RC: Zuzka Šulajová - Džínsový denník 4

Originálny názov: Džínsový denník
Autor: Zuzka Šulajová
Séria: Džínsový denník
Diel v sérii: 4
Dátum vydania: 2014
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Počet strán: 368
Hodnotenie GR: 4,00

Fun  4/5
Love  4/5
Boyfriend  5/5
Tears  ∞/5

Anotácia: 
Napriek tomu, že Paula nezvratne dospieva, svojho denníka sa nevzdáva a sprevádza ju aj ďalšími piatimi rokmi štúdia. Paule je sprvoti trošku smutno za bývalými spolužiakmi, hoci s niektorými zostáva v kontakte. Na začiatku prvého semestra jej však mama povie, že vysoká škola jej zmení život takisto ako stredná. Má pravdu? A budú to mať na svedomí noví spolužiaci? Staré lásky, ktoré nehrdzavejú? Lukášovi kamaráti z Anglicka, ktorí sa dovalia na Slovensko? Prichádza vek vhodný na životné rozhodnutia - vloží niekto hlavu do chomúta?

 

Môj názor:

Ja a Džínsový denník sme známa dvojka už do mojich rokov na základnej škole. Džínsový bola moja úplne prvá kniha, ktorá sa mi dostala neskutočne pod kožu a zistila som, že takýchto skvostov môže byť aj viac, preto som ďalej čítala. Prežívala som všetko s Paulou od jej prvého ročníka na strednej škole, kým ja som bola v nejakom siedmom ročníku a predstavovala si, aké to asi je. V tých časoch som prečítala aj dvojku, ktorou to malo skončiť. Doteraz považujem druhý diel za najlepší.

A potom som sa dostala aj ja na gymnázium a Zuzka oznámila pokračovanie. Tretí diel, ktorý sa venoval už maturitnému ročníku. Zaľúbila som si Džínsový ešte viac, ak sa to vôbec dalo. Lebo predtým, som sa nevedela do toho tak vžiť. Ja som bola na ZŠ a Paula na gympli. Urobila som si skreslený obrázok o tom, ako to chodí. Ak sa nemýlim, tretí diel som čítala počas môjho tretieho ročníka na gymnáziu, takže som všetkému chápala. Vedela som sa vcítiť do Pauly a teraz to viem ešte viac, keďže aj ja som v maturitnom ročníku. 

Potom prišiel Džínsový denník Lukášovými očami a to som už definitívne vedela, že Lukáš, je mojou osudovou láskou. Ale ani tým sa to neskončilo. Niekedy v lete (vôbec nemám šajnu kedy) som zistila, že Zuzka pripravuje ďalšie tri diely. Tešila som sa. Naozaj som sa neskutočne tešila, pretože je to moja obľúbená séria, s ktorou som vyrástla. Paula bola ako moja najlepšia kamarátka a Lukáš ako môj frajer. A čo mi táto kniha priniesla?

Utrpenie. To mi priniesla. 

Zuzka Šulajová má úžasný štýl písania, ktorý chytí okamžite každého. Keďže je kniha písaná denníkovou formou, je jasné, že to nie je akcia za akciou a dráma za drámou. Je to obyčajné opisovanie života, ktoré by v iných prípadoch bolo nudné, ak by nešlo práve o Džínsový denník s hlavnou protagonistkou Paulou. 

Paula je už na výške a snaží sa zvládnuť učenie, kamarátov, svojho priateľa, dvoch ozrutných psov a svoju rodinu. Neustále jej do života vbehne niečo nečakané alebo smiešne, vďaka čomu nebol zápis v denníku, ktorý by ma nerozosmial. Teda len do polovice.

Stále ide o ten typický Džínsový denník, kde Paula zažíva nečakané trapasy a my sledujeme životy aj jej kamarátov, ktorých poznáme z predchádzajúcich dielov. Stále ide o ten typický Džínsový denník, ktorý som si obľúbila ešte na základnej škole. Stále ide o ten typický Džínsový denník, ktorý aj po takom dlhom čase chytí aj dnešné deti, dnešnú mládež. 

Veľmi sa mi páčilo to, že Zuzka sa orientovala v danom roku, ktorý určila, respektíve vedela, čo vtedy bolo a čo nie. Keďže má Džínsový denník už toľko rokov (sedem, ak sa nemýlim), aj zápisky sú v daných rokoch, mám pocit, že tie v prvom ročníku sa začínajú skôr než v 2007. Teda kým tam prevládal pokec, mladí chodili často vonku, nepili a nefajčili úplne všetci, nesedeli stále za počítačmi a ak aj hej, tak hrali hry a nezávisláčili na internete, teraz už som pociťovala presne to, čo som už raz zažila.

Zuzka sa totiž dostala na rok 2009, kedy všetci vieme, že sa ku nám dostal FB. Doteraz si pamätám, ako mi ho sestra ukázala a ja som si ho založila len kvôli hre Pet Society. Mala som 13 či 14 rokov a vtedy to bolo celé po anglicky, takže som takmer ničomu nerozumela. Nikto z mojich kamarátov to nepoznal, no postupne sa tam dostali všetci. A pozrime čo sa z toho stalo. 

