Autor: Stephen Chbosky
Dátum vydania: sj 2012, eng 1999
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 208
Hodnotenie GR: 4,20
Fun 2/5
Love 4/5
Boyfriend -/5
Tears 3/5
Anotácia:
Charlieho malé tajomstvá sú o dospievaní. Charlieho listy sú oveľa intímnejšie ako denník, sú smutné aj veselé, tragické aj komické. Nevieme, kde žije, nevieme, komu píše, vieme však o svete, o ktorom píše. Snaží sa žiť svoj život najlepšie, ako vie, no zároveň uteká pred jeho nástrahami a dostáva sa do sveta prvých rande, rodinných drám a nových priateľov. Sveta sexu, drog a kultovej Rocky Horror Picture Show, sveta, v ktorom je potrebná len úžasná pieseň na úžasnej ceste k nekonečnosti.
zdroj: Slovart
"Cítim sa nekonečne."
Môj názor:
Poznáte ten pocit, keď je kniha taká dobrá a bezchybná, plná hlbokých myšlienok a reality? Toto je ono.
Príbeh je o Charliem, ktorý ide po prvýkrát na strednú. Nemá kamarátov, keďže len nedávno zažil hroznú tragédiu a tak sa obáva, čo mu vietor privanie. A prifúkol mu partiu naozaj skvelých kamarátov, na ktorých sa nedá len tak zabudnúť.
Keď som otvorila knihu, bola som hneď prekvapená, že je to písané formou listou, pretože som to nevedela. Totiž, knihu som chcela, ale nezisťovala som si o nej veľa, teda nečítala som recenzie a podobne.
Bola som ale rada, že konečne to bude niečo nové ako čerstvý vzduch. Listovou formou som ešte nečítala. A vlastne je to skoro to isté, čo denník. Takéto veci mám rada, keďže to píše v podstate hlavná postava a vďaka tomu sa s ňou viem viac stotožniť. Príde mi to, akoby som hrdinovi viac rozumela a viac ho chápala takto, než keď som mu nonstop v hlave počas čítania kníh s ja-rozprávaním.
Veľmi sa mi páčilo, že autor písal vhodne na Charlieho, teda hlavnej postavy, vek a nič mi na tom nevadilo. Tu trochu spomeniem napríklad Johna Greena, ktorého kniha Na vine sú hviezdy je tiež plná hlbokých myšlienok, no keď sa nad tým zamýšľam, príde mi divné, že také úžasné vety vyslovili postavy mladšie odo mňa. Naopak u Stephena Chbovského mi jeho citáty pripadali úplne skvelé a dokonalo sa hodiace, a to práve kvôli hlavnej postave.
Charlie je, ak sa nemýlim, 15-ročný chalan, ktorého povaha ma neskutočne prekvapila. Ako som už spomínala, najprv som videla film, tam sa mi zdal byť Charlie milý, nechápavý a tak trochu ustráchaný chlapec. Naopak v knihe bol uplakaný, správal sa nevyspelejšie, ale zároveň bol nesmierne inteligentný. A aj napriek tomu bol tiež dosť nechápavý a tak naivne hlupučký, čo bolo také zlaté, až som ho mala chuť neustále objímať. Tiež bol podľa mňa odvážny a nebojácny, pretože aj napriek tomu, aký bol tichý, nenechal si vždy skákať po hlave. Hlavne nie od cudzieho. Najviac si ma však získal vďaka svojej dobrosrdečnosti a úprimnosti, teda ak sa dá vytáranie všetkého, čo príde na jazyk považovať za úprimnosť. Čo je vlastne aj ironické, vzhľadom na názov knihy.
Príbeh je až neuveriteľne dojímavý a smutný. Dosť často mi bolo do plaču, keď som čítala, čo všetko má Charlie na srdci. Nechýba ani taký ten jemný humor, kedy sa prejavuje Charlieho naivita. Nemálo krát som sa pristihla, ako sa usmievam od ucha k uchu, keď Charlie niečomu nechápal.
Často ma kniha aj dojímala vďaka nádherným pasážam plným priateľstva a chcelo sa mi plakať, že ja nemám takých kamarátov. Kamarátov, ktorí mali každý nejaký svoj poznávací znak, každý mal svoje temné ja a svoje vady, ale vždy boli všetci skvelí priatelia.
Aj ja chcem takého Patricka. Vtipného gaya a skvelého kamaráta. Aj ja chcem takú Sam. S úžasným vkusom pre hudbu a skvelú kamarátku. Aj všetkých ostatných.
Autor mi predstavil toľko úžasných postáv a takmer všetky som si zamilovala.
Vyšli mi zo tri slzy, to však neznamená, že kniha nebola emotívna, nebola zlá. Bola skvelá. A ako som už napísala, príde mi to ako dielo hodné maturity. Naozaj. Toľko nádherných myšlienok, pri ktorých by sa profesorky vyžívali v "čo tým chcel autor povedať".
Nikdy sa asi nedozviem, komu Charlie písal, ale som rada, že to robil, inak by som nemala možnosť spoznať jeho svet a som mu za to vďačná.
