youngová. Nádherná, múdra, vtipná, sexy, seba-deštruktívna, zničená, a úplne fascinujúca Aljaška Youngová. Vtiahne Pudga do svojho života, naštartuje ho k hľadaniu Veľkého Azda a ukradne mu srdce,
Potom. Už nič nie je rovnaké.

Môj názor:

Od Johna Greena som pred dvomi rokmi čítala Na vine sú hviezdy, ktoré sa stali medzičasom mimoriadne populárne spolu s rovnomenným minuloročným filmom. Niečo ma na autorovom písaní zaujalo natoľko, že som si do to-read zoznamu pridala aj jeho zvyšné diela. Až teraz som sa však dostala k oceňovanej knihe Kam zmizla Aljaška. 

“I may die young, but at least I'll die smart.”

Naozaj som nečakala taký príbeh, aký sa mi naskytol. Miles sa rozhodne zmeniť svoj život a tak sa ocitne na Culver Creek, internátnej škole, kde sa vedú dlhé boje medzi boháčmi a ostatnými študentmi. Rôzne žartíky, hlboké myšlienky a postavy, ktoré si čitateľ ihneď zaľúbi.

John Green je ako z iného sveta. Nehodí sa k dnešným autorom, alebo sa zaraduje len k úzkej skupine spisovateľov, ktorí majú skutočný talent a neboja sa rozoberať hlboké témy s premyslenou slinou. V súčasnosti je Green ako Ovechkin v slovenskej hokejovej extralige. Aj obyčajné témy dokáže rozoberať hlbokými myšlienkami, nad ktorými sa pozastavíte a čítate ich stále dookola, aby ste vôbec pochopili, čo sa vám to snažia tie slová povedať. Už som to spomínala v recenzii na Na vine sú hviezdy, že sa tento autor hodí ku maturitným témam a ľahko by zapadol aj ku spisov ateľom 20. storočia.

Príbeh je rozdelený na dve časti. Čo sa odohralo pred zmiznutím Aljašky a po. Nevedela som sa dočkať toho momentu, keď budem zopár strán pred koncom prvej časti. Chcela som vedieť, čo sa stalo a o čom ten názov je. Inak som to možno ani nečakala. A možno aj hej, ale nahovárala som si, že sa to nestane. No stalo sa. 

Od začiatku ma kniha zaujala a veľmi si ma získal Miles, ktorý mi pripomínal Charlieho z Charlieho malých tajomstiev. Vlastne celá kniha mi pripomínalo Chbovského dielo, ktoré sa tiež zameriava na temnejšie témy. Páčilo sa mi sledovať, ako sa hlavný hrdina postupne mení s tým, ako spoznáva nových ľudí. Z nezaujímavého chlapca, ktorý bol vždy neviditeľný sa stáva dobrý priateľ, niečí vysnívaný chlapec, a nakoniec aj rebel. Bavilo ma čítať o tom, ako ho spolubývajúci s kamarátmi vedú na zlé chodníčky. Ako jedna z mála kníh mi to pripomenulo skutočnú mládež a nie tých zidealizovaných tínedžrov, ktorí pijú len pivo či tequilu, nepoznajú slovo cigarety a ulievanie sa zo školy.

Všetko to zavŕšila Aljaška, ktorá síce vystupuje ako vedľajšia postava, no v pohode by mohla byť aj tá hlavná. Veď vlastne okolo nej sa točí celý príbeh. Green sa nezaprel a aj tu sa vyžíval v premýšľaní o podstate sveta. Miles, ako milovník posledných slov bol už sám o sebe postava s hlbokými koreňmi, ktorá rozoberala rôzne problémy, ale Aljaška bola iná. Kládla otázky, na ktoré nikto nevedel odpovedať, zrejme len ona sama a narozdiel od Hazel z TFIOS, Aljaškine myšlienky mi prišli byť prirodzené a vôbec nie príliš vyspelé na jej vek. Často som sa s jej názormi a slovami stotožňovala a vlastne hltala som úplne všetko, čo povedala. Aljaška sa okamžite zapísala na zoznam mojich obľúbených postáv, nie len vďaka svojim myšlienkam, ale aj vďaka jej nedokonalostiam. Možno vyzerala perfektne, bola nádherná a tak ďalej, ale v hlave bolo niečo úplne iné, čo ma na nej zaujímalo. Celá táto postava bola zahalená tajomstvom, ktoré som ani po prečítaní knihy neodhalila.