Tým si ma Zuzka získala, že ukázala, akú schopnosť má Facebook. Dokáže aj nemožné. Uctievam Paulu za to, že na Facebooku netrávila každý deň, ako zvyšok jej priateľov, aj keď po prečítaní mi možno aj prisvedčíte, že keby tam častejšie chodila, možno by sa všetko nepokazilo.

Milujem Zuzku, že dokázala vytvoriť tak geniálne postavy ako Lukáša a Paulu. Lukáša, o ktorom som od druhej knihy vedela, že je to moja spriaznená duša a ako decko som si povedala, že môj osudový chlap sa bude volať Lukáš a iného nechcem. Paula, pri ktorej trapasoch som sa cítila trápne aj ja. Okrem týchto dvoch osôb tam boli aj Denisa s Jurom, Gabriela, zlatý Rišo a mnoho ďalších. Aj preto sa dokážem s Paulou ľahko stotožniť (zároveň je to jediná hlavná hrdinka zo všetkých mojich prečítaných kníh, s ktorou sa naozaj viem stotožniť), pretože nie len že ja neustále trapoším, mám rovnako starú a študujúcu sestru (ktorá nemá dieťa) a zároveň aj suseda a najlepšieho kamaráta ako je Rišo.

Tu pri tých dobrých veciach aj končím.

Tak ako som Zuzku obdivovala, tak som na ňu teraz aj nahnevaná. 

Chcela som pokračovanie, chcela som čítať ďalej a ďalej o Paule a Lukášovi, lenže miesto toho som skôr polovicu knihy preplakala. 

Neviem ani prečo som si prečítala dve recenzie na tento diel a tam sa čosi spomínalo, až som sa bála knihu vôbec začať čítať. Nakoniec som to nevydržala a musela som si pozrieť koniec. Ja! Čo toto nikdy nerobím a nechápem ľudí, ktorí to robia. Nezvládala som to psychicky. A to myslím vážne. Vy, praví čitatelia, by ste ma mali chápať, prečo som to tak prežívala, pretože s knihami sa to inak nedá. 

Poplakala som si a pokračovala normálne v čítaní. Kniha je naozaj písaná pútavo a nevedela som sa od nej odtrhnúť, ale to bolo len zle, keďže som tri hodiny vkuse plakala. Nedokázala som prestať. Plakať ani čítať. Vyfúkala som všetky servítky a ďalej som revala. Nie, ono to nebol taký plač, že raz za čas  mi vypadla slzička. Ja som skutočne revala, akoby mi niekto umrel. 

280 strán som v kuse plakala.

Posledné strany som si nechala na druhý deň, keďže som sa od nervov trošku pripila. Tie som nakoniec prečítala s takou prázdnotou v srdci aj v hlave. Už som nič nevnímala a nemala som ani silu vnímať. 

Na túto sériu som až príliš citovo napojená, a keď mi Zuzka toto zrobila, naozaj som bola veľmi, veľmi nahnevaná. Srdce mi puklo až to bolo počuť. Už mi ani slzy netiekli, lebo som už žiadne nemala, všetko som vyplakala, čo sa dalo. 

Kniha bola celkovo pútavá, ťažko sa od nej odtrhovalo, bola skvelo napísaná a vtipná, zároveň však neskutočne smutná. Chápem Lukáša, prečo to urobil, aj keď sa zachoval ako totálny idiot, ale naozaj ho chápem. Možno by som urobila to isté, len trochu by som nad tým pouvažovala a urobila to o niečo inak, o niečo lepšie. Poviem aj, že za to istým spôsobom môže Paula, pretože mi zo všetkých dielov práve v tomto prišla asi najviac taká utiahnutá a prísna či pesimistická. Ani neviem. Akoby jej všetko vadilo a nechcela sa zabávať. 

Pre ľudí, ktorí sériu začali čítať len nedávno to naozaj vrelo odporúčam, pre takých je to len ďalšia dráma, ktorá sa prekoná a počkajú si na pokračovanie. Pre tých, ktorí s touto sériou strávili svoje dospievanie tak ako ja odporúčam túto knihu tiež, lebo je naozaj dobrá, ale aj nie, pretože je to jedno veľké sklamanie, z ktorého sa aspoň ja budem ešte dlho spamätávať. 

A práve kvôli tomuto dielu ani neviem či chcem čítať ďalší. Ak hej, tak si asi najskôr prečítam niekde, ako to skončí a či sa mi to oplatí pretrpieť znovu. Naozaj si neviete predstaviť ako veľmi som plakala, že až moja mama nechápala, čo sa so mnou deje. Džínsový je naozaj moje dospievanie. Knihy by mali byť útek z reality. Z tej hroznej reality, do toho krásneho nerealistického života, v ktorom by sme chceli žiť, pretože ten náš stojí za prd. Tak prečo to Zuzka napísala tak prekliato realisticky? 

Táto kniha je tiež prvá kniha vôbec, ktorej nedávam hodnotenie, pretože neviem či dať jednu hviezdičku za totálne sklamanie a ubíjajúci dej alebo štyri hviezdičky za to, že je to stále rovnako dobré a stále rovnako skvelo a vtipne napísané. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu preskoly.sk.

Ak si chcete zakúpiť túto knihu, stačí kliknúť TU.