streda 25. júla 2018

Cestovateľský denník: Taliansko - Kalábria

Ahojte! Ak ma sledujete na Instagrame, tak viete, že som posledný týždeň strávila v Taliansku. Taliansko je moja vysnená krajina už od detstva, vždy som ju chcela navštíviť a môj najväčší sen je dať si road-trip po celej krajine, pretože tam sa oplatí vidieť všetko a nie len Rím. 
Plánujem ešte najmenej dva ďalšie články venované Taliansku, teda zhrnutie nášho výletu na Lipárskych ostrovoch, ale aj negatíva Talianska. 
V tomto článku zhrniem kam sme to vlastne išli, čo sme robili, možno zistíte niečo, čo vás zaujíma a ukážem vám aj nádhernú Tropeu.
Na dovolenku som šla s rodinou, bol to last minute a all inclusive. Ak sa chystáte na pobytovú dovolenku do Talianska, tak jednoznačne vyberajte all inclusive, pretože je tá krajina rovnako drahá ako moje milované Holandsko. Čo znamená, že ak plánujete každý deň ísť na obed/večeru niekam von, tak sa nedoplatíte, keďže jeden obed/večera môže stáť aj 15 eur. Vybrali sme dovolenku v oblasti Kalábria, čo je na juhu Talianska, neďaleko Sicílie.

Konkrétne sme bývali v malej dedinke Nicotera Marina, čo je vlastne prístavná časť mesta Nicotera, ktoré leží na kopci a je naňho krásny výhľad z pláže. Nicotera vyzerá z diaľky fakt krásne. Je to nesmierne staré mesto, ktoré ma korene až v gréckej antike a nachádzajú sa tam kadejaké staré budovy a pamiatky, je tam múzeum a aj niečo ako hrad. My sme tam síce nevyšli, keďže to bolo fakt vysoko a došli sme len po vlakovú stanicu, no ak pôjdete okolo, určite mesto navštívte, aj keď sa o ňom a aj Nicotere Marine trochu viac dozviete v ďalšom článku. Nicotera Marina bola totiž taká... osada, ak to mám úprimne povedať. Mali tam krásny kostol, peknú architektúru, milujem tie farebné okenice, no to bolo asi tak všetko. Budovy sa rozpadávali a všade bol bordel.

Vadilo nám napríklad aj to, že sa tam nič nedialo. Na iných dovolenkách sme totiž každý večer chodili do mesta, kde to žilo, boli tam samé obchodíky a kopa reštaurácii a barov. Tu? Nič. Trvalo nám, kým sme vôbec našli jeden jediný obchod s potravinami. Takže ak mám byť úprimná, určite by som sa tam už nevrátila, a ak aj áno, tak len kvôli barmanovi a čašníkom v našom hoteli.
Celkovo aj obchodíkov s darčekmi a plážovými vecičkami tam bolo fakt málo, možno len tri či štyri, a keď ste sa večer prechádzali po hlavnej ulici popri pláži, na každom rohu boli také provizórne stoly s totálnymi somarinami ako obaly na mobily či kabelky, no poväčšine tie ceny boli riadne pálky. V podstate to boli tie isté veci, ktoré cez deň predávali na pláži.

Ale inak more bolo krásne čisté, ak nerátame tie dva či tri dni, keď bolo zlé počasie. Mali dosť medúž podotýkam, nevlastného otca popŕhlila jedna hneď v prvý deň, ale ľahko ich bolo vidieť, takže ste sa im mohli vyhnúť. Celkovo ak by sme brali do úvahy len hotel a hotelovú pláž, tak to bolo v pohode a aj by som sa tam vrátila, no ak sa pozriem na mestečko a okolie, tak mi raz aj stačilo.
 

Dva dni bolo fakt na nič počasie, tak sme sa to rozhodli využiť a namiesto kúpania sa v mori sme šli na výlet. Zhodli sme sa na tom, že sa neoplatí platiť si fakultatívny zájazd, keďže pýtali 30€ na osobu, čo bola dosť veľa na to, že ste v cene mali len cestu tam a späť, ktorú ste mohli absolvovať aj vlakom za 2,50€.

