Cecelia Ahern - S láskou Rosie

Originálny názov: Love, Rosie (Where Rainbows End)
Autor: Cecelia Ahern
Dátum vydania: sk 2014, eng 2004
Vydavateľstvo: Slovart, HarperCollins
Počet strán: 406
Hodnotenie GR: 3,96

Fun  4/5
Love  4/5
Boyfriend  3,5/5
Tears  2,5/5

Anotácia: 
Rosie a Alex.
Všetkým je jasné, že sa jeden od druhého nepohnú. Rodičom, súrodencom a, nanešťastie, i učiteľom, ktorí by ich najradšej videli každého v inom rohu triedy.
Keď sa Alex musí s rodičmi presťahovať z Írska do Bostonu a Rosie prijmú na Bostonskú univerzitu, tešia sa na spoločnú budúcnosť. Na záverečnom plese sa však Rosie opije a otehotnie s chlapcom, ktorého obaja neznášali. Sny o vysokej škole, o Alexovi, o závratnej kariére sa rozsypú ako domček z kariet. Osud má s nimi iné plány.

Môj názor:
Ak sa nemýlim, tak začiatkom tohto roka prišiel film S láskou Rosie do našich kín. Pôvodne som ani nemala páru, že je to podľa nejakej knihy, film som si okamžite po vyjdení trajleru zaradila do svojho watchlistu na IMDb. Nenalákalo ma len to 2 minútové videjko, ale aj obsadenie, čiže Lily a Sam. Neskutočne som sa tešila a začala si o filme čo to zisťovať, až som sa dostala ku tomu, že je to podľa knihy (ak to nebolo v trajlery). Chcela som si knihu prečítať ešte predtým, avšak som si nebola istá či sa mi bude páčiť, no po tom, čo som na to bola v knihe vedela som, že si to musím prečítať. A tak sa aj konečne stalo.

"Ľudia, ktorí vravia, že niečo je dlhý príbeh, skrývajú skutočnosť, že je to krátky príbeh, za ktorý sa hanbia alebo o ňom nechcú hovoriť."

Knihu vám ani nemusím nijako predstavovať či sa veľmi zabŕdať do príbehu, ktorý je náramne smutný, frustrujúci a zároveň perfektne reálny. Rosie a Alex sú kamaráti, ktorí len potvrdzujú pravidlo, že dievča a chlapec nemôžu byť kamaráti, pretože jeden z nich stále cíti niečo viac. Avšak pred koncom strednej školy sa ich cesty rozdelia a každý putuje životom iným smerom.
S láskou Rosie začalo veľmi milo. Alex a Rosie od detstva spolu, vtipné maily a detské urážanie sa. Neustále som sa na knihu usmievala a páčil sa mi nápad, že je kniha písaná pomocou mailov. Už na začiatku je mnoho vecí, ktorý sa líšia od filmu, z čoho som ani nevedela či byť sklamaná, alebo ma to celé prekvapí. A bola to tá druhá možnosť. Od momentu, kedy Alex odchádza ešte pred plesom sa kniha vydala iným smerom, než natočili film a mne to prekvapujúco nevadilo. Užívala som si toto dielo rovnako ako aj jeho filmovú verziu.
Spôsob, ako je to písané mi najprv nevadil, no po nejakej tej polovici som začala myslieť aj na to, ako mi chýbajú bežné rozhovory a dopodrobna opísané isté scény. Bola som rada, že si niečo môžem predstaviť z filmu, no tam nebolo úplne všetko. Je to síce napísané pekné, hlavne tie myšlienky, ktoré hrdinovia vkladajú na papier a človek môže sledovať ich osobnosť len pomocou napísaných slov postáv, ale stále som mala pocit, že mi tam niečo chýba. Niečo viac. Veľakrát som ani nebola v obraze, lebo sa Rosie rozhodla, že kopu vecí zatají pred svojou rodinou či kamarátmi, a tak som sa ich dozvedela až o niekoľko strán na to.

"Vek je len číslo, nie stav mysle alebo dôvod, ktorý by ospravedlňoval konkrétne správanie."

Cecelia Ahern inak píše skvelo. Na papier položila mnoho nádherných myšlienok, ktoré narozdiel od Greena mi aj dávali zmysel. Autorka má zároveň skvelý zmysel pre humor, pretože som sa často krát nahlas smiala nad rôznymi hláškami, ktoré vyšli z hlavy Rosie či Ruby. Avšak musím tiež priznať, že Cecelia síce píše pekne, no nie je to také to pútavé písanie, ktoré vás nepustí ani len na záchod, pretože musíte dočítať túto stranu, túto kapitolu, ďalšiu kapitolu, až ste zrazu na konci a ani neviete, ako ste sa tam dostali. Ja viem, že to nie je dielo naplné akčnými scénami, ale často aj obyčajný ľúbostný román vás donúti sedieť na zadku a čítať bez prestávky. Tu som úplne ľahko položila knihu a nevrátila sa k nej až do ďalšieho dňa. Akosi mi to čítanie nechýbalo.
Veľmi veľkými plusom celého románu sú postavy. Strieda sa tam síce viac postáv, no autorka nemala potrebu nám neustále predstavovať nejaké nové, navracala sa k tým istým, čo mi úplne vyhovovalo, pretože som mala aspoň nejaký prehľad o tom, kto to je.
Každá postava mala svoju osobnosť, ktorú som v jednotlivých listoch a mailoch mohla objavovať. Či už išlo o hlavné postavy Alexa a Rosie, alebo vedľajšie Ruby, Katie, Toby atď.. Všetkých som si zamilovala a páčila sa mi tá ich reálnosť. Mala som pocit, akoby to boli skutočné osoby so skutočnými problémami a nie len nejaké knižné charaktery, ktoré dostanú čo chcú alebo sú niečím výnimočné. Boli to proste obyčajní ľudia s kvalitami, ale aj chybami, ktorím sa život niekedy vysmieval a niekedy ospravedlňoval.
Rosie bola vtipná, milá a hlavne silná hrdinka. Silná úplne iným spôsobom, než väčšinou hrdinky v knihách sú. Bola to proste mladá mamička, s ktorou sa život nemaznal, no aj tak sa dostala až do vytúženého cieľa, kde ju čakal jej sen.

Alex bol zase ambiciózny chlap, ktorý chcel od života len jediné - dokonalosť. Teraz to vyznieva, akoby bol Alex nejaký egoistický namyslenec, čo nie je. Všetci to od života chceme. A on túžil po skvelej kariére ako kardiochirurg a po úžasnej rodine. No veľmi sa mu to nedarilo, pretože jeho srdce nebolo ani pri kariére, ani pri jeho rodine, ale bolo ďaleko v Írsku.
Ruby bola snáď najlepšia postava z knihy. Neskutočne som sa na nej zabávala. Knihu úplne obohatila. Katie a Toby tvorili akoby druhú dejovú líniu v pozadí tej hlavnej, čo sa mi neskutočne páčilo. Dva romantické príbehy v jednom románe? Kto po tom netúži?
Musím však priznať, že román bol podľa mňa ukrutne smutný. Koniec síce bol pekný, no keď si človek uvedomí, čo sa medzitým stalo, a ako premrhali čas, bolo mi až do plaču.
Nádherná kniha o živote a o láske, ktorú vám jednoznačne odporúčam prečítať.