Všetko o fantasy a ešte viac

Fantasy je žáner, o ktorom si väčšinou myslíme, že vieme o čo ide, no aj napriek tomu by ste mi pravdepodobne nevedeli poriadne odpovedať, ak by som sa vás opýtala na rozdiel medzi fantasy a iným príbuzným žánrom, ako napríklad sci-fi, mytológiou či rozprávkami. Všetci tento žáner čítame alebo sme mu už aspoň raz dali šancu, no vieme o ňom aj niečo viac? Mňa napríklad dnes fascinoval instagramový príspevok, kde sa niekto sťažoval, ako môžu ľudia povedať, že čítali fantasy, keď čítali len Na dvore z tŕňov a ruží. A presne na túto otázku, nájdu ľudia odpoveď v článku, pretože vysvetlím, čo je fantasy, ako odlíšiť tento žáner od iných, a zároveň ukážem aj niektoré populárne pod-žánre. Poďme teda na to.

Žáner fantasy je transmediálny žáner, čo znamená, že sa objavuje nie len v knihách, ale aj vo filmoch, seriáloch a dokonca aj v počítačových a spoločenských hrách, kresbách a iných médiach. Ide o žáner, ktorého základná definícia hovorí, že musí obsahovať prvky, ktoré sa nedajú nájsť v skutočnom svete. No v skutočnom svete sa nedajú nájsť ani lietajúce autá či vesmírne lode lietajúce svetelnou rýchlosťou. Fantastické, teda vymyslené elementy sa môžu objavovať nie len vo fantasy, ale aj v sci-fi, mytológii či dokonca v obyčajnej svetovej beletrii. Napríklad Zvieracia farma obsahuje fantastický prvok, a to hovoriace zvieratá, no nejde o fantasy. Je to len alegorický prvok, akási metafora, ktorá za pomoci zvierat odráža socializmus. No môže sa stať aj presný opak, teda to, že fantasy román tento nadprirodzený prvok nemá, keďže nie všetky knihy v tomto žánri obsahujú napríklad takú mágiu a predsa len sú označované za fantasy. Práve preto potrebujeme pre tento žáner presnejšiu definíciu, ktorá ho jasne a zrejme oddelí od ostatných príbuzných žánrov.

Dôvodom, prečo sa jednotlivé prvky fantasy objavujú v rôznych žánroch naraz je často-krát to, že mnoho fantasy diel je inšpirovaných mytológiou, folklórom, legendami či skutočnou históriou. Určite si pri tomto vybavíte hneď niekoľko kníh a rovno celých sérii, ako napríklad Percy Jackson, Americkí bohovia či Zaklínač, ktoré sú inšpirované práve mytológiou. Okrem mytológie sú častou inšpiráciou aj rozprávky, z čoho vznikajú dnes populárne prerozprávania, teda "retellings". Tu si opäť môžeme hneď spomenúť na Na dvore z tŕňov a ruží, Mesačné kroniky či Krutú krásu, a nespočetné množstvo iných fantasy kníh. Rozprávky a fantasy toho majú celkovo veľa spoločného. Majú rovnaké postavy, ako napríklad princeznú, hrdinu a zloducha; nájdu sa aj nadprirodzené bytosti a prvky, ako draky, čarodejníci a hovoriace zvieratá; a dokonca aj zápletky sú podobné - hrdina odíde z domu, musí niečo vykonať, na ceste stretáva pomocníkov a bojuje so záporákom.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Dany's Books (@danysbooks), 17 Jan 2020 o 3:39 PST

Ako teda odlíšiť mytológiu a rozprávky od fantasy? Ak ide o mytológiu, tam je podstatný čitateľ a jeho porozumenie alebo vnímanie toho diela. Totiž, keď bola napríklad napísaná grécka mytológia, čitatelia verili na dané nadprirodzené prvky, teda bohov a to, čo vykonávali, no moderní čitatelia tieto prvky považujú za fantastické a nemožné. A čo sa týka rozprávok, tu je jeden základný rozdiel. Zatiaľ čo fantasy knihy sú dlhé a ucelené diela, a žáner nie je úplne jasne definovaný a uzavretý, rozprávky sú krátke a jednoduché texty, žáner je uzavretý a presne definovaný.

