RC: Sarah J. Maas - Trón zo skla

Originálny názov: Throne of Glass

Autor: Sarah J. Maas

Séria: Trón zo skla (Throne of Glass)

Diel v sérii: prvý

Dátum vydania: sk 8/2015, eng 8/2012

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 376

Hodnotenie GR: 4,23

Fun  4/5

Love  3/5

Boyfriend  ktorý?/5

Tears  3,5/5

Anotácia: 

V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsať tri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia v soľných baniach a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka, získa späť svoju slobodu. Jej meno je Celaena Sardothien. 

Korunný princ si ju na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy zas pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne jej protivníkov niekto po jednom likvidovať, Celaenin zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.

Toľko ľudí túto sériu ospevovalo. Začalo to zahraničnými booktubermi a pokračovalo to našimi blogermi. Slovart sa nakoniec rozhodol túto sériu vydať, a keď som sa to dozvedela, rozhodla som sa počkať na slovenské vydanie. Niekoľko mesiacov čakania, dva dni čítania a je po tom.

Arobynn mi hovorieval, že druhé miesto je cena útechy pre prvého porazeného.

Pred prečítaním som o tejto knihe vedela len dve veci. Je to skvelé a hlavná hrdinka je nájomná vrahyňa. Nečítala som ani anotáciu, takže som nevedela, čo očakávať, preto ma dej milo prekvapilo. Celaena trpí v pracovnom tábore, keď ju z ničoho nič akýsi vojaci odtrhnú od práce a vedú ju kamsi chodbami. Keď sa ocitne namieste s prekvapením zistí, že pred ňou stojí korunný princ. Dorian jej predstaví ponuku, ktorú nemôže odmietnuť, a tak sa vydajú do skleneného hradu, kde sa najslávnejšia vrahyňa utká s bandou vrahov či iných bojovníkov, ktorých musí poraziť, aby sa stala kráľova osobná dýka, jeho nájomná vrahyňa.
Keď som Trón zo skla začala čítať, obávala som sa, ako na tom budem, pretože po takto ospevovanej knihe to mohlo dopadnúť len dvomi spôsobmi. Buď by som od nej čakala príliš veľa až by ma nakoniec sklamala, alebo by sa mi páčila viac než by mala. Zo začiatku to bol ten druhý príklad, avšak postupne som zisťovala, že toto dielo je naozaj dobré. Dobré je vlastne slabé slovo. Bolo to dokonalé vo všetkých ohľadoch.
Autorkino písanie sa mi síce zo začiatku zdalo byť príliš jednoduché, no postupom knihy sa to zlepšovalo. Kým v úvode som ešte postrehla niekoľko neprirodzených rozhovorov, na konci som hltala každé slovo, akoby bolo plné zlata. Sarah to naozaj vie so slovíčkami a každý jej opis vám pomôže k presnej predstave. Skutočne sa cítite, akoby sa vám v hlave odohrával film, pretože vďaka autorke si dokážete predstaviť aj ten najmenší detail. Nie všetky spisovateľky tiež dokážu opísať akčné scény, pri ktorých je čitateľ celý napätý, no táto to dokázala perfektne. Neviem či skúmala nejaké bojové umenia alebo čo, ale donútila uhýbať ešte aj mňa. Nemala som pocit, že čítam knihu, ale že ja som Celaena a bojujem.

Vďaka tejto prednosti autorky sa od knihy odtrhovala naozaj ťažko. Čo ťažko, nedalo sa to, bolo to nemožné! Ani jedna strana mi neprišla byť nudná a neustále som napredovala. Nedbala som na čas, nechodila som na záchod a bolo mi jedno, že umieram od hladu. Proste som sa od knihy nemohla vzdialiť. A keď som už musela, šprintovala som alá Usain Bolt, aby som stihla dobehnúť späť, akoby mi autorka dala len pár sekundovú reklamu predtým, než pokračovala ďalej.
Ďalším gigantickým plusom knihy a aj ukážka autorkinej geniality je príbeh a celkovo fantázia. Vždy obdivujem spisovateľov, ktorí si dokážu vymyslieť vlastný svet, vlastné názvy, predstaviť si v hlave mapu, ako to vyzerá... Viem, že v istom slova zmysle si tvoria
vlastný svet aj bežný autori contemporary kníh, avšak tu je to iné. Tu musí mať spisovateľ takú predstavivosť, aká sa často nevidí. Rovnako je na tom aj Sarah J. Maas. Nielenže vymyslela dokonalý svet, ale dokonca ho celý pokryla prikrývkou tajomstva a aj tak sa jej podarilo čitateľov zaujať.
Sarah nám dokonalo odkryla to, čo chcela, aby sme vedeli a skryla to, čo bolo potrebné schovať. Neukázala čitateľom veľa zo svojho sveta, ale aj tak dosť na to, aby sa každý doňho zamiloval. Do strašidelného skleneného hradu či kráľovstiev v Erilei.
Ruka v ruke s fantáziou ide príbeh, ktorý bol rovnako tajomný. Nič som sa nedozvedela, avšak na čosi ma Sarah naviedla. Páčilo sa mi, že autorka neprezradila hneď všetko a nechala čitateľov hľadať stopy ako Sherlock. Milujem, keď som v sladkej nevedomosti a postupne odhaľujem tajomstvá, ktoré kniha ukrýva.
Príbeh sa síce posunul kamsi, no povedala by som, že sa dostal len na štartovaciu čiaru. Toto bola len akási rozcvička na to, čo skutočne príde. Bude to šprint? Cezpoľný beh? Beh cez prekážky? Podľa mňa všetko dokopy a nesmierne sa na to teším. Teším sa, že nemám poňatia, čo ma čaká.
Ďalšou autorkinou prednosťou sú postavy.

