Autor: Kass Morgan
Séria: The Hundred
Diel v sérii: prvý
Žáner: YA, dystopia
Dátum vydania: sj, čj, eng vyšlo
Počet strán: 280
Hodnotenie GR: 3,45
Fun 1/5
Love 2/5
Boyfriend 0/5
Tears 0/5
Anotácia:
V budúcnosti žijú ľudia miesto miest na vesmírnej lodi, ktorá obieha okolo toxickej zemskej atmosféry. Nikto nevie, kedy alebo či vôbec bude dávno opustená planéta niekedy opäť obývateľná. Tvárou v tvár ubúdajúcim zdrojom a rastúcej populácii vládni lídri vedia, že musia získať svoju domovinu späť do svojich rúk... skôr než bude príliš neskoro.
Teraz je stovka mladistvých delikventov poslaná na vysoko
nebezpečnú misiu, aby opäť osídlili Zem. Po brutálnom pristátí sa
tínedžri ocitnú na prekrásnej planéte, ktorú doteraz pozorovali len z
vesmíru. Bojujúc proti nebezpečiam tohto drsného nového sveta sa snažia
vytvoriť komunitu. Ale sú prenasledovaní minulosťou a neistí z
budúcnosti. Aby prežili sa musia naučiť veriť - a dokonca aj milovať-
znovu.
Môj názor:
Ďalšia z kníh, o ktorých si neviem, čo myslieť. Tešila som sa na ňu a priznám sa, že som neverila všetkým recenziám. Myslela som si, že akási akcia sa tam vyskytne. Tak som sa do knihy pustila a trvalo mi to veľmi dlho kým som to prečítala, aj napriek tomu, aká tenká kniha je.
Úvod ma dostal. Hneď som sa vžila do deja a čakala som, že takto ma kniha bude baviť celý čas. Mýlila som sa. Po prvých kapitolách nadšenie opadlo a začala som sa neskutočne nudiť. Nebavilo ma čítať z pohľadov toľkých postáv. Najprv som sa rada vracala za Glass do vesmíru, neskôr som radšej sledovala Clarke.
Dej je v podstate o ničom. Ak by sa ma niekto spýtal, o čo v tejto knihe ide, maximálne by som povedala, že o znovu osídlenie sveta. Lenže veľa z toho tam nebolo. Celá kniha mi pripadala ako len nejaký rozbeh k celej pointe, tej som sa však nedočkala. Celý čas čítame len nudné rozhovory. Nič veľké sa nedeje, v celej knihe chýba poriadna akcia.
Toto dielo je písané zo štyroch pohľadov - Bellamy, Clarke, Wells a Glass. Prvý traja menovaní sa dostali na Zem, Glass ostáva na lodi, vďaka čomu môžeme sledovať aj to, čo sa deje vo vesmíre. Jedna kapitola je rozprávanie z jedného pohľadu. Kapitoly sú krátke, niekedy som sa konečne začítala a presne vtedy kapitola skončila a ja som musela prejsť na inú postavu, čo mi vadilo. 
Autorka má jednoduchý štýl písania, nepreháňa to s opismi, čo mi miestami chýbalo, keďže som si prostredie nedokázala úplne predstaviť. Kass však nemá to čaro niektorých autoriek, ktorých písanie vás tak pohlti, že sa nedokážete od knihy odtrhnúť. Naopak, od Prvých sto som sa odtrhovala veľmi často a ľahko. Autorka ma ničím nepresvedčila, aby som ostala čítať, pretože sa nič drastické, dramatické ani neviem aké neudialo. Až na konci čo to zo seba Kass vypudila a ukončila knihu nevysvetlenými otázkami... teda len vetami. Pritiahlo ma však vracanie sa do minulosti, ktoré sa nachádza v každej kapitole. Vďaka tomu máme možnosť zistiť, ako sa dostali všetky hlavné postavy tam, kam sa dostali.
Postavy mi prišli ako z jedného vreca. Nič na nich podľa môjho názoru nebolo výnimočné. Wells a Bellamy ani neviem ako vyzerajú. Všetci štyria sa neodlišovali ani vlastnosťami. Každý mal nejaké dobré nápady, každý povedal svoj názor, každý niekedy mlčal. Akoby boli jeden a ten istý človek. Ale Wells ma za srdce nechytil vôbec. Ak sa mám priznať, neznášala som ho. Jeho gesto mi vôbec neprišlo romantické, skôr hlúpe. Urobil totálnu somarinu... teda nie len jednu. Vždy, keď som narazila na kapitolu z Wellsovho pohľadu, nechcelo sa im čítať. Nudil ma a tie kapitoly som neznášala.
Ak mám knihu porovnať so seriálom, je to niečo úplne iné. Seriál si zachováva maximálne tak základnú pointu, no to je všetko. Je oveľa akčnejší a so zaujímavejšími zápletkami.
Keby kniha bola o niečo dlhšia a na jej konci bola kopa akcie, bitiek a podobných vecí, zdala by sa mi byť dobrá. Takto ma toto dielo vôbec nezaujalo a ukrutne unudilo. Nápad dobrý, spracovanie nie.
obálka: veľmi pekná
ja a kniha: v eng, týždeň a pár dní
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára