Cestovateľský denník || Utrecht - Amsterdam

Tretí článok v tejto rubrike bude opäť niečo iné. Prvý sa zameriaval na moje rady čo sa týka Erasmu, druhý bol obyčajný denník utrpenia a teda cestovania do Holandska, v tomto vám priblížim Utrecht a Amstedam, do ktorého sme zavítali štyri dni po príchode.

Utrecht je jedno z najstarších miest Holandska, štvrté najväčšie, hlavné mesto provincie Utrecht, študentské mesto a malý Amsterdam.

Na to, že je Utrecht oveľa menšie mesto než moje rodné Košice, obyvateľov má tak minimálne trikrát viac a je to aj vidno. Všade kam idete sú ľudia. A viete čoho je viac? Bicyklov. Utrecht je vraj mesto, ktoré ma najviac cyklistov a je to naozaj pravda. Keď sa prechádzate po centre nielenže musíte dávať pozor, aby vás nezrazil autobus, auto, ale ešte aj cyklista. Cyklisti sú v Holandsku niečo ako kravy v Indii. Sú posvätní. Autá im dávajú prednosť a chodci sú len nejaké bezvýznamné mravce, ktoré zavadzajú.
Ak sa niekam v Utrechte chcete dostať, auto či autobus sú najhoršie voľby. Vždy sa volí bicykel, pretože takmer všade niečo prerábajú a stavajú a tak vám cesta autobusom do mesta zaberie vyše hodinu, zatiaľ čo bicyklom to môže byť aj kratšie. Okrem toho sú tu lístky na autobus neskutočne drahé. Ja som sa celé leto sťažovala, že si musím kupovať dospelácke lístky (až za 60 centov) a tu platíte minimálne 3 eura za jednu cestu. Práve preto sa vám oplatí radšej kúpiť OV-Chipkaart (niečo ako u nás mesačník, len oveľa OVEĽA drahší) ak tu bývate a ak ste len turista, tak denný cestovný lístok za 7€.
Práve preto tu všetci cestujú bicyklami. Ak by som mala denne dávať 6 eur za cestu tam a späť, tak som po mesiaci na mizine.
Každopádne, je to naozaj taký malý Amsterdam. Stále, keď sa prechádzame objavujeme nové uličky s kanálmi, ktoré vyzerajú dokonalo a už teraz sa teším, ako budú vyzerať, keď očervenejú listy. Tešte sa na fotky!
Kanály sú po celom meste a vyzerali by oveľa krajšie, keby bola všade pešia zóna, ale chápem, že v tých domoch v centre všade žijú ľudia a predsa potrebujú niekam dať auto, keďže parkoviská vôbec nemajú (aspoň som si žiadne nevšimla). Hlavne sa na vodu skvelo pozerá z ich oblúkových mostov (prečo robia všetky oblúkové?).
Zatiaľ sme tú mesiac, takže vám nemôžem povedať, čo všetko by ste mali navštíviť, keď tu prídete, ale jednoznačne sa poprechádzajte po centre. Síce budete mať pocit, že chodite dookola, nebojte sa, to sa vám len zdá, pretože každá jedna ulička vyzerá rovnako. Určite sa zastavte pri Katedrále sv. Michala a vybehnite na vežu (my to snáď tiež urobíme raz). Počula som, že z nej vidno až Amsterdam. Katedrála bola kedysi spojená s vežou, no potom tu udrel hurikán a odvtedy sú budovy oddelené a práve na to miesto určite choďte. Neďaleko je hlavá budova utrechtskej univerzity, ktorá sa spája s katedrálou. Och a tiež nezabudnite ísť dnu do záhrad.
Neďaleko Utrechtu je tiež zámok De Haar, o ktorom vám však porozprávam v inom článku, no aj ten stojí za návštevu.
Aj napriek tomu, že ide o maličké mestečko, stále je tu čo robiť, pravidelne sa tú konajú festivaly, párty a koncerty, takže sa určite nebudete nudiť.
Má to len dve chybičky - pre Slovákov je tu všetko nesmierne drahé (čo vám tak nepríde, ak sú vaši rodičia nejakí tí milionári) a ak tu chcete bývať tak sa len ťažko hľadá byt či izba. Ešte teraz poznám ľudí, ktorí tu študujú už mesiac a nemajú kde bývať.