Zamračilo sa, ale cez škáru v rozvírenej mase oblakov predsa svietilo pár hviezd. Celaena zdvihla hlavu a pozrela na ne a princ by prisahal, že aj ony hľadeli na ňu.

Celaena ma bavila už od začiatku. Páčil sa mi jej podrezaný jazyk a aj to, že bola vrahyňa-žena. Rada sa vyobliekala a rada zabíjala. Taká rarita, ktorú som naposledy zažila pri milovanej Rose Hathaway z Upírskej akadémie. Lenže Celaena mala aj svoje nedokonalosti. Miestami mi prišla byť príliš detská na svoj vek a aj na to, čo všetko už zažila. Taktiež mi vadilo, ako ľahko sa vyrozprávala o niektorých veciach a ako sa vychvaľovala. Fakt som v istých momentoch mala pocit, že má 13 rokov a nie 18.
Celaena Sardothien so skvelým menom si ma na konci získala a úprimne sa teším na jej ďalšie pôsobenie v pokračovaniach, kedy už konečne bude právoplatná vrahyňa a nebude to o sebe dookola len tvrdiť, ako to bolo v tomto diely. Bola som sklamaná, keď som sa nedočkala poriadnych a jej rukami spôsobených vrážd, no v pokračovaní sa to určite zmení.
Vadilo mi pri nej tiež, že s Dorianom strácala svoje kúzlo. Bola z nej obyčajná tínedžerka, naivná, mladá, prehnane usmievavá a miestami hlúpa. No pri Chaolovi bola sama sebou, bojovná, drzá a namyslená. Taká sa mi páčila. Možno aj preto si práve Chaol získal moje srdce.
Chaol Westfall je jedna z tých postáv, ktoré buď milujete, alebo neznášate. Buď pôjde niekomu jeho náladovosť, drzosť, strohosť a poctivosť na nervy, alebo sa do týchto vlastností čitateľ zamiluje. No keď sa tam už raz dostanete, nie je cesty späť. Najväčšia láska sa vždy vykľuje z dobrých kamarátov. Chaol bol presne taký, ako som ho opísala, avšak mal aj svoje momenty, kedy bol skvelý kamarát, milujúci a vášnivý v tom čo robí a miluje. V úvode som mala pocit, že je oveľa viac odviazaný než Dorian, no postupne ho autorka zmenila na vážnejšieho a ani sa nečudujem, že chudák Chaol zvážnel pri tom všetko, čo sa udialo.
Zamilovala som si ho od prvého momentu, kedy som ešte ani nevedela, že to je on. Keď ju viedol chodbami v tmavom plášti. Srdce mi bilo a usmievala som sa od ucha k uchu, pretože som dopredu tušila, že to bude niekto dôležitý. A mala som pravdu. Neviem si predstaviť knihu bez Chaola a hlavne posledné strany, pri ktorých som nedokázala ovládať svoje pocity a nedokážem ich ani doteraz pomenovať.
Dorian Havilliard nebol zlý. Bol dobrý, vtipný a taký odviazaný. Alebo skôr, počas knihy sa čoraz viac a viac zabával, až jeho vážnosť takmer úplne vymizla. Na začiatku som z neho bola trochu paf, avšak ako dej postupoval, moje srdce si získal niekto iný a preto vo mne vzrástla voči Dorianovi nenávisť, no keby tam Chaol nebol, som si istá, že by som princa milovala. Bol milý, miestami až príliš presladený a neskutočne mi pripomínal princa Maxona zo Selekcie. Na konci mi riadne liezol na nervy, ale nie svojou povahou, skôr činmi voči Celaene, ktoré som nepodporovala. Sarah ho môže kvalitne využiť vo svojej sérii, pretože je to ambiciózna postava, ktorá by sa mohla dostať ďaleko, avšak až do Celaeninej postele určite nie, o tom fakt silno pochybujem.
Okrem týchto troch nám tu predstavila autorka aj mnoho iných charakterov či už kladných alebo záporných, avšak tých záporných bolo zrejme viac, čo sa nestáva často, alebo som len dlho nečítala podobne tajomnú sériu.

Kniha sa mi mimoriadne páčila a okamžite som ju zaradila k mojim obľúbeným sériam vôbec. Milujem autorkino písanie, jej fantáziu, tento svet, postavy, ale hlavne Chaola. Úprimne sa teším, čo ma čaká v pokračovaniach, pretože som už od každého počula, aké sú geniálne oproti tomu prvému dielu. Ak je to pravda, tak už teraz neviem, ako sa donútim žiť popri sérii. R.I.P. môj život.
Knihu vám odporúčam tak veľmi, ako mi v tento moment treba na záchod (fakt veľmi!). Musíte si ju prečítať, lebo neviete o čo prichádzate. Je to taký mix Narnie a Piesne ľadu a ohňa. Je to geniálne a prisahám, že som chcela dať o pol boda menej, no ani to som nedokázala. Proste si to zaslúži najlepšie hodnotenie, aké môžem dať, pretože som dlho niečo také nečítala. Chytí vás to za srdce a nepustí, až kým neskončíte. A potom na to budete celý čas myslieť a trpieť, kým sa nedostanete k ďalšiemu dielu. A kolobeh bude pokračovať. Budete plakať, kričať, nariekať, nadávať, ale práve preto aj túto sériu milovať. Verte mi.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Knihu si určite musíte prečítať a na to si ju treba aj kúpiť, takže kliknite TU.