Prekvapujúce však je, že hoc si najviac ľudí mýli sci-fi a fantasy, tieto dva žánre sa dajú rozlíšiť najjednoduchšie. Napríklad, prvky vo fantasy sú považované za fiktívne a nereálne, zatiaľ čo v sci-fi sú pravdepodobné, teda sa môžu stať niekedy v budúcnosti. Zároveň, ako už bolo spomínané, fantasy je často založené na mýtoch, legendách a rozprávkach. Je podstatné tiež vnímanie čitateľa, ako aj postoj postáv k nadprirodzeným prvkom. Napríklad, ak by boli v realistickom a futuristickom svete vyobrazené draky a postavy ako aj čitatelia by to brali ako prirodzený element, teda niečo ako dinosaury, ide o sci-fi.

Fantasy je teda eklektický žáner spájajúci prvky rôznych žánrov, ktoré už boli spomínané, no aj ďalších iných, ako napríklad horor, romantiku, gotické romány, trilery a podobne. Ak má byť román považovaný za žáner fantasy musí alebo aspoň by mal spĺňať nasledujúce:

musí obsahovať nadprirodzené elementy, ktoré neexistujú v našej realite, v našom svete;

mal by byť alebo môže byť inšpirovaný iným žánrom;

mal by obsahovať nejaké dobrodružstvo, úlohu, výpravu na niekoho záchranu či na nájdenie; nejakého artefaktu

hlavná postava by mala byť hrdina/hrdinka, ktorý bojuje proti zlu, vydá sa na nejakú cestu a podobne;

malo by tiež ísť o konflikt medzi zlom a dobrom;

čitateľ obsahu nesmie veriť.

Je však nutné doplniť, že fantasy príbeh sa nemusí odohrávať len vo vymyslenom svete, keďže existuje mnoho pod-žánrov, ktoré sa odohrávajú práve v našom skutočnom svete. Tento žáner je ťažké definovať jednoznačne, keďže sa jeho prvky prekrývajú s mnohými ďalšími žánrami a práve preto je niekedy náročné danú knihu zaradiť ku konkrétnemu žánru a ešte ťažšie ku konkrétnemu pod-žánru.

Exituje totiž veľa typov fantasy, teda spomínaných pod-žánrov, ktoré sú takmer rovnaké, keďže sa ich prvky vzájomne prepletajú, a práve preto môžeme zaradiť jeden román do viacerých sub-žánrov. Rozlišujeme napríklad dobrodružnú fantasy, gotickú, high alebo epic fantasy, low fantasy, historickú fantasy, stredovekú, mytologickú, paranormálnu, urban fantasy, fantasy inšpirovanú rozprávkami a/alebo young adult fantasy. Je ich naozaj veľa a vymenovávať všetky ani nie je potrebné. Opíšeme si teda tie, s ktorými sa stretávam aspoň ja najčastejšie.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Dany's Books (@danysbooks), 15 Sep 2019 o 3:38 PDT

High alebo epic fantasy (vysoká a epická fantasy) je fantasy v najtradičnejšom zmysle. Ide o komplikovaný príbeh zasadený do vymysleného sveta, ktorý je prepracovaný, má vlastnú históriou a kultúru. Príbeh, ktorý sleduje viacero postáv je zložitý a neovplyvňuje len hlavné postavy, ale celý svet. Najlepším príkladom tohto pod-žánru je Tolkien a jeho romány. Rôzni odborníci majú rozdielne názory a definície na hrdinskú, epickú a vysokú fantasy, aj keď sa tieto tri pod-žánre často spájajú.

Historická fantasy je zasadené buď do nášho sveta v minulosti no s fantastickými prvkami, alebo ide o svet podobný nášmu no vymyslený, ktorý je jasne inšpirovaný skutočnou históriou a dobou, väčšinou teda stredovekom. Tu si ako príklad môžeme uviesť Georga R.R. Martina a jeho Pieseň ľadu a ohňa.