Ak ste v Kalábrii a chcete ísť na nejaký výlet, jednoznačne odporúčam Tropeu. Po celom pobreží chodí vláčik a každé mestečko má vlastnú zastávku. Poviem vám pravdu, očakávala som, že ten vlak bude vyzerať ako niečo zo Slnce, sena, ale bol fakt moderný. Čo vám odporúčam je, kúpiť si lístky cez internet. Totiž vo vlaku majú dosť vysokú prirážku a nie všetky stanice majú automat na lístky. V tých malých mestách sú stanice totiž len prázdne budovy, stanica v Nicotere ani nebola otvorená. Nemali tam automat a od domáceho sme sa dozvedeli, že sa lístky kupujú až na samom konci mesta, úplne hore na kopci v malom stánku. Keby sme to boli vedeli, kúpili by sme tie lístky fakt cez net, tak sme namiesto 2,50€ platili vo vlaku u uja 7,20€. Najviac sa mi páčilo tiež, že sme chceli platiť kartou, lebo ujo chodil s automatom na kartu a v celom našom meste nebol žiaden bankomat, no povedal, že sa kartou platiť nedá. Takže si pripravte peniaze, hlavne si ich zoberte z domu ak idete do tejto oblasti, pretože bankomaty tam snáď ani neexistujú.

Z vlakovej stanice v Tropey sme šli len dole, keďže aj toto mesto je postavené na kopci, a čoskoro sme sa ocitli v centre. Mali tam značenie, ako sa dostať do centra, no riadili sme sa aj Google Maps, pretože sme akosi nevedeli nájsť to staré mesto. No keď sme ho našli, stálo to za to. Architektúra bola dokonalá, zamilovala som sa do tých úzkych a opustených uličiek, krásnych kostolov, zelených okeníc a ten výhľad bol neopísateľný.

Ak ste doteraz o Tropey nepočuli, nečudujem sa, ani ja. V porovnaní so známymi mestami, je to dosť niečo neznáme a práve preto tam vôbec nebolo toľko turistov ako inde. Ak to porovnám s takým Splitom či Dubrovníkom, tak Tropea bola ľudoprázdna. Tropea, alebo teda Perla Kalábrie, je vlastne mesto na skale. Budovy akoby rástli zo skaly a týčia sa nad bielou piesočnatou plážou s tyrkysovým morom. Mesto stálo už za čias Rímskeho impéria, kde bol významný prístav. Na skalnatom výbežku leží kostolík Santa Maria dell´Isola, kde si môžete zaplatiť dve eurá za vyhliadku a vstup do záhrady. Určite sa oplatí zaplatiť, aj keď vás tie schody môžu zničiť, no výhľad zo strechy na domy rastúce zo skaly si nemôžete nechať ujsť.

Samozrejme, Tropea je plná iných kostolov, reštaurácií, pekných uličiek a námestí, stačí sa len motať sem a tam a nájdete kopu krásnych vecí. Určite si nezabudnite tiež kúpiť chilli papričky a červené cibule, pre ktoré je celá Kalábria známa, pretože sú tie cibule sladké a skvelé. Dokonca si môžete dať aj cibuľovú zmrzlinu, čo som si ja nedala, lebo som verná čokoláde, no teraz trochu ľutujem, že som ju neochutnala.

A menšia (ne)zaujímavosť, ako sme tak prechádzali po hlavnej ulici, zrazu som tak pozrela doprava a tam pred zmrzlinárňou Čekovský. Tak sa s ním začali všetci fotiť, zistili sme, že vlastne sme leteli do Talianska s jeho priateľkou a cestou späť sme leteli aj s ním. Ja osobne nie som nejaký fanúšik, ale bolo vtipné, keď nám v lietadle dali slovenské noviny a tam bola správa, že Čeky dovolenkuje v Taliansku.
Boli ste už v Taliansku? Páčilo sa vám tam? Chceli by ste navštíviť napríklad Tropeu?



2 komentáre:

Ocenenie

Ocenenie

Zobrazenia stránky

Archív

Translate



© Dany 2011-2020

Kde nakupovať