Krátka recenzia, ktorá hovorí za všetko.
Och a mimochodom, ak ešte neviete, film režíroval aj napísal autor knihy. A po prečítaní knihy som prišla na to, že film je v podstate dosť iný, no zároveň rovnaký. Akoby sa autor snažil podať ten istý príbeh úplne inak, z iného uhla pohľadu alebo chcel len vyskúšať niečo iné, ako by to asi vyzeralo.
Odporúčam preto knihu a aj film. A najlepšie obe.
Keď som otvorila knihu, bola som hneď prekvapená, že je to písané formou listou, pretože som to nevedela. Totiž, knihu som chcela, ale nezisťovala som si o nej veľa, teda nečítala som recenzie a podobne.Bola som ale rada, že konečne to bude niečo nové ako čerstvý vzduch. Listovou formou som ešte nečítala. A vlastne je to skoro to isté, čo denník. Takéto veci mám rada, keďže to píše v podstate hlavná postava a vďaka tomu sa s ňou viem viac stotožniť. Príde mi to, akoby som hrdinovi viac rozumela a viac ho chápala takto, než keď som mu nonstop v hlave počas čítania kníh s ja-rozprávaním.
Veľmi sa mi páčilo, že autor písal vhodne na Charlieho, teda hlavnej postavy, vek a nič mi na tom nevadilo. Tu trochu spomeniem napríklad Johna Greena, ktorého kniha Na vine sú hviezdy je tiež plná hlbokých myšlienok, no keď sa nad tým zamýšľam, príde mi divné, že také úžasné vety vyslovili postavy mladšie odo mňa. Naopak u Stephena Chbovského mi jeho citáty pripadali úplne skvelé a dokonalo sa hodiace, a to práve kvôli hlavnej postave.
Charlie je, ak sa nemýlim, 15-ročný chalan, ktorého povaha ma neskutočne prekvapila. Ako som už spomínala, najprv som videla film, tam sa mi zdal byť Charlie milý, nechápavý a tak trochu ustráchaný chlapec. Naopak v knihe bol uplakaný, správal sa nevyspelejšie, ale zároveň bol nesmierne inteligentný. A aj napriek tomu bol tiež dosť nechápavý a tak naivne hlupučký, čo bolo také zlaté, až som ho mala chuť neustále objímať. Tiež bol podľa mňa odvážny a nebojácny, pretože aj napriek tomu, aký bol tichý, nenechal si vždy skákať po hlave. Hlavne nie od cudzieho. Najviac si ma však získal vďaka svojej dobrosrdečnosti a úprimnosti, teda ak sa dá vytáranie všetkého, čo príde na jazyk považovať za úprimnosť. Čo je vlastne aj ironické, vzhľadom na názov knihy.Príbeh je až neuveriteľne dojímavý a smutný. Dosť často mi bolo do plaču, keď som čítala, čo všetko má Charlie na srdci. Nechýba ani taký ten jemný humor, kedy sa prejavuje Charlieho naivita. Nemálo krát som sa pristihla, ako sa usmievam od ucha k uchu, keď Charlie niečomu nechápal.
"Nemôžeš len tak sedieť, uprednostňovať životy ostatných pred svojim a myslieť si, že to je láska. To sa nedá. Musíš niečo robiť."
Často ma kniha aj dojímala vďaka nádherným pasážam plným priateľstva a chcelo sa mi plakať, že ja nemám takých kamarátov. Kamarátov, ktorí mali každý nejaký svoj poznávací znak, každý mal svoje temné ja a svoje vady, ale vždy boli všetci skvelí priatelia.
Autor mi predstavil toľko úžasných postáv a takmer všetky som si zamilovala.
Vyšli mi zo tri slzy, to však neznamená, že kniha nebola emotívna, nebola zlá. Bola skvelá. A ako som už napísala, príde mi to ako dielo hodné maturity. Naozaj. Toľko nádherných myšlienok, pri ktorých by sa profesorky vyžívali v "čo tým chcel autor povedať".
Nikdy sa asi nedozviem, komu Charlie písal, ale som rada, že to robil, inak by som nemala možnosť spoznať jeho svet a som mu za to vďačná.
Milý priateľ, teda Charlie!
Ďakujem Ti za tvoje listy, ktoré mi ukázali, čo to priateľstvo znamená. Ďakujem Ti, že som Ťa mohla spoznať.
Krátka recenzia, ktorá hovorí za všetko. Och a mimochodom, ak ešte neviete, film režíroval aj napísal autor knihy. A po prečítaní knihy som prišla na to, že film je v podstate dosť iný, no zároveň rovnaký. Akoby sa autor snažil podať ten istý príbeh úplne inak, z iného uhla pohľadu alebo chcel len vyskúšať niečo iné, ako by to asi vyzeralo.
Odporúčam preto knihu a aj film. A najlepšie obe.
Krásná recenze. :) Jen škoda, že v ČR už není k dostání.
OdpovedaťOdstrániť