RC: Cassandra Clare - Mesto nebeského ohňa

Originálny názov: City of Heavenly Fire
Autor: Cassandra Clare
Séria: Nástroje smrti (The Mortal Instruments)
Diel v sérii: šiesty
Dátum vydania: sk 6/2015, eng 5/2014
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 552
Hodnotenie GR: 4,48

Fun 4/5
Love 4/5
Boyfriend ∞/5
Tears 1/5

Anotácia:
Nočné mory sa stali skutočnosťou. Sebastianovi Morgensternovi sa podarilo rozdúchať nepokoje medzi Tieňolovcami. S Pekelnou čašou v rukách premieňa Tieňolovcov na temné stvorenia, ktoré sa musia postaviť proti vlastným rodinám i milovaným. Vystrašení Tieňolovci hľadajú útočisko v Idrise, no so všetkými bojovníkmi proti temnote za začarovanými hranicami ich domoviny, kto ochráni svet pred démonskou inváziou?
Keď sa prezradí najhrozivejšie sprisahanie proti Tieňolovcom v dejinách, Clary, Jace, Isabelle, Simon a Alec musia zutekať pred hnevom Rady. Na ceste za zbraňou schopnou zničiť Sebastiana vkročia do démonských dimenzií, kam Tieňolovci nikdy nezavítali a z ktorých sa ešte žiaden smrteľník nevrátil živý...

Môj názor:
Po dvoch rokoch som sa konečne dostala k poslednému dielu jednej z mojich najobľúbenejších sérií, na ktorý som sa spočiatku neskutočne tešila, no postupom času nadšenie opadlo a závislosť sa zmenila len na spomienky. Ale predsa len som sa na to odhodlala a prečítala záver tejto úžasnej série.

Keďže som predposledný diel čítala pred dvoma rokmi, musela som pátrať hlboko v pamäti, ako vlastne skončil. Pamätala som si len nejaké útržky, čo mi nepomohlo pri začiatku knihy. Práve preto sa mi spočiatku začítavalo strašne ťažko. Nebola som v obraze a zároveň som stále myslela na to, čo som si o Cassandre Clare prečítala.
Partia Tieňolovcov s upírom Simonom sa stále snaží poraziť nebezpečného Sebastiana, ktorý je zhodou okolností aj brat hlavnej hrdinky Clary. Jace zároveň žije s nebeským ohňom v sebe, ktorý sa mu podarilo do seba vstrebať pri veľkej bitke na konci Mesta stratených duší, ktoré neskončilo práve najlepšie hlavne čo sa týka vzťahov.
Pamätám si, ako som strávila týždeň cez prázdniny u babky, keď som sa odhodlala prečítať prvý diel tejto série. Už vtedy o tom všetci rozprávali, aká je to skvelá séria, a že si ju musí každý prečítať. Ani neviem prečo, no opovrhovala som ňou. Vôbec som sa do nej nechcela púšťať, lebo sa mi spočiatku nepáčila ani len anotácia. Avšak nakoniec som si Mesto kostí prečítala a trieskala si hlavu o stenu, že som to neurobila skôr. Za týždeň som prečítala prvé štyri časti, ak sa nemýlim, a potom už čakala na piatu. Zamilovala som si Jacea, ktorý u mňa neklesne z prvého miesta rebríčku My Book Boyfriends asi nikdy, a aj celý svet Tieňolovcov.

A teraz som sa dostala na koniec tejto skvelej série. No netešila som sa z tejto knihy tak, ako by som sa tešila, keby som to čítala pred rokom, hoc len pred pár mesiacmi. Predtým, než som si čo to prečítala o C.C.. Neviem či to bolo práve tým, že som knihu sledovala ako oko v hlave a vadili mi aj totálne banality, ktoré by vôbec nemali zavážiť na kvalite knihy, alebo len tým, že už to bolo hrozne dávno, kedy som z týchto kníh bola taká paf.
Písanie autorky bolo vždy tak pol na pol. Z jednej strany sa mi páčilo to, aké hlášky tam zakomponovala a aj to, že dokázala vytvoriť kopu rozdielnych charakterov. Každá postava bola iná, mala iné túžby, iné vlastnosti. No na druhej strane mi vadili ukrutne dlhé opisy absolútne ničoho, ktoré v treťom diely došli do takého stavu, že som niektoré časti preskakovala.

"Brat Zachariáš," prehodila Isabelle. "Mĺkvy brat mesiaca Január až December v kalendári sexy Mĺkvych bratov."

Tu sa to Cassandre podarilo vyrovnať. Neboli tú tie predlhé opisy, bolo tu dosť vtipu aj na vážne situácie, ale stále mi tu niečo nesedelo. Nepáčili sa mi niektoré rozhovory, ktoré mi prišli byť nehodiace sa do aktuálneho diania, alebo len boli absolútne nezmyselné či umelé. Inokedy zase každá postava len vypľuvala hlboké myšlienky ako na bežiacom páse, v čom C.C. jednoznačne pokorila Greena. Nehovorím, že sa mi tie citáty nepáčili, ale čím ďalej som v knihe bola, tým viac som si ich množstvo uvedomovala.
V niektorých momentoch som nebola nadšená aj z pasivity postáv, keď sa udialo niečo veľmi dôležité. Nastala vážna situácia a postavy dokázali v pohode vtipkovať a vôbec na to nemyslieť. Ja viem, že kniha nemohla byť stále len smrteľne vážna, ale niektoré reakcie sa mi tam proste nehodili.

