Vykecávačky (Trón zo skla)

Po dlhom čase prichádza aj iný článok než recenzia, keďže mám opäť potrebu vypísať svoje pocity bez nejakého stráženia sa či som náhodou niečo neprezradila.

Tentoraz to búde o Tróne zo skla, ktorý som vďaka Slovartu mala možnosť si prečítať. Prečítať je slabé slovo. Ja som závislačila s úplne všetkým. Sliny, slzy, smiech, krik, nadávky, nervy...

Ešte pripomeniem, že vo Vykecávačkach nájdete kopu spojlerov, takže ak ste knihu nečítali, neodporúčam vám tento článok čítať.

Začnem asi tým, že tú knihu čítal už skoro každý, no ja až teraz a preto som trochu cítila ten tlak čitateľov, že proste to musí byť super, lebo to všetci ospevovali. Prisám bohu, neviem či to bolo práve kvôli tomu, alebo sa mi to len fakt tak páčilo, ja som to hltala od prvej strany. Normálne som nevedela prestať, nejedla som pol dňa a nechodila som ani na záchod. A keď som aj išla, tak som behala sťa Usain Bolt nech sa rýchlo vrátim späť ku knihe. To som už nezažila enormne dlho, pretože doteraz ma možno kniha síce bavili, ale pri ani jednej som nemala ten pocit, že to proste musím čítať ďalej, lebo inak neprežijem.

Ale dosť bolo formálností, toho sa dočkáte v recenzii, idem si vykričať srdce!

CHAOL! CHAOL CHAOL CHAOL CHAOL CHAOL..................................

Zaľúbila som sa. Od prvej strany som vedela, že nejako zasiahne do deja a mala som pravdu. Proste v tmavom plášti zahalený kapitán, ktorý je pekný, mladý, drsný a proste aaaaaaaaaaaaaach. Milujem takých. Keď sa tam objavil Dorian ešte som mala problém sa rozhodnúť, lebo sexy princ vs sexy kapitán sú dve veľmi sexy osoby :D, ale ako sa to postupne rozvíjalo ja som nemohla. Normálne som si do knihy ceruzkou stále písala že ako milujem Chaola, rôzne citoslovcia a nadávky. Postupne som Doriana až znenávidela, hlavne keď ten debil priplachtil do Celaeninej izby každý večer. AKO SORRY, ALE TOTO JA PODPOROVAŤ NEBUDEM!! A keď ju pobozkal normálne som si trepala hlavu o knihu, že prečo mi to robí!!! Prebudil sa vo mne Pocahontas syndróm. Poviem vám, čo to je.

Určite všetci poznáme Pocahontas. Jedna z najobľúbenejších rozprávok, no pre mňa najfrustrujúcejšia rozprávka vôbec! Neznášam ju už od detstva, pretože John musí odísť a Pocahontas sa v druhom diely zamiluje do dajakého hlúpeho, presladeného princa (ktorého meno neviem a dokonca si ani nie som istá či je princ :DD). A keď sa tam objaví John znovu, ona si vyberie toho presladeného hlupáka! No a odvtedy neznášam milostné trojuholníky, ktoré nejdú podľa mojich predstáv, lebo ja som normálne nenormálna potom. Sa správam akoby mi preskočilo a som psychicky na dne. Preto som nedočítala ani Nočný tieň.

A keď sa tam proste Dorian olizoval so Celaenov, chytala som nervové záchvaty. Dorian je síce milý, kúsok hlúpy (a strašne mi pripomína Maxona zo Selekcia),vtipný a uvoľnený, ale nemohla som si pomôcť. Neskutočne mi jeho prítomnosť vadila, hlavne aj preto, že sa pri ňom Celeana správala ako naivka. Nemala som vôbec pocit, že je nájomná vrahyňa.

Ale CHAOL!!! Neviem presne, ktorú AWWWWWWW pasáž mala Sima na mysli, ale ja som bola celá uplakaná a rozrehotaná pri každej pasáži, kde sa objavil. Keď Celaena bojovala a on si tam kľakol a chcel, aby vstala a volal ju a natiahol ruku PANEBOŽE KEBY STE MA VTEDY VIDELI! prepáčte, ale ten capslock proste musí byť! MUSÍ! Ja som nevedela, čo skôr. Celeana tam umiera, dpč, Cain ju mláti, Dorian sa tiško strachuje a Chaol tam pri nej kľačí ako najviac zamilovaný človek v celej histórii kníh. Normálne som revala a smiala sa a mávala rukami a mala potrebu zavýjať, vrieskať a neviem čo. A keď na to práve spomínam, zase sa usmievam a tancujem tu na gauči a neviem ani slovami vyjadriť ako som sa cítila!

A potom to skončilo a ten debil Dorian si k nej kľakol ako veľký hrdina. O-M-G. Hlavne, že pre ňu nič nezrobil. Chaol jej dvakrát zachránil život a bol stále pri nej ako priateľ. Ja ho milujem. A to sa nestalo od čias TMI či VA, kedy som sa takto správala. Ochkala som a plakala a smiala sa a bola som zaľúbená do Dimitriho aj Jacea a tiež som nevedela, čo so sebou.

Podľa mňa bola Celaena pri Dorianovi strašne milá, odovzdaná a naivná, zatiaľ čo pri Chaolovi bola sama sebou. Bojovníčka, drzá a úprimná. 

↓↓ Tento odsek prečítajte v prípade, že udržiavate tempo spolu s originálnymi vydaniami, takže ste dávno popredu a určite o tom už viete ↓↓

Lenže ja krava som si vyspojlerovala čosi, čomu síce nerozumiem, ale niečo viem naisto. OBJAVÍ SA NIEKTO INÝ. A chce sa mi plakať. Prečoooo?!!! Som videla obrázky, že Celaena bude dajaka Alina či čosi na A a bude s nejakým Rowanom a všetci písali, že Celaena by mala byť s Chaolom, ale Alina či jaká guta by mala byť s Rowanom, lebo sa tak hodia k sebe. A nespojlerujte mi toho viac, ja len som to potrebovala povedať :D

No inak celý čas som premýšľala nad tým, že kráľ ma nejaké zvieracie tajomstvo a mala som pravdu. Ok, tak čiastočne pravdu. A nečakala som to. Myslela som si, že tam bude nejaká mágia a tak, ale že to bude len o tom, ako sa Celaena bude snažiť zosadiť kráľa alebo ho zabiť, aby bolo kráľovstvo slobodné. lenže som nečakala, že tam budú démoni a neviem aká temná sila! To ma fakt dostalo, ale správne som uhádla, že Perrington s tou Kaltain manipuluje a preto ju bolí hlava. Tiež som tipovala, že to má čo do činenia s tými prsteňmi, ktoré mali hentí traja. Ale čo to za temná sila, kto vie. 

Najviac som sa fakt potrebovala vyrozprávať o Chaolovi a o tom ako ho veeeeeľmi milujem a o tom, ako som chcela dať len 4,5*, ale ten koniec mi to proste nedovolil. Inak miestami som krútila očami nad Celaenou, lebo sa správala príliš detsky, preto sa fakt teším na dvojku, kedy KONEČNE bude vraždiť a konečne z nej bude nájomná vrahyňa. Už to chcem čítať. Teraz len neviem či čakať na preklad, alebo si to kúpiť po anglicky.

A čo vy? Aké ste mali vy pocity? Aký ste tím? :D

TEAM CHAOL!!!