Časť Po bola o niečo nezáživnejšia, ale knihu som aj tak neodvrhla. Chcela som vedieť, ako sa to skončí a možno som aj dúfala na nejaký zázrak či veľký tresk na konci. Síce sa nič z toho nekonalo, prekvapujúco som sa so všetkým hneď aj zmierila. Avšak myslím si, že Green mohol nechať o niečo viac priestoru z druhej časti tej prvej, pretože tu sa okrem hľadania Aljašky nič nedialo. A tým hľadaním nemyslím nejaké putovanie po Amerike, lebo to by záživné bolo. Ale polovicu knihy čítať v podstate o ničom s občasnými zaujímavosťami až taká neskutočná zábava nebola. Ak by knihu napísal niekto iný, možno by som sa neskutočne nudila, lenže tento autor nudné pasáže dokázal oživiť hlbokými myšlienkami a najviac sa prejavil na konci.

Postavy boli veľkým kladom celej knihy, spomínaná Aljaška najväčším.

Okrem nej tu však bol aj Miles "Pudge" Halter. Už som napísala, že mi pripomínal Charlieho a je to naozaj tak. Bol rovnako naivný, bez kamarátov a zúfalý po aspoň nejakom živote. Obaja sa v knihe postupne rozvíjali, lenže Milesovi sa to podľa mňa darilo o niečo lepšie. Páčilo sa mi, aký bol neskúsený v istých oblastiach, čo absolútne nešlo dokopy s tým, aký bol podľa mňa inteligentný. Nechápala som, ako si dokáže človek takto zapamätať posledné slová ľudí, ale rada som ich čítala. Táto zvláštnosť len o niečo viac obohatila knihu. Hlavný hrdina mi síce niekedy prišiel byť príliš pod papučou a bála som sa, že ho všetci len využívajú, lenže v niektorých momentoch sa naozaj vzoprel a získal si tak moju priazeň ešte viac.

Bolo tu ešte niekoľko postáv, ktoré tvorili zvyšok partie a ja som si ich obľúbila rovnako, ako Milesa a Aljašku. Colonel, teda spolubývajúci Pudga bol taký vtipný chalan, ktorý hral tvrďáka, ale ja osobne verím, že bol v skutočnosti veľmi citlivý, a práve preto sa mi tak páčil. Každému len rozkazoval, ale všetci vedeli, že je ich priateľ a preto ho poslúchli. Okrem neho sa tam objavil ešte Takumi, na ktorého "I´m motherfucking FOX!" asi nikdy nezabudnem. A nakoniec Laura. Sladká, nevinná, zlatá Laura. Dievča, ktoré by odpustilo všeličo. Dievča, ktoré chcelo vyskúšať blowjob z ničoho nič, až mi zabehla slina, keď som to prečítala.

“I just did some calculations and I've been able to determine that you're full of shit.”

Celá ich partia bola podľa mňa dokonalá. Možno si nehovorili úplne všetko, čo sa im odohrávalo v hlavách, ale pomáhali si, ako len vedeli. Vypočuli sa. Opili sa. Pofajčili si. Vystrojili spoločne rôzne vylomeniny a nemálo krát ma rozosmiali.

Toto dielo si naozaj zaslúži pozornosť mnohých ľudí, lebo je neobyčajné. Ukazuje presne to, čo sa v dnešnej dobe naozaj deje. Ukazuje skutočnú mládež, skutočné priateľstvo, skutočnú hlúposť. Pýta sa neobyčajné otázky a rieši najhlbšie myšlienky. Lepšie než TFIOS, a aj keď som nečítala Greenove zvyšné knihy, myslím si, že je to lepšie aj než tie ostatné. Naozaj vám toto dielo odporúčam a verím, že sa vám bude páčiť.