Diary: Neznášam školu + photodiary

Konečne som si našla čas od leta napísať tento článok. A viete, prečo až teraz? Lebo otrasná vysoká škola. Koho kedy napadlo, že vysoká škola je taká makačka? Pardon. Vysoká škola nie je makačka. Môj otrasný odbor je makačka. Každý deň sa drviť, mučiť a učiť. Čítať 30 strán zo dňa na deň je úplne bežné. Môj život sa okresal len na kolobeh - vstať, ísť do školy, učiť sa, spať - a dookola.

Neznášam školu. Alebo skôr neznášam seba za to, čo som si to sakra kurník dočerta vybrala. Oficiálne oddnes som už na úrovni C1, ako som sa dozvedela. Za tri mesiace. ZA TRI MESIACE.

Konečne mám po najťažších zápočtoch, čaká ma už len jeden. A potom už chill. Finally. Už nevládzem.

Ale hlavné pozitívum tejto školy? Moji spolužiaci!!! Keď som šla na výšku, tak som celý čas premýšľala, že to bude už niečo iné, každý bude sám za seba, každý bude mať už dávno svoju partiu a tak sa veľmi baviť nebudeme. Opak bol pravdou. Ja neviem, ako sa to stalo, ale bavili sme sa 4 spolužiačky od začiatku a po týždni sme sa s jednou odhodlali postaviť sa k fajčiacej partii (nie len postaviť, if u know what I mean). Zrazu sme sa všetci zoznámili a týždeň na to už sme boli najlepšia partia. Nechápem to. Jednoducho to nechápem, ale nepamätám, kedy som mala takú super partiu v triede. Niekedy na prvom stupni základnej školy možno.

Je to úplne iné. A neskutočne ich mám rada.

Minulý týždeň sme oslavovali u spolužiačky moje narodky a vzala som aj svoju najlepšiu kamošku. Tá sa s nimi neskutočne zabávala a zhodnotila, že mám skvelú triedu (skupinu? odbor?). Skrátka som toto ešte nezažila, že prídem, vystískajú ma, odchádzam, vystískajú ma. Napíšu mi, volajú ma niekam. Fakt toto bolo naposledy na základnej škole.

Inak tá moja oslava narodenín bola asi najlepšia akú som kedy mala. Kúpili mi jedno vínko, star wars vecičky (ľudiaaaaaaa!!!!! o 7 dní vychádza STAR WARS!!! a ja idem na pred-predpremiéru - proste o polnoci :D) a od mojej milovanej najlepšej kamošienky (:D) som dostala asi ten najlepší darček vôbec.

Nikdy sme si totiž nedávali darčeky, no začiatkom tohto školského roka, sme si povedali, že sme už veľké a zarábajúce vysokoškoláčky, je na čase sa aj obdarovávať. A tak mi čosi kúpila. Čosi sakra drahé, sakra úžasné a sakra skvelé. Vidno, že ma pozná. Zo zabaleného balíčka (ktorý mal Harry Potter nálepky, len tak mimochodom :D) som si vytiahla špeciálnu edíciu Drakulu od Brama Stokera. Je to tá extrémne drahá kniha, ktorá má taký vintage look, dokonalý obal, strieborné stránky, tú úžasnú šnúrku ako záložku a navyše tam sú aj iné horrorové príbehy. Dokonalosť.

Snažím sa tie štyri mesiace len tak rýchlo zhrnúť, alebo teda vyzdvihnúť tie najzaujímavejšie udalosti a mám pociut, že už nič lepšie sa ani nestalo. Inak dnes bol u nás v KE Gogo. Chcela som sa tam ísť pozrieť, ale akosi som bola po tom otrasnom zápočte zmorená a tak som zomrela hneď jak som prišla domov. Nepamätám, kedy som sa naposledy cítila tak uvoľnene, že mám konečne pokoj. Asi ešte v septembri. Hurá, môžem ísť nakupovať darčeky a ísť spokojne na varené vínko.

Inak ešte také rýchle info okienko, čo sa chystá na blogu!

- rozhovor s Daniellou Ferkovou

- vianočná súťaž o Tanec pre Luciu Frey

- ďalší TAG week

- recenzie, články, príbehy všetko možné, lebo konečne MÁM ČAS!!!!!

A keďže už tu nepridávam čo skvelé som videla, počula, kúpila (pretože to si môžete pozrieť v rubrike Monthly Favourites), tak hor sa len na fotky. Ktorých tu asi bude moreeeeeee... pardon, nebude. Zistila som, že môj píp píp píp píp mobil mi sám od seba do píp vymazal polovicu fotiek :(((( po hodinovom nervovom záchvate teda pokračujem v článku a pridám vám tu tých pár fotiek, ktoré mi nevymazal :(