Keď si myslíš, že si spisovateľ S01E07

#1

#2

#3

#4

#5
#6

13.4.2017

Takže už asi dva týždne editujem. Napísala som si hlavné úlohy, teda o čo musím príbeh obohatiť, a čo potrebujem zmeniť, aby to dávalo zmysel. Je toho fakt dosť veľa, pretože, keď som to začala písať, tak som nemala domyslený úplne celý príbeh.

Napríklad potrebujem rozviť vzťah medzi dvomi postavami, tiež musím pridať kapitoly z iného pohľadu, zbaviť sa niekoľkých navyše postáv, pridať nejaký ten foreshadowing, atď atď.

Uvedomila som si, že to vôbec nie je jednoduché, lebo niektoré pasáže som fakt skvelo napísala, hlavne prvé tri kapitoly boli skvelé a opravovala som len drobnosti, ale potom prídu také tie stredné pasáže, kde som nemala, čo písať a tak, preto boli otrasné a doslova som musela prepisovať celé odseky, aby to znelo lepšie.

Ale mojím hlavným cieľom je to skrátiť. LENŽE! Viete aké je to ťažké? Aj keď chcem niečo vymazať a viem, že mi to netreba, tak to skrátim a šupnem do predošlej kapitoly, lenže potom pridám celú jednu kapitolu, ktorá mi knihu ešte predĺži. Začala som s nejakými 595 stranami a po 12 kapitolách mám 593. Veľmi som to teda neskrátila, čo vám poviem. Tiež som napísala takú scénu jednu, ktorá sa mi neskutočne páči a nehodlám ju vymazať, pretože som si vďaka nej zamilovala tie zlé postavy a chcem, aby aj čitateľ ich miloval (a zároveň nenávidel :D). Proste chcem im vytvoriť nejaké životy mimo príbehu, aby to nebol len zloduch, ktorý robí zloduchoviny, lebo je zloduch.

Posledné dva dni sa mi rozhodol office, že nebude fungovať, tak som nemohla opravovať a normálne som dostala depku, že nemôžem opravovať a úplne zle som sa kvôli tomu cítila. Previnilo dokonca. Dnes som ho preinštalovala a hurá hurá ide!

Včera som kvôli tomu, že mi nešiel office na notebooku zapla počítač odhodlaná, že idem opravovať a viete, čo som nakoniec urobila? Napísala štvorstranovú romantickú scénu, ktorá v tejto knihe ani nebude, jedine ak by sa mi to podarilo vydať, tak až v druhom diely. Je fakt krásna, musím sa pochváliť, že sa mi podarila, ale zároveň mám chuť si trhať vlasy, lebo... no lebo to môže byť až v ďalšej knihe haha. 

Predvčerom som sa dokonca dostala do štádia, že svoj príbeh nenávidím, je to hovadina a nikto to nevydá. Normálne som ležala v posteli a úplne sa užierala vlastnými myšlienkami, že na čo to vlastne píšem, aj tak to nikto nevydá, je to otrasné, nič nedáva zmysel, je to príliš prekombinované, je tam samé klišé, nenávidím to.

Tieto návaly hystérie ma naozaj prestávajú baviť.

20.4.
Nenávidím editovanie.
Trvá mi to 5x tak dlho ako písanie, pretože si najprv čítam celú kapitolu, keď vidím, že je to totálny shit a potom to celé prepisujem. Tak veľmi sa mi to nechce robiť, že si namiesto toho hľadám, aké tetovanie bude mať super-duper úžasná a dokonalá postava, ktorá sa zjaví hm... tak... O ŠTYRIDSAŤ KAPITOL!
Je až smiešne, ako sa môže kvalita kapitol líšiť z jednej na druhú. Fakt. Prvé tri boli také skvelé, že som až nechápala, ako sa mi aj po takom čase môžu tak páčiť. Upravila som len gramatické chyby a čo to doplnila.
Potom boli také, ktoré síce boli dobré, ale musela som prepisovať oveľa viac, no stále som použila väčšinu pôvodnej verzie.
A teraz? PREPISUJEM CELÚ KAPITOLU! Šľak ma trafí. Toto už je druhý či tretíkrát, čo to robím, ale teraz to už fakt musím prepísať úplne celé a využiť z pôvodnej kapitoly len tú základnú myšlienku, pretože okrem tej, je tam úplne všetko zle. Od gramatiky, cez málo umeleckých prostriedkov, nehodiace sa konanie postáv, úplne cringe-worthy rozhovor až po žiadne emócie a pocity. Celé zle.
Vidíte? Teraz by som napríklad mala pokračovať v oprave a namiesto toho sa tu sťažujem.
Ale mimochodom, teraz editujem 16 kapitolu z... no z veľa a tým končím prvú časť, ktorá má okolo 170 strán zo 600. Chcem, aby mala posledná najviac, takže stred musím výrazné okresať, ale zároveň viem, že sú veci, ktoré tam musím pridať. Problém je však v tom, že ja viem pridávať všetko možné, ale čo vymazať? Čo nie je podstatné? Potrebujem profesionálneho mazača (také slovo neexistuje, čo ? :D)

23.4.
Takmer po týždni som konečne prepísala celú kapitolu a aspoň na chvíľu som bola nadšená, že som tým zakončila úpravu prvej časti.
Lenže akonáhle som prišla k ďalšej kapitole, opäť mi bolo do plaču, lebo som toľko pomenila, že aj túto musím celú prepisovať. Nebaví ma toto. Jedna vec je písať nové veci, pokračovať ďalej v príbehu a užívať si vlastnú predstavivosť a niečo úplne iné je prepisovanie kapitoly, ak máte presne dané, kam musí smerovať a čo sa asi musí stať.
Mohla by som byť prosím už na konci? Fakt mi to bude trvať tak milión týždňov toto. Nehovoriac o tom, že to nové, čo napíšem, ma v sebe taktiež gramatické chyby, ktoré si nevšimnem a potrebujem to zase kontrolovať. Toto je nekonečný kolobeh.
Akurát som predošlú kapitolu poslala kamarátke, pretože to bola jedna z kľúčových a mala som problém zachytiť emócie, fakt som si nevedela tak ľahko predstaviť, ako by asi postavy reagovali na také niečo a chcela som vedieť či to je vierohodné. No namiesto toho som zistila, že tam bolo toľko chýb, že som to musela asi po miliónty krát čítať a opravovať. Začínam nenávidieť Slovenčinu.
Mimochodom, moje skracovanie knihy sa stalo PREDLŽOVANÍM, lebo už mám 597 strán.
Opravovanie je oveľa ťažšie než písanie :(