Urban fantasy romány sú zasadené do alternatívneho skutočného sveta, niekedy vymysleného, ktorý je však podobný nášmu. Svet je moderný, takže nejde o minulosť, ako pri historickej fantasy. Príbehy sú blízke skutočnej realite, ale obsahujú nadprirodzené prvky, ako napríklad mágiu. Tento pod-žáner je veľmi podobný low fantasy (nízkej fantasy) ako aj paranormálnej fantasy. Keďže ide o urban fantasy, príbeh je sústredený v nejakom mesto. Ide napríklad o Nástroje smrteľníkov od Cassandry Clare.

Paranormálna fantasy alebo často nazývaná paranormálna romantika je veľmi podobná urban fantasy a niekde určovaná ako jej pod-kategória. Príbeh sa sústreďuje na konkrétnu paranormálnu bytosť a romantiku, ktorá tvorí základ celého príbehu. Ako príklad môžem uviesť Súmrak od Stephenie Meyer.

Low fantasy (nízka fantasy) je opakom vysokej fantasy. Ide teda o príbeh, ktorý je zasadený do nášho sveta a obsahuje rôzne magické prvky. Je to napríklad séria Harry Potter.

Young adult fantasy sa odlišuje hlavne vekom postáv, no aj príbehom. Obsahuje nadprirodzené prvky ako každá fantasy, no postavy sú väčšinou tínedžeri a v príbehu sa vyvíjajú, teda nečelia len nadprirodzeným problémom, ale aj problémom dospievania. Ako príklad si môžeme uviesť Upírsku akadémiu od Richelle Mead.

Samozrejme, existuje mnoho ďalších pod-žánrov, o ktorých si môžete prečítať či už na Wikipédii alebo si prezrite moje zdroje. Zároveň, knihy spadajú do viacerých pod-žánrov, preto môžeme napríklad Uprísku akadémiu zaradiť nie len do young adult fantasy, ale aj do paranormálnej fantasy. Tak ako Pieseň ľadu a ohňa môže byť historická, ale aj stredoveká fantasy.

Čo som sa však týmto článkom snažila povedať je, že žiaden fantasy román nie je nadradený ani podradený. To, že máme high a low fantasy neznamená, že high je niečo viac, hovorí to len o úrovni nadprirodzených prvkov. Či už niekto číta Súmrak, Harryho Pottera, Trón zo skla alebo Pána prsteňov, všetci čítame fantasy. Niekto zložitejšiu, niekto komplikovanejšiu, každý to, čo sa mu páči. Dúfam, že vám tento článok pomohol zistiť aspoň o trochu viac, čo je fantasy a aké rôzne pod-žánre existujú.

Zdroje:

BRIAN LAETZ, Brian a Joshua J. JOSHUA J. JOHNSTON. What is Fantasy? Philosophy and Literature. Johns Hopkins University Press, 2008, 32(1), 161-172. DOI: 10.1353/phl.0.0013. ISSN 1086-329X.

CACHINERO, Mar Casas. Young Adult Fiction. 2017.

Common fantasy sub-genres. Thoughts on fantasy [online]. 2015 [cit. 2020-08-27]. Available at: https://thoughtsonfantasy.com/2015/12/07/17-common-fantasy-sub-genres/#highfantasy

CLUTE, John, CLUTE, John a John GRANT, ed. Fantasy. The Encyclopedia of Fantasy [online]. London: Orbit, 1997 [cit. 2019-11-05]. Dostupné z: http://sf-encyclopedia.uk/fe.php?nm=fantasy

FITZGERALD, Meghan A. Young Adult Fantasy Fiction in Recent Years: A Selected Annotated Bibliography. Chapel Hill, 2008. MA. University of North Carolina.

CHUNG, Yu-Ling. Translation and Fantasy Literature in Taiwan: Translators as Cultural Brokers and Social Networkers. New York: Palgrave Macmillan, 2013. ISBN 978-1-137-33277-6.

LESNIAKOVÁ, Denisa. Commented translation of a fantasy short story by Leigh Bardugo. Košice, 2020. Diploma thesis. Pavol Jozef Šafárik Univerzity. Thesis supervisor Marián Andričík.