- Utrechtom prechádza hranica Rímskej ríše s Barbarmi (Limes Romanus)

- Nachádza sa v ňom najvyššia veža v Holandsku, ktorá bola kedysi spojená s Katedrálou svätého Michala

- Utrechtská univerzita je 47. najlepšia na svete a 13. v Európe, taktiež je najlepšia a najväčšia v Holandsku

- Lonely Planet zaradilo Utrecht do rebríčka 10 menej známych miest vo svete, CNN ho označilo za Nový Amsterdam a BBC Travel za jedno z Piatich najšťastnejších miest na život.

- Jeho pozícia v strede krajiny zaručuje ľahkú prepravu vlakom do každého kúta Holandska

- Miffyho (známa rozprávková postava ako Hello Kitty) vytvoril Dick Bruna, ktorý sa narodil práve v Utrechte 

Jedno z najznámejších miest v Európe, hlavné mesto Holandska a Benátky Severu. 

Amsterdam je jedno z tých miest, ktoré musíte aspoň raz za život navštíviť. Aj keď, poviem vám pravdu, nebolo to nič svetoborné. Nechápte ma zle, je to naozaj krásne mesto, no čím dlhšie sa ním prechádzate, tým viac si uvedomujete, že každá ulička je tá istá a nič nové vám Amsterdam neponúka. Stačil mi deň a cítim sa tak, že už tam ani nemusím ísť.
Ak som vám práve zruinovala sny, tak prepáčte, nechcela som, fakt to bolo pekné mesto a bolo tam toho kopu, čo ma zaujalo, ale zároveň aj to, čo sa mi nepáčilo.
Rozhodli sme sa, že pôjdeme do Amsterdamu ešte pred začiatkom školy, a tak sme vyrazili. Vlakom z Utrechtu je to nejakých 28 minút a cesta tam stojí 7,50€. Vlak bol dosť preplnený, takže sme museli stáť celú cestu, no bola to len pol hodina, takže sme to vydržali.
Ak mám byť úprimná, stanica v Amsterdame zvnútra bola dosť o ničom. Samozrejme, v porovnaní s tým, čo máme na Slovensku to bol luxus, ale po tom, čo som videla tú v Utrechte a Rotterdame, tak bola len preplnená a stiesnená. Zvonku to však bolo niečo úplne iné. Na rozdiel od spomínaných dvoch miest, stanica v Amsterdame je staručká a ak by jej práve nerekonštruovali fasádu, tak by som si ju s radosťou odfotila a kochala sa ňou.
Akonáhle vyjdete zo stanice, naskytne sa vám výhľad na Amsterdam z filmov. Kanály, budovy opierajúce sa o seba, obrovská bazilika, milión ľudí, bicyklov, autobusov, električiek.
Moja najzákladnejšia rada, keď niekam idete - nemajte mapu ani nič, proste sa len prechádzajte bez toho, že by ste každé tri sekundy zastavovali a premýšľali, kadiaľ ísť. Uvidíte tak viac.
A ďalšia rada - stiahnite si Sygic. Jednoducho si tam napíšte kam chcete ísť, nemusíte mať ani prístup na net a nasledujete cestu, ktorú vám ukáže, keď už fakt niečo chcete vidieť.
My sme sa snažili vyhnúť davu ľudí, takže sme nevošli na tú hlavnú a asi najznámejšiu a najpreplnejšiu ulicu, ale ocitli sme sa niekde vo vedľajšej uličke a boli sme blízko pri Red Light District, takže to bola naša prvá zastávka. Ani sme si neboli isté či sme v správnej ulici, lebo to vyzeralo ako každá iná, len mala o niečo viac sex shopov a podobných "obchodov" či "barov". Videli sme nahé škaredé ženy a postúpali po kope bordelu. Je pravda, že bolo ráno a ulice sa ešte len čistili.