Avšak musím priznať aj plusový bod pre Cassandru za to, ako dokázala vyvinúť postavy. Ako sa zmenili od prvej knihy. Jace už nebol ten večne uzavretý chalan, no hrdinstvo a sebaobetovanie pretrvalo. Izabelle konečne ukázala, že má aj nejaké tie city a Alec tiež. Prekvapujúco mi konečne neliezli Simon a Clary na nervy. Simon už nebol len nejaké miliónte koleso na voze, bojoval a využíval mozog. Clary zase nebola neschopná a ustráchaná, konečne konala a prekvapujúco aj premýšľala a pomáhala. No najviac na mňa zapôsobil Magnus, na ktorého kroniky sa teším už teraz (v Slovarte vyjdú Bane Chronicles budúci rok, takže si zatiaľ môžeme prečítať už v auguste Kódex Tieňolovca hurá hurá). Nikdy som ho nemala radšej ako práve v tomto diely, nikdy som ho neľutovala viac ako v tomto diely.

Páčilo sa mi nielen ako sa vyvinuli postavy, ale aj vzťahy, no to ma privádza k tomu, koľko romantických vzťahov tam bolo. Všetci boli popárikovaní a nikto neostal sám. Ja viem, že Cassandra chcela zrejme ako taký happy end, ale vadilo mi, že sú tam samé páriky, akoby človek... teda Tieňolovec či Dolnosveťan, nemohol ostať sám. Čo je však len drobnosť.
Tak ako mám na autorkino písanie dva názory, tak mám aj na to prepojenie TID (Pekelné stroje), TMI (Nástroje smrti) a TDA (The Dark Artifices). Takéto prepojenia rôzných kníh v NA mi vôbec nevadí, pretože sa mi páči, že vidím, čo sa deje s postavami po udalostiach z ich knihy. Tak mi to napríklad nevadilo ani tu, aspoň som sa dozvedela, ako je na tom Tessa a Jem, ale zároveň som z toho nebola nadšená preto, že som sa dozvedela, ako je na tom Tessa a Jem. Pre ľudí, ktorí nečítali Pekelné stroje je táto kniha jedným gigantickým spojlerom a odporúčala by som čítať sériu len po piaty diel a až po prečítani TID dočítala aj toto. Pre mňa to síce spojlerom nebolo, no už tak som pri Mechanickej princezne plakala a nemala som chuť čítať, o Tesse a Jemovi a už vôbec sa mi nepáčil komix. Ako som rada, že Slovart knihu takto obohatil a mohli by to dávať v pohode do všetkých kníh, ale obsah toho komixu ma akurát tak naštval.

"Kto je tam?" zavolal a zachmúril sa. "No jasné," dodal tme na okolo. "Ešte aj ja, Tieňolovec, som videl dosť filmov, aby som vedel ako to chodí - že keď niekto zavolá Kto je tam?, vzápätí ho zabijú."

Cassandra si zároveň pripravila pôdu pre ďalšie série a poviedky, vďaka čomu možno donúti ľudí prečítať si všetky svoje série, keďže to tak poprepájala, no neviem či z toho bude nadšený úplne každý. Predstavila nám tu napríklad Emmu, ktorá bude hlavnou hrdinkou v sérii The Dark Artifices, ale neviem či ma nalákala natoľko, aby som si sériu prečítala. Prečo?

Pretože mi vadili posekané kapitoly. Pomaly na každej strane sa rozprávač sústreďoval na inú postavu, čo by mi nevadilo, ak by som sledovala len zopár postáv, ale bolo tam toľko toho, čo ma vôbec ani nezaujímalo, no musela som to prečítať, aby som sa dostala na hlavný dej. Úplne ma to niekedy obralo o to tajomno alebo o chuť pokračovať v čítaní, keď som náhodou skončila na niečom nezaujímavom, ako boli napríklad pasáže s Emmou. Nehovorím, že som si ju neobľúbila, ale zároveň som ju znenávidela, pretože mi len bránila v deji, keďže sa C.C. pri Emme skôr zameriavala už na budúcnosť TDA.
Na konci som skôr čakala nejaké veľká BUM a dostala som maličké puf, kvôli čomu som bola trochu sklamaná, ale nebola to katastrofa. Skončilo to milo, pekne, a som rada, že je koniec jednej skvelej série, ktorá bude v mojom srdci, v hlave a v must-read liste donekonečna. C.C. vymyslela geniálny svet, ktorý len tak nezanikne medzi inými knihami, za čo jej gratulujem.
Sériu rozhodne odporúčam prečítať, ak ste sa do nej ešte nevrhli. A ak ste len na predposlednom diely, tak hor sa do toho posledného, nech uzavriete osudy Jacea a Clary :)