RC: Rachel Cohnová, David Levithan - Dash & Lily: Kniha přání

Originálny názov: Dash & Lily's Book of Dares
Autor: Rachel Cohnová, David Levithan
Dátum vydania: eng 10/2010, cz 2014
Vydavateľstvo: CooBoo
Počet strán: 276
Hodnotenie GR: 3,86

Fun  2/5
Love  3/5
Boyfriend  3,5/5
Tears  0/5

Anotácia: 
Lily zanechala pred Vianocami červený zápisník plný výziev na poličke svojho obľúbeného kníhkupectva a čaká, kedy jej ponuku k hre niekto prijme. Ale je Dash ten pravý? Alebo je ich osudom vzájomne zdielať svoje sny a túžby len na stránkach denníku, ktorý striedavo schovávajú po celom vianočnom New Yorku? Môžu sa v skutočnosti stretnúť, bude to fungovať? Bude červený zápisník ich knihou prianí? Alebo s k sebe ani trochu nehodia?

Môj názor:
V decembri som sa o tejto knihe dozvedela, keď som si pozerala nejaké diela s vianočnou tématikou. Už vtedy sm si to chcela prečítať, ale nejako som sa k tomu až doteraz nedostala. Síce je už po Vianociach, ale čítať sa to predsa dá aj teraz.

O autoroch som pred touto knihou nepočula, preto som nevedela ako píšu, a čo mám očakávať. Príbeh bol zlatý, naivný a ... vianočný. Dash a Lily si medzi sebou vymieňajú zápisník s odkazom pre toho druhého a miestom, kde ho potom uložiť. A tak putujú obaja sviatkami začarovaným New Yorkom a spoznávajú sa pomocou slov na papieri.
Tento nápad ma očaril takmer okamžite, hneď od prvej strany. Predávanie si zápisníka - ktorý prekvapujúco nikto neukradol - s cudzím človekom? To znie ako super zábava. A nehovorím to ironicky. Sama som si toľkokrát hovorila, ako veľmi by som s niekým chcela hrať túto hru. Lenže v realite by som ten zápisník s najväčšou pravdepodobnosťou  už nikdy nevidela. Buď by ho niekto ukradol, alebo len s čírej škodoradosti presunul niekam inam.
Síce sa mi tá ich hra páčila, po polke knihy to začalo byť nudné. Veď nikomu by sa nechcelo čítať stále to isté. Ani v Potterovi by vás nebavilo do dookola čítať len o tom, ako Harry chodil na hodiny a učil sa. Od polovice sa kniha našťastie o niečo zmenila, aj keď sa čítala pomerne rýchlo, bolo tam viacero nezáživných pasáží.
Štýl písania autorov bol... zaujímavý. Vedeli napísať hlboké myšlienky, za ktoré by sa nehanbil ani John Green, ani rozvíjanie príbehu či postáv nezaostávalo. Lenže celé to dokopy akosi nešlo. Obaja hrdinovia mali šestnásť rokov a myšlienky ako Platón či Sokrates tesne pred smrťou. Filozofické reči, ktorých význam (alebo ako to ja volám "čo tým chcel autor povedať") by nechápala ani moja slovenčinárka sa nehodili do úst takto mladých hrdinov.
Najmä ma však zarazilo, keď takéto zložité myšlienky prúdili z úst chlapca, ktorého inteligencia sa prirovnáva k tej psej.
Pomaly sa dostávam k postavám. Neboli vyslovene zlé, ale nejaké hviezdy to tiež neboli.
Lily mi na svoj vek prišla byť príliš neskúsená a detská. Nedokázala som si predstaviť, že by som sa ja chovala takto pred tromi rokmi. Veď to som už bola prváčka na strednej a kadečo som stvárala. Táto dievčina bola na môj vkus až príliš naivná a nevyspelá. Ale môže to by naozaj len môj názor. Celkovo mi Lily nejako nesadla ani povahovo ani nijak. Nechala si od každého skákať po hlave a len niekedy sa v nej ozvala "křička", lenže vzápätí to oľutovala a buď sa ospravedlnila alebo sa správala milučko.
Ani Liliina rodina mi nebola po chuti už len preto, že jej všetci rozkazovali, akoby mala päť rokov. Síce mi Lily nesadla, no obdivujem ju za to, že takto dokázala žiť.
Druhá hlavná postava, teda Dash, sa mi naozaj zapáčila. Ak by mal o nejaké tie tri roky viac, dala by som si povedať. Síce jeho výzor tam nie je nejako mimoriadne opísaný, ak vôbec, ale jeho správanie a reči si ma jednoznačne získali. Správal sa vyspelo narozdiel od svojej knižnej kolegyne a jeho filozofické reči mi nevadili, hodilo sa mi to k nemu.

"Pokoušel jsem se psát přiběh vlastního života. Vlastně v něm ani tolik nešlo o zápletku. Duležitý byl spíš charakter postav."

S Dashom sa vzťahujú aj moje dve najobľúbenejšie scény. Keď sa prvýkrát naši hrdinovia stretli a tá druhá bola, keď sa Dash nahý prechádzal po byte. Vtedy som už s určitosťou vedela povedať, že sa mi táto postava naozaj páči.
Dashových kamarátov som nejako veľmi vážne nebrala a veľmi som si ich nevšímala. Niekedy mi v príbehu dokonca vadili.
Ako som spomínala, kniha sa naozaj čítala rýchlo, preto som čoskoro bola na konci. Celú knihu som na ten moment čakala a autori to tak nádherne sekli. Teraz to už bolo napísané ironicky. Mám pocit, akoby polovicu vecí ani nedoriešili a nechali to všetko otvorené. Síce to skončilo tak, ako sa dalo čakať, chýbalo mi tam zopár stránok. Chcela som o ich vzťahu vedieť viac.
Nakoniec teda išlo o celkom milé dielo od tejto autorskej dvojice, ktoré sa mi síce páčilo a malo zaujímavý nápad, nezaujalo ma to tak, ako som očakávala. Aj napriek tomu túto knihu odporúčam a je úplne jedno či to čítate v zime, v lete či presne na Vianoce. Je to zlatý príbeh, ktorý dokáže navodiť vianočnú atmosféru vždy a všade.
Inak tiež premýšľam, ako by asi táto ich hra vyzerala, ak by to bola New Adultka (neviem prečo mám v hlave niečo ako 50 odtieňov).

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem kníhkupectvu iPark.

Ak si túto milú vianočnú knižočku chcete kúpiť, tak kliknite TU.