Red Light District je asi najlepšie vidieť v noci. No ale bol to zážitok vidieť v jednej uličke coffeeshop (kde sa predáva tráva), sex shop s obrovským výkladom plným pomôcok akoby vystrihnutých z 50 Odtieňov, pizzeriu a obchod Party Pills. Akoby to bolo tak vedľa seba naschvál postavené.
Potom sme sa opäť bezcieľne potulovali a nakoniec sa rozhodli, že ideme k Rijksmuseum, čo je jedno z najznámejších múzeí. Od stanice je to pomerne ďaleko, prešli sme cez nejakú hlavnú ulicu, kde boli samé reštaurácie a kaviarne (a úplne nádherný chlap, ktorý sa na mňa usmial a mám chuť sa tam vrátiť len kvôli nemu, lebo AAAAAACH), šli sme popri fakt veľkom kanály v porovnaní s tými menšími, čo sú v Utrechte, potom tam boli uličky so samými obchodmi a bum, zrazu sme boli pri Waterstones.
Zamilovala som sa. Mali tam také krásne Holandské tašky a všetko možné aaach. Keď ešte pôjdeme do Amsterdamu, tak si odtiaľ jednoznačne kúpim nejakú knihu a aj tašku, aby som mala suvenír.
A potom sme sa ocitli na takých uliciach, ktoré boli také preplnené, že každú chvíľu hrozilo, že vás zrazí električka alebo auto či cyklista. Raz nás dokonca skoro jedna električka fakt prešla. Šialené niečo. Na každom rohu máte nejaký fastfood či obchodík so suvenírmi.
Museumplein ja námestie plné múzeí a je to asi jedno z najkrajších miesto v Amsterdame. Máte tam Rijksmueum, múzeum Van Gogha (mimochodom, v Holandčine sa g číta ako KCH a v ako F, takže to nie je Vincet Van Gogh, ale Fincent Fan Kchoch), Stedelijk Museum a aj známy I AMsterdam nápis. Vyzeralo to tam fakt nádherne a strávili sme tam asi najviac času, pretože sme sa prechádzali po záhradách okolo Rijksmuseum, ktoré sú voľne dostupné.
Cestou späť sme šli cez také nádherné uličky, z ktorých sme mali pocit, akoby sme boli v Brooklyne. Ďalšou zastávkou bola štvrť Jordaan, ktorá je vraj jedna z najkrajších. Práve tam je krásny kostol a neďaleko sa nachádza aj dom Anny Frankovej. Ak vám mám pravdu povedať, dom Anny Frankovej je dosť nuda. Ako neboli sme dnu, lebo tam bol, ako stále, nekonečný rad, ale zvonku je to dosť zmodernizovaná budova a celkovo ma zaujímalo pozrieť sa na to len zvonku, lebo oveľa väčší zmysel vidím v tom ísť napríklad do Osvienčimu.
Chceli sme nájsť ešte taký veterný mlyn, ale nepodarilo sa nám to, tak po návšteve Primarku, ktorý sa nachádzal na najpreplnejšej ulici, sme sa vybrali späť na stanicu. Poobede bolo v Amsterdame už toľko ľudí, že sa tam ani nedalo normálne poprechádzať a užiť si mesto a mala som len nervy.
Bol to teda úspešný deň - videli sme Amsterdam a jeho slávne kanály, Rijskmuseum aj so známym nápisom I AMsterdam, dom Anny Frankovej, cítili toľko trávy, že sme sa z toho asi aj sfajčili  (v Amsterdame trávu cítite každé dva metre, čo je asi hlavne preto, že tam je kopa mladých turistov, ktorí tam idú hlavne kvôli tej tráve, v Utrechte ju cítiť len zriedkakedy), nakúpila som si HP ponožky a deku a urobila kopu fotiek.

Budúce články
Holandsko vs. Slovensko
Výlet na zámok De Haar

Predošlé články
Erasmus+ a všetko, čo treba vedieť
Slovensko - Rotterdam